standsiller

Jakub Kroner vie čo sa okolo neho deje a ako s tým po režijnej stránke narábať. Film pôsobí ako dokumentárny čo celému prostrediu pridáva na autenticite. Je to film " o nás pre vás " ale dehonestujú to mnohí herci a zároveň postavy, pretože ich motivácie sú v prevahe prípadov slabé. Jakub Kroner je ale ročník 87 a film je z roku 2009 , takže dobrý štart.

Idem si pozrieť film s figúrkami LEGO od ktorého nič nečakám a dokonca mám voči nemu ešte väčšie predsudky a averziu ako pred LEGO konzolovými hrami. Čo som ale nečakal a milo ma prekvapilo je originálny a nebojácny vtip, ktorým je popretkávaný celý dej a tendencia útočiť na vyšší žáner. Niekto absolútne priemerný a bežný z davu kto sa ocitne v spleti neočakávaných udalostí a stojí pred azda najťažšou možnou úlohou - tak trochu zachrániť svoj svet. Originálne zvraty, prepojenie a mnohoraké významy v detských aj dospelých svetoch.

Nápaditý motív obedára ako komunikačného kanálu medzi náhodnými ľuďmi a závan atmosféry z Bombaja . Inokultúrne filmy zaujímajú všeobecne už iba z princípu, pretože zväčša vypovedajú o cudzej mentalite. Pokiaľ režisér dokáže skĺbiť námet a kultúru, má automaticky vyhraté a o počine sa komunikuje - v tomto prípade spočiatku nebolo takmer nič v neporiadku, idea sa však veľmi rýchlo začala strácať pod nánosom zbytočného slova a moralizátorských bočných ciest.

Už dlho som nevidel film podobných kvalít a ďakujem náhode, že som naň narazil. Marcello Mastroianni ( asi vzdialený brat Juraja Kukuru - ale iba formou ) , aplikoval do filmu vynikajúci posun hlavného protagonistu. Scenár je síce majstrovský , ale aj dosť minimalistický a tiché miesta by nemuseli pri voľbe " random " herca dopadnúť podobne dobre a zrejme by nestačila ani technická škrupina. Epická rovina pojednáva o neľahkej perióde miznúcej obsažnosti strárnuceho človeka pedagóga - odchod z jeho pomerov a nástup na bezcieľnu cestu ponúka výborný posun zo sociálno dramatického zázemia k road moovie o Tarkovského kvalitách.

Som rád že existuje dokumentárny film ktorý zachytáva aké to je s baníctvom v ČR - cítil som z toho celého, že tí chlapi vrámci kolektívu zažili toľko krízových situácií, že si nevedia predstaviť aby kolektív rozpustili a venovali sa individuálne životu roztrúsení po svete, dovolil by som si použiť výraz ako ľahká forma Stockholmského syndrómu. Život dolu verzus ten hore prináša zrejme dosť výrazné kontrasty a tým sa dokument venoval iba veľmi okrajovo. Namiesto toho som sa pozeral na scény ktoré mali evokovať vtipnú desynchrónnosť štábu ( nepripadalo mi to tak ). Hudba bola veľmi zvláštne volená. Dobre, mali byť Vianoce a je otázne či ich baníci nezažijú s pochybnou budúcnosťou v ich profesnom zamestnaní, ale to je silne patetizujúci prvok. Najvýraznejší moment azda keď ich štáb zoznámil s alternatívou na trhu práce.

Pôsobilo to na mňa veľmi chaoticky. Keď som film začal pozerať, upriamil som sa na vysoko kvalitnú technickú rovinu. Kadár nebol len tak hocijaký režisér a dokázal si ma získať už v úvodných titulkách. Príbeh však začal striedať nálady a atmosféru nemálo miešali aj herci. Nevedel som si vybrať medzi komikou a podtextovou tragikou. Ani po skončení filmu. S postavami som nemal problém stotožniť sa , skôr s témou. Na jednej strane som badal filozofický podtón, na strane druhej satiru. Asi som si mal najskôr prečítať predlohu.

Bernard nemá len kníhkupectvo, ale aj dosť evidentnú neurózu a tá mu pomáha pri získavaní si takej vysokej priazne. Aby mu ale nebolo málo, tak mu robí Sancha Panzu už od pohľadu najväčší tupec na svete. To sa však Bernardovi prestáva páčiť iba keď zázrakom na pár sekúnd vytriezvie a musí sa venovať i niečomu inému než len sedeniu za stolom a fajčeniu. Práve situácie kedy sa Bernard snaží niečo produktívne spraviť sú tie najvtipnejšie , pretože ako človek je prakticky absolútne nepoužiteľný.

Na večer po dvanástich hodinách v práci má ťažko niečo lepší efekt na polovične aktívny mozog . Pár maximálnych kreténov ktorí sú navyše aj súrodenci a situácie do ktorých sa vrhajú aby sa ospravedlnili karme za svoje nie vždy adekvátne konanie sa nedá považovať za žiadne vysoké umenie. Ale komu sa práve nechce s ukazovákom prechádzať po brade a riešiť metafyzické záhady sveta ocení aj takýto buranský humor.

Poriadne neučesaný predchodca podmorských dokumentov. Veľmi svojský Jacques - Yves Cousteau s pomerne dosť neohrabanou posádkou ktorá je na pomedzí výjazdu študentov zo strednej školy a absolútnych buranov, ale v konečnom dôsledku som sa práve kvôli tejto neohrabanosti dosť bavil. Je to dokumentárny punk.

Konflikt je ten primárny zdroj o ktorý som sa chcel a mal ako divák opierať. Konflikt je kľúčový bod a taktiež , v tomto prípade, aj mystifikácia. Medzi oboma postavami nepanuje len insitná a zle zvládnutá rivalita, emócie sú do maximálnej možnej miery autentické. Jediný ( a snáď i základný ) problém ktorý som pri tom vnímal, že každá verbálna aj atmosferická potýčka bola natoľko impulzívna, že životy za pozadím tohto jadra boli príliš málo uveriteľné a flagrantne vykonštruované. Malo to takmer ráz nechceného dokumentárneho filmu a preto aby si to zachovalo charakter " nútenej sondy " to chcelo aj poriadne " premastené " žily samotného fungovania postáv v intímnom svetle . Americký ľúbostný klin je skôr obligátnou formulkou, než interesantným podkladom pre postranné záujmy hlavného protagonistu. Ale to je len môj plebejský subjektívny názor.