standsiller

Namáhavá misia, nájsť bezpečné miesto pre svoje myšlienky a odpočinok pre unavený osud. Hlavný protagonista príbehu sa v márnej snahe dosiahnuť zmienené méty potkýna o vlastné pokrútené nervy a neprestáva chorobne oscilovať medzi včerajškom a dneškom. Geniálna forma stvárnenia malosti.

Už dlho som nevidel film podobných kvalít a ďakujem náhode, že som naň narazil. Marcello Mastroianni ( asi vzdialený brat Juraja Kukuru - ale iba formou ) , aplikoval do filmu vynikajúci posun hlavného protagonistu. Scenár je síce majstrovský , ale aj dosť minimalistický a tiché miesta by nemuseli pri voľbe " random " herca dopadnúť podobne dobre a zrejme by nestačila ani technická škrupina. Epická rovina pojednáva o neľahkej perióde miznúcej obsažnosti strárnuceho človeka pedagóga - odchod z jeho pomerov a nástup na bezcieľnu cestu ponúka výborný posun zo sociálno dramatického zázemia k road moovie o Tarkovského kvalitách.

Bernard nemá len kníhkupectvo, ale aj dosť evidentnú neurózu a tá mu pomáha pri získavaní si takej vysokej priazne. Aby mu ale nebolo málo, tak mu robí Sancha Panzu už od pohľadu najväčší tupec na svete. To sa však Bernardovi prestáva páčiť iba keď zázrakom na pár sekúnd vytriezvie a musí sa venovať i niečomu inému než len sedeniu za stolom a fajčeniu. Práve situácie kedy sa Bernard snaží niečo produktívne spraviť sú tie najvtipnejšie , pretože ako človek je prakticky absolútne nepoužiteľný.

S krátkym filmom ma zoznámilo video s piesňou od kapely DYE - Hole in the ocean. Myslel som si, že je to celok aj keď mi grafika bola podozrivo známa. Napriek tomu aj samostatné video s použitou hudbou nie je o nič menej kvalitné. Kto má rád Daliho ( a teraz takých hračkárskych znalcov existuje viac ako je potrebné ), tak to bude pre neho mekka vkusne ladených surreálnych myšlienok .

Ale dobre zapamätané.

Jasné, že by som si to nepozrel s pivom na pupku , ale tak neskoro večer v obývačke rozcítený , po historickej romantike bažiaci a patetickosť tolerujúci som vnímal až opiátový efekt. Keby ale palacinkáreň u Wrighta dostala akciu na lekvár ( čo občas mávajú ) , tak by som film nechal hlboko pod vedomosťami o milostnom živote Benjamina Franklina trebárs.

Táto partia za mrežami je nepredstaviteľná aj v najhorších nočných morách. Nejedná sa o kyklopov , alebo titanov s enormne veľkou chuťou k hygiene , ani o citovo otupených hrdlorezov vraždiacich bažantov najbrutálnejšími spôsobmi. V tejto cele sa stretnú poriadni magori a začnú neochotne budovať plán k úteku, z ktorého sa vám bude chcieť smiať ešte niekoľko dekád.

Vinylový majster magneticky láka do starého hotela v Tennesse najobyčajnejšie divných ľudí a cez ich ústa a pohľady sa stáva krajným hýbateľom deja , ktorého ohniskom a jadrom je momentálne samotné prostredie a stenami oddelený meeting v nápeve ducha päťdesiatych rokov.

A moč poriadne na uzde. Skoro som pri tomto filme neustriehol najväčšiu fyziologickú hrozbu . Najlepšie taxíky ktorým som pozeral za jazdy cez čelné sklo dnu a všetko som počul.

Jeden totálny pukino čo ešte svoje ženské ideály nevytiahol z vyblednutých plagátov stále sa zmenšujúcej detskej izby má už všetkého dosť , a tak to demonštruje vypapaným, zdutým výrazom sediac v nočnom spoji cestou domov. Tam narazí na neveselo pripité dievča v ktorej síce vidí niečo čo by dokázalo rozhýbať jeho kosti, ale je opitá a to je na mastnú slinu z výšky na zem. Dievča ho však predbehne , neudrží viac ignorovať svoj nekontrolovateľný stav a tak sa verejne prejaví. Jej neverbálny prejav však svojou spontánnosťou sťahuje so sebou aj Gyena - wooa. Ten vie akurát pokračovať vo svojom tupom výraze a s prehrou dievčaťu zdanlivo pomôže do normálu. Súčasťou pukovho života sa stáva tornádo energie a nesileného vtipu čo rozmetie všetky jeho predstavy o ideálnej žene.