0L0V0

0L0V0

Matúš Men

okres Košice

6 bodů

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
<< předchozí 1 2 3 4 5 6
    • 26.1.2019  12:27
    Upgrade (2018)
    *****

    Krásne 4*, ale nakoľko mám rád sci-fi a tento námet bol krvavý a nápaditý, rozhodne prihadzujem o hviezdu navyše a časom si to pozriem znova. Príjemné prekvapenie. 80%

    • 15.1.2019  13:24

    Potrat je silnou spoločenskou témou už desaťročia. Režisér Christian Mungiu spracoval interrupciu cez príbeh, ktorý sa udeje priebehu jedného dňa. Film nás zobral do obdobia kedy interrupcia bola v Rumunsku nelegálna. Sledujeme vzťah dvoch študentiek ktoré riešia tento problém. Chcel by som mať kamarátku akou bola Otília, ale určite by som nechcel mať kamarátku ako bola Gabika. Sledujeme vzťahy dvoch rozdielnych pováh cez dokumentárnu kameru ktorá nás vťahuje do deja ako keby sme sa pozerali na reálny príbeh. Režisér z Gabiky urobil človeka ktorého som vážne nenávidel, ešte viac ako lekára ktorý sa ukojil na študentkách. Spravil z Gabiky hlúpu nerozhodnú tínedžerku, ktorá urobila chybu vo svojom živote za ktorú musia iný ľudia niesť patričné následky. Dlhé zábery tieto situácie len utvrdzujú a napomáhajú vyznieť ťažkopádnosť témy, ktorú sa tu snažil preniesť na diváka. Vidíme že niektoré rozhodnutia sú zdĺhavé ako aj napríklad vyhodenie plodu do odpadu. Režisér urobil veľmi dobre že neukázal ako sa Gabike stala táto nehoda a tak divák sa nemá možnosť ľahšie rozhodnúť. Ako náhle by ukázal že bola znásilnená tak by mali väčšina divákov jasné prečo chce tú interrupciu podstúpiť. Tak je to len ukázané v náznakoch a jej konanie je viac znepokojujúce aj vďaka jej povahe ustrašenej študentky. Ľudia sa delia na dve tábory ohľadom interrupcie a to na tí ktorí sa nazývajú ochranármi nenarodeného života, a na zástancov slobodnej voľbe ženy. Ja sa prikláňam k druhej skupine, kedy žena svoje rozhodnutie berie na vlastné ramená a je si vedomá všetkých rizík. Problémom však je rozhodnutie čo je vlastne správne. Nenarodenému dieťaťu chceme aj nechceme dopriať práva a tu je otázka či plod je iba hmota – bezduchá biologická bunka ktorá sa tvaruje. Podstatné je si definovať kedy vlastné vzniká človek. Hovorí sa že ľudská bytosť je už od momentu počatia. Teda lekár ktorý vykoná interrupciu je vrah? Vytýčenie hraníc je ťažké, nakoľko plod nie je človek, iba kúsok tkaniva – do kedy je tým tkanom? A kedy je už človekom? Interrupcia sa vykonáva dostatočne včas kedy plod nemá vyvinuté všetky orgány. Vo filme vidíme že tento prípad v takom štádiu kedy môžeme sa baviť o vražde. Zmieriť sa s tým musí byť psychicky náročné. Taktiež ako aj človek sa vyvíja aj zákony sa menia a dnes je to oveľa ľahšie vyriešiť túto situáciu. Čo sa však odohráva v hlave ženy je vec druhá. Silný film o obete, živote a smrti, ľahostajnosti, dobe ktorej žili ľudia. 85%

    • 15.1.2019  13:23
    Babel (2006)
    ****

    Babel je ten typ filmu, ktorý vás núti ako diváka rozmýšľať a spájať si súvislosti. Ľahko sa stane, že laik tento snímok neprijme úplnou radosťou. Prečo nie všetci diváci tento film chápu? Za následok môže byť aj to, že príbehy nie sú viazané časovo chronologicky na seba. Kde iný príbeh končí, druhý len začína a naopak. Divák dostáva informácie, ktoré sú len čiastkové a dopovedané sú iným príbehom oveľa neskôr. Časová rovina tu práve zohráva najväčší zmätok. Nakoľko sa dej odohráva na troch rôznych kontinentoch v štyroch štátoch, vzniká tak časový posun. Aj táto informácia môže mať za následok zmätenia diváka. Tento fakt si neuvedomí každý a však príbehy nie sú odohrávané chronologicky. Filmový čas nám vyrozpráva príbeh štyroch rôznych miest za určitý čas, kedy jeden príbeh sa odohráva reálne dva dni a však filmový čas to vyrozpráva do desať minút a divák to ani nepocíti. I cez tento fakt som mal pocit, že som tam reálne bol a prežil som tie situácie. Tieto momenty sú veľmi autentické aj vďaka hercom a dokumentárnej kamere, ktorá vierohodne vťahuje do príbehu diváka a pohlcuje tak jeho vnímanie času reálneho. Preto film zbehne veľmi rýchlo. Za následok to môže mať onen fakt, že každý príbeh je iný a každý chce povedať čosi iné, i keď ich všetkých spája jedná vec a to puška. Tá puška, ktorá neopatrením jedného japonského otca sa dostala do Maroka, ktorá ma za následok lavínu nešťastí. Však tento fakt sa dozvedáme až na samom závere, do tej doby vidíme len tínedžérske problémy japonskej dievčiny. Niet pochýb že čas je silná zbraň filmára. Vie naťahovať situácie, ktoré trvajú chvíľu no vo filme trvajú pre zdramatizovanie deja dlhšie a tak vzniká napätie. To isté dokáže aj naopak, kedy reálny život je príliš nudný a filmár oseká na nevyhnutné minimum príbeh tak, aby zbehol rýchlo, ale nemal by divák pocit, že by o niečo z toho života prišiel. To dokázal aj Iñárritu v tomto filme kedy dlhý film, ktorý trvá viac ako dve hodiny zbehne pocitovo príliš rýchlo i keď sa tam stane príliš mnoho. Aj na základe tohto zložitého rozprávanie znesie film jednu retrospektívu do minulosti kedy si brat v Maroku spomína na svojho brata kedy ho zabijú, len pre emocionálnejšie posilnenie tejto situácie. Taktiež divák pri pozeraní filmu berie čas ako čas prítomný, to však neplatí pre postavy ktoré sú na plátne. Stáva sa, kedy divák priebehu desiatich minút sa prepojí s postavou a následne prežíva čas postrelenej ženy v autobuse intenzívnejšie a práve to sú tie momenty, kedy nám ten čas sa zrýchli. Narácia každého príbehu stále je paralelne prestrihnutá iným príbehom a tak vzniká túžba dopozerať každú jednu scénu. Čas je idúci vlak, ktorý taktiež potrebuje zastávky. Ak by ich v príbehu nemal veľmi rýchlo by diváka film omrzel. Vďaka niektorým sekvenciám kedy vidíme len dve postavy sa rozprávať, máme možnosť sa z každou jednou postavou stotožniť a ich neskoršie prekážky vieme prežívať intenzívnejšie. Pri počte pribúdajúcich minút diela sa tak neskôr nemôže stať, že osud hlavnej postavy nám bude ľahostajný. Tu nachádzame hneď niekoľko postáv pri ktorých sa nedá presnou určitosťou určiť, ktorá je viac dôležitá. No každá je iná a odzrkadľuje v globále kultúru danej krajine, morálne hodnoty, vierovyznanie, politické ale i osobné rozpory. Postavy sa menia počas príbehu, cítime ich strach, hnev, samotu v podmienkach, ktoré im nie sú komfortné. Tento film ponúka príliš veľa a nedá sa odčítať jedným pozretím. Stále sa dá nájsť čosi zaujímavé a stále ma zaujme iný príbeh. Hlavne doznenie pretrváva aj niekoľko dní po pozretí a to dokáže málo ktorý film, že sa vryje tak hlboko pod kožu. 80%

    • 15.1.2019  13:19

    Tom Hardy si tu ide one man show. Film je postavený, len na dialógoch hlavnej postavy. Hlavná postava Ivan Locke počas hodiny a pol rieši pomedzi šoférovania autom telefonáty. Je to postavené na dobrom scenári, kde postupným plynutím času sa dozvedáme informácie a tak divák dostava obraz o Ivanovi a jeho problémoch. Sú tam tri roviny príbehu ktoré sa postupne medzi sebou prepletajú a riešia. Séria telefonátov rodiny, práce a milenky nám servíruje čo raz väčšiu drámu. Od nasadnutia Ivana do auta kamera neopúšťa tento priestor a divákovi je predkladaný len obraz Toma Hardyho, ktorý túto postavu zahral skvele. Kamera maximálne sa sústredí len na herca a jeho prežívanie situácií, ktoré sú počas filmu postupne dávkované. Režisér dáva pauzy medzi hovormi, aby lepšie dozneli nové informácie a emócie. Film chce realisticky ukázať len všednú realitu. Nepriklašluje, nevytvára nemožné scenáre. Funguje len ako bežná realita. Pracuje tu s myšlienkou že človek ak spravy chybu, musí časom zaňu niesť následky. Lebo skôr alebo neskôr ho dostihne pravda ako to je v prípade Ivana. Ivan len urobil rozhodnutie. Rozhodnutie, že sa zachová správne tak ako sa napríklad od svojho otca nikdy nedočkal. Silný hlboký film v ktorom sa nachádzajú hodnoty rodiny. 75%

    • 15.1.2019  13:17

    Fiktívny svet dobrých rodákov sa opiera o reálne fakty tej doby. Udalostiam ktoré sa stali sa snažil režisér Vojtech Jasný podať tak aby to malo svoje srdce a ducha cez obyčajných ľudí. Ukazuje ľudí takými akými sme, čo v sebe ukrývame akými sme reálne. Chtivý po moci, citlivý pre lásku, zastrašený z nových vecí, zbabelý urobiť prvý krok a takto by som mohol pokračovať. Je to proste mozaika ľudských osudov po druhej svetovej vojne. Film sa odohráva v malej českej dedine kde sledujeme kolektív kamarátov ktorý sa postupne mení a formujú. Film manipuluje s náladou diváka, spočiatku som sa cítil skvele kedy som sa bavil a liezla z filmu pozitívna energia. Postupne však ako naberal film minutáž som sa cítil čo raz vo väčšej depresii. 80%

    • 15.1.2019  13:14

    Po dopozeraní filmu som mal nepríjemný pocit. Obaja museli sa prispôsobiť v závere sa zmieriť s ich osudom. Koniec je otvorený a divák ma možnosť si príbeh domyslieť sám. Ja som tomu chápal ako únik pred realitou a veriac, že na druhej strane mimo pozemského života, kde neexistuje krutosť a žiaľ, budú obaja nakoniec spolu a šťastný. Silný príbeh, ktorý prináša zvláštne pocity a za ne ďakujem Pawlikowskemu. 75%

    • 4.9.2018  22:04

    Veľmi chladný film bez citu. Skvelá myšlienka však dostala až príliš komorné spracovanie a tak sledujeme romantický pár, ktorý však romantický vôbec nieje. 45%

    • 3.8.2018  22:16

    Videl som to náhodou na RTVS2 a príjemné pozeranie. Bavilo ma to ako to Marek spracoval a zachytil autentické veci. Hoc čosi bolo iniciované možno inscenačne no aj tak rómovia zostali sami sebou i keď sa kontrolovali. Kiež by sa trocha viac pohral ako Dušan Hanák s formou spracovania a bol by film ako Obrazy starého sveta na cigánsky spôsob.

    • 19.4.2018  01:28
    Dubček (2018)
    ***

    Ak autorovi išlo o to, aby som po zhliadnutí mal prehľad čo sa presne dialo v roku 1968, tak sa mu to podarilo. Celé to pôsobí tak náučne. Hlavná postava sa vracia retrospektívne k udalosti, ktorá zmenila na 2 generácie Čechom a Slovákom život. Úvodných 20 minút prešlo ako voda. Nuž po dramaturgii tento film v poslednej tretine začal viaznuť. Autor síce chcel ukázať hlavnú postavu Dubčeka ako ho to morálne ničí, no spomalilo to tempo natoľko, že ma to začalo nudiť. Hlavná postava v podaní Ariana Jastrabana bola perfektná. Tej postave som veril a to je dôležité.Strihová stránka je dobrá. Páčilo sa mi ako strihač pracoval s archívnymi zábermi a nenútene ich tam vložil tak, že vyzneli naozaj skvelo. Po kamerovej stránke žiaľ ide o televízny look, ktorý je tam cítiť od prvej chvíle. Financie robia svoje. Pre mňa najväčší mínus je asi hudba. Tá síce je minimalistická, ale vôbec mi tam nesedela. Pôsobilo to ako zlá telenovela, ale to je asi vec vkusu. Starej generácii to zodpovie niekoľko otázok, pár si zaspomína, poplače. Mladá generácia sa rozdelí na dva tábory. Tí čo ich zaujíma politika si to pozrú, aby si urobili obraz na tú danú dobu, druha polovica si to nepozrie lebo je to proste historická politická dráma. Nie je to film pre každého, no svoju výpovednú hodnotu to má, ale to má aj dejepisná knižka. Ničím extra výnimočné, má to dobovú atmosféru, chýba tomu však srdce. 65%

    • 16.4.2018  15:45

    Polovica filmu je vtipná druhá polovica je nudná. Dlho sa mi nestalo že by som pri filme 2x zaspal. Hitchcock natočil fakt dobrý film, žiaľ miestami je prepálený dĺžkou a tak stráca dych. Keby bol o polovicu kratšie omnoho veselšie by som bral tento snímok. 60%

    • 14.3.2018  21:32
    Annihilation (2018)
    ****

    Film pekne pracuje s dávkovaním informácii a preto tento film je zaujímavý. Postupne informácie menia význam. Pomalé tempo a hra s hudbou taktiež menia aj atmosféru. Chémia žien je taktiež dobrá. Čo však tento film má u mňa 4 hviezdu je záver nad, ktorým som rozmýšľal aj dlho po skončení filmu. Ak sa chce vírus adaptovať musí sa prispôsobiť, fakt je ten že využil na to ľudskú lásku, aby vír mohol neodhalené existovať. Očakávania však boli u mňa vyššie a ak by nebolo posledného záberu vo filme tak by tento film bol len priemerné scifi.

    • 6.3.2018  01:53

    Tak a mame tu ďalší film o buzerantoch. Tento krát tu vidíme vzťah, ktorý sa rozvíja príliš pomaly. Vo filme sa nič extra nedeje, dokonca herci nemajú čo robiť, takže tu máme znudených hercov a to sa rovná znudený diváci.. Prvej tretine postavy vidíme v rôznych situáciách, no nič sa zásadne nestane. Druhá tretina to príde!, gay bozky, sledujeme postupné iskrenie medzi postavami ako v päťdesiat odtieňov. Eliot bojuje so svojou orientáciou tak ako aj ja či tento film stojí za dopozeranie. Rozmýšľam čo tento film vlastne chcel byť. Myslel som že som videl všetko, ale znásilniť broskyňu a potom v zapätí prichádza druhý buzerant, ktorý chce tu znásilnenú broskyňu zjesť aj so semenom, je už iný extrém. V akadémii musia byť riadne teplí chlapi ktorí tento film ocenili oskarom.. inak si to neviem vysvetliť. Oceňujem však záver, ktorý predniesol otec synovi, kde pekne zhrnul v niekoľkých vetách myšlienku: že ak sa zlé rozhodneš, potom ľutuješ celý život.

    • 20.2.2018  15:03
    Tvář vody (2017)
    **

    Ona je nemá on ryba svet ich neakceptuje ako seberovných tak majú spolu sex, všetci jedia koláče, no ak toto vyhrá za najlepší film, tak je tento svet zvrátený. Krásne kulisy, milé posolstvo, cele to je však mdlé, natiahnuté, nudné. del Toro robí dobré filmy, ale tento ma neoslovil. Hype filmu je všade okolo mňa, že som si to musel pozrieť, dokonca som nemal žiadne očakávania a veru, je to úlet, ktorý ja nedokážem prvým pozretím oceniť. 40%

    • 10.2.2018  01:48
    matka! (2017)
    ***

    Môj názor na film je, že má byť pochopiteľný. Tento metaforický film od režiséra Aranofského som trochu nepobral. Až po prečítaní si, čo všetko chcel autor povedať som docenil jeho kvalít. Na mňa tento snímok držal v napätí a bol som miestami nervozny. Nie kvôli obsahu, skôr tou atmosférou a kamerou. Sledujeme Jennifer poväčšine spoza jej chrbta ako sa na všetko prizerá. Dejú sa tu absurdné veci, no ak divák nájde kľúč, má aj odpovede. Mne veľa odpovedí zodpovedal až internet. Fascinuje ma ako aj inak sa dá vyrozprávať film. Mne však vo filme ide o jasnú myšlienku, ktorú vidím hneď, alebo tesne v závere. Tu to však neplatí. Film má niekoľko úvah. Pre mňa to bol skvelý film, však nie som si istý či by som si ho ešte niekedy bol schopný pustiť znovu. 75%

    • 2.2.2018  01:13

    Láska je kurva! 75%

    • 1.2.2018  14:35
    Taxikář (1976)
    ****

    Taxikár je čisto psychologická štúdia človeka. Trevis je chlapík, ktorý nedokáže v noci spať. Preto si zoženie prácu ako taxikár a čím hlbšie sme ponorený do nočných ulíc veľkomesta tím viac sa Trevis zamýšľa nad životom. Film sprevádza vnútorný monológ hlavnej postavy, ktorý má problém s najnižšou vrstvou spoločnosti. Spodinu ktorú každý odsudzuje kvôli rase pleti, náboženstvu, alebo orientácii, chuti si užiť mladosť a zgustnúť si po niečom fakt tvrdom, po niečom čo robí z ľudí trosky. To všetko tam hlavná postava Travis komentuje. My s ním sledujeme nočné ulice plného bordelu, šlapiek, pasákov, fetákov, ľudí čo ožívajú v noci. To s Trevisom časom pohne nie len k myšlienkam, ale až k činom. Je to to čo mnohých iných takýchto vyšinutých ľudí pobúri a následne sa snažia zobrať spravodlivosť do vlastných rúk? Vznikajú rôzne novinové príspevky o takýchto ľudí. Píše sa o nich a však oni nechcú pozornosť, len už sa nemôžu prizerať ako ľudské hodnoty upadajú až ku dnu. Celú túto nočnú atmosféru umocňuje hudba, ktorá je čisto abstraktná miestami však sprevádza pokojný džez. Svietenie je obzvlášť pekné, má to atmosféru. Trevis je taktiež závislí na porne. Porno je jeho únik od všednej reality. Je to miesto kedy dá prednosť úľave mysli, nakoľko trpí aj nespavosťou. Sám si kladie otázky, že hľadá zmysel života. Má zálusk na ženu, ktorú si už dávnejšie vyhliadol. Sledujeme ako sa tento vzťah po určitých scénach dáva do kopy a zároveň rozpadá. V príbehu je však aj politický kontext. Ten je cítiť počas celého príbehu no v poslednej tretine však je v popredí. Do tej chvíle sa rieši Trevisov vzťah a nepokojné ulice v noci. Každá postava je, krásne ukázaná vo svojom svetle tak ako aj ulice v noci. Konfrontácia Trevisa so psychopatom v taxíku, ktorý je rozčúlený, že mu žena zahýba je zaujímavý. Len to v ňom utvrdzuje skazenosť mesta. Za následok to má aj zaobstaranie si zbrane. Je čo raz viac sebaistý, skúša vyťahovanie zbrane pred zrkadlom. Stáva sa z neho chodiaci šíp, ktorý hľadá terč. Kultový je podľa mňa záber na pohár kedy sa bavia o zbraniach a on pozerá na pohár vody, kde hodil šumivý celaskon. Záber sa približuje a Trevis je zmrznutý na kosť, je ťažké uhádnuť čo mu letí hlavou, isté však je, že ružové slony to nebudú. V tretej tretine sa zamotá medzi prostitúciu a jeho motivácia znova naberá na obrátkach. Už viem odkiaľ čerpal Nicolas Winding Refn na svoj film menom Drive. Nočné ulice majú po vizuálnej stránke stále čo ponúknuť. Nestotožňujem sa však zo záverom filmu, ktorý bol poňatý tak povedzme optimisticky a nadsádzkou. Celok však má svoj výpovednú hodnotu, je vidieť novátorsky prístup v tých rokoch. Martin Scorsese aj v súčasných filmoch vie zanechať presne takú špinavosť, dramatickosť ale hlavne vie uchopiť postavu do rúk tak, ako málo ktorý režisér. Pracuje s ňou dovtedy dokiaľ z nej nedostane maximum pre kinozážitok.

    • 1.2.2018  14:34

    Absurdný začiatok, ktorý vďaka jednému zlému rozhodnutiu nastáva veľa problémov. Úvod filmu začína pokojnými zábermi na miesto, kde sa bude odohrávať zvyšok filmu. Mimo obrazová výpoveď postaršieho šerifa nám hovorí o dobe kedy ešte bol mladší. Hodnotí dobú kde žije. Následne sa dej rozbehne. Prvej polovici príbehu šerif moc do deja nezasahuje, snaží sa tomu pochopiť. Až koniec príbehu patrí jemu. Nesie finálny monológ ktorý patrí divákom. Ľudia sú čo raz väčšie zvery. Lovíme, ženieme sa za úspechom, peniazmi, lepším životom ako nejaké šelmy. Otvára otázky morálky. Kam sme schopný zájsť. Celý film je postavený na chamtivosti. Sledujeme tak príbeh ľudí ktorí sú ochotný spraviť všetko preto, aby získali balík peňazí. Obohatiť sa. Nepôjde to ale bez preliatej krvi. Dej sa viac sústredí na mačku a myš. Hon medzi zabijakom a zlodejom. Tu cítime rivalitu, hon, napätie. Zlodej po zásadnej chybe, ktorú spravil je lovenou zverou. Všetko ho traumatizuje. Začína paranoja zo všetkých strán. Divák je si tiež neistý, prežíva čo raz väčšie napätie. Poteší aj premena tohto na prvý pohľad outsidera, ktorého sa stal schopný konkurent neľútostného vraha. Ich rivalita a stret patrí v tomto filme asi k najlepšiemu čo som videl. Príbeh je tak surový a očakávania sú čo raz väčšie, čo príde ďalej. Vrah tú pôsobí ako vážny psychopat. Docielili to aj tým minimalistickým chovaním, pokojnou chôdzou a jeho rozhodnutiami a spôsobom zabíjania. Veľmi dobre pracujú režiséri s charaktermi postav a rytmom filmu. Dlhšími zábermi dávajú režiséri väčší priestor postavám a doznenie uceleným záberom. Zaujímavé je že tieto tri hlavné postavy, policajt, zlodej, vrah, sa nikdy spoločne nestretnú spolu. Stále je to konfrontácia jeden na jedného. Divák sa postupne dostáva k informáciám. Takýto podarený krimi, triller, dráma film už tu nebol od doby kedy vyšiel Mlčanie jahniatok alebo Sedem. Práca s kamerou je taktiež brilantná. Najviac tu asi exceluje na obraze Javier Bardem. Skvelé stvárnil úlohu vraha. Pripomenulo mi to Hitchokov film Vtáci. Žiadna hudba a výlučne pracujú Coenovci s ruchmi. Príbeh je zasadený do súčasnosti i keď pripomína miestami prvky westernu. Je cítiť pri závere filmu, že už mu dochádza dych. Po zabití zlodeja, príbeh upadá a film pokračuje ďalej ešte aspoň 20 minút. Kiež by takýchto filmov bolo omnoho viac v kinách.

    • 1.2.2018  14:32

    Celý film srší nápadmi a Woody Allen využíva filmovú reč na maximum. Páči sa mi na tomto snímku tá konfrontácia minulosti zo súčasnosťou, kde majú možnosť sa k tomu vyjadriť a súdiť či sa vlastne správne rozhodli. Taktiež riešenie svojho ega, kedy vstupujú nové a nové situácie a postavy sú takzvanými filozofmi, kde rozprávajú nad okolnosťami, ktoré sa stali v tej dobe. Problémom u hlavnej postavy sú ženy. Kvôli jeho cynizmu mu nie je časom ani jedna dobrá. Film rozoberá vzťahy a ukazuje hranice lásky a povrchnosti. Autor filmu chce pocity hlavnej postavy preniesť na diváka interaktívnosťou. Vzťahy sú komplikované a ani jeden nie je dokonalý. Tu sa autor pravé nad týmto chce podniesť s akousi nadsáckou. Poukazuje na humor, ktorý je dôležitý vo vzťahu. Vidíme rôzne nálady postav, kedy sami hľadáme odpovede prečo. Zamýšľame sa nad podstatou bytia dvomi ľudí medzi ktorými vznikajú rôzne konfrontácie. Bavilo ma ako sa vracali k vlastným spomienkam a spätne komentovali čo v tej dobe urobili zle. Všímajú si detaily, je to veľmi pestré a srší to vizuálnou nápaditosťou, ktorá tento film povyšuje od iných filmov.

    • 1.2.2018  14:18
    Gauneři (1992)
    *****

    Tarantinové filmy sú postavené predovšetkým na dialógoch a scenári. Rád si vo svojich filmoch zahrá a ani tu to nie je výnimka. Gaunerov mám omnoho radšej ako Pulp Fiction. Podľa mňa tento film má nedocenené kvality. Pulp Fiction je podľa mňa, roztiahnutá vata porovnaní s týmto. Film nesie úžasné hlášky, ktoré sa nedajú prehliadnuť. Miestami táto gangsterka je predovšetkým komédia ako akčná dráma.Gauneri začínajú v reštaurácii, kde sa medzi sebou rozprávajú o úplne triviálnych veciach. Máme čas si prezrieť konkrétne postavy, ktorými budeme obklopený celý film. Ich chovanie, správanie, reči, kto je aký ukecaný chlap. Strih je na tomto snímku to najzaujímavejšie. Film je rozdelený na niekoľko minipríbehov, ktoré si dáva postupne divák do súvislosti a každý nový mikropríbeh dáva divákovi väčšinu orientáciu v deji. Takýmto poprestrihovaním chronológie deja dáva možnosti tvorcovi viac napínať diváka. Zamotanosť deja má predovšetkým tento inovatívny strih. Pričom príbeh je vcelku jednoduchý. Skupina ľudí ma zálusk na diamanty. Nepodarená akcia má svoje následky. Niekoľko mŕtvych, pár zranených. Na určitom mieste, kde sa väčšinu deja odohráva prichádzajú postavy na rôzne otázky a medzi ne je tá najpodstatnejšia. Niekto z nich ich zradil. Polícia o všetkom vedela a tak nebolo úniku pred guľkami. V hangári kde sa skrývajú gauneri zažijeme za niekoľko minút vzrušujúce chvíle okorenene o hlášky. Príbeh taktiež stojí na totožnosti ľudí. Scenár je postavený na krycích prezývkach, ktoré používajú celý čas. Každý ma vlastnú, ak by sa niečo pokašlalo, tak aby ich identita bola ukrytá. Paradox je, že ohrozený sú zlý muži ktorí konajú zlo a aj napriek cez tento detail, diváci sa boja o ich krk. Rozhovory medzi postavami, sú čo raz ostrejšie a výmeny názorov, sú čo raz prudšie. Agresivita stúpa a divák sa len prizerá komu prvému rupnú nervy. Na jeden okamžik sa v hangári ocitne len policajt a psychopat. Tu začína Tarantinové krviprelievanie, ktoré je pre neho príznačné. V každom jednom filme, je situácia, kedy príde na lámanie chleba. Dve osoby ktoré si ubližujú. Je to drastické, no aj takýmto drsným prístupom sa buduje napätie. Mne sa to páči, je málo režisérov ktorí zachádzajú až do takýchto situácii ako Tarantino. Cez prach bolesti. Mučenie policajta je v tomto filme ten bod o ktorom píšem. Nie je to samoúčelne. Predovšetkým tu ukazuje postavu psychopata, že je fakt psychopat a nastáva tu hlavný zlom v deji. Tejto scéne sa vyslovene venuje príliš podrobne, čim dlhšie divák to sleduje tým má väčšie obavy z toho čo prichádza. Následne nastáva zlom. V strede filmu nastáva odhalenie čierneho Petra v partii. Divák to už vie no postavy nie. Začíname sledovať a čo raz napínavejší film. Divák je v očakávaní kedy a za akých príčin sa odhalí tajný policajt. Tarantino týmto namotáva diváka a od tejto chvíle už diváka má v hrsti. Už tento film nevypne. Už len sleduje a tŕpne pri sledovaní ako to celé dopadne. Koniec je však triviálny. Zomierajú všetci. Čo je však na tom celé úchvatné? Človek, ktorý nevyštudoval žiadnu školu, len sledoval filmy tej doby, si jedného dňa povedal, že to skúsi. Vytvoril tento béčkovi film a za pár rokov sa stal najuznávanejším režisérom súčasnosti. Každým ďalším dielom sa len posúval o úroveň vyššie, či už rozprávaním príbehu, alebo dialógmi, ktoré činia jeho filmy od iných lepšie.

    • 1.2.2018  14:17

    Tragikomédia Všetko o mojej matke je akýsi prierez ľudských duší. Príbeh ženy, ktorá opustila starý život aby začala nový. Syn matky však po smrti zanecháva denník, kde posledné slova prebudia túhu matky nájsť otca. Ženy v tejto snímke sú silnejšie pohlavie. Skúma ženskú mentalitu z každého uhla, vo všetkých podobách a detailoch. Dáva ich do rôznych podivných situácií a my ako diváci len sledujeme ako sa postavy v týchto situáciách vyrovnávajú. Nastáva nám pohľad na ženy, ktoré sa musia postaviť problémom čelom a mnoho krát statočne čelia strachu zoči oči. Zabehnuté schémy však Pedro Almodóva ozvláštnil práve trassexuálnymi postavami, ktoré do toho vnášajú nové pohľady a iné riešenia. Hlavná postava klame. Väčšina postav klamu. Klamať je ľudské. Páči sa mi ako film hýri rôznymi farbami, najme červenou. Najdominantnejšiu farbu z celej palety farieb si obliekajú ženy pomerne často. Obklopuje ich táto farba či už v priestore, alebo svetelnou farbotonalitou. Je pestri či farebnosťou, alebo hereckými výkonmi. Sú také ľudské a uveriteľné. Je to príbeh plný emócií, ktoré sú veľa krát dojímavé. Tento film nie je pre každého, má svoj rytmus ktorý je pomalší, ale o to si ho viac človek vychutná, keď sa empaticky postavy k postavám. Postavy sú mojom ponímaní brané negatívne a však živé a taktiež majú svoje miesto v spoločnosti. Nie je to svet bežných normálnych ľudí. No problémy ktorými si prechádzajú sú väčšinou tie isté čo má aj bežný človek. Aj to je v tomto filme načrtnuté. Nedá mi oceniť dialógy, strih a hudbu. Páčila sa mi ako rôzne pracuje kamera s odrazmi od zrkadlo. Scéna v závere filmu kedy ukáže, dieťa otcovi a zároveň ukáže fotku ich dieťaťa, mňa osobne nedojala. No však začal som sa vďaka tomuto filmu pozerať trocha inak na transsexuálov. Aj oni majú dušu a majú to ťažké čo sa týka postavenia v spoločnosti. Tu však matka zase zostáva silná, statočná, a muž sa rozsype. Všetko o mojej matke je založený len na dialógoch, ktoré však posúvajú neustále dej kupredu. Film sa zaoberá rôznymi otázkami spoločnosti ako je napríklad, transsexualizmus, AIDS, autonehoda, závislosť, viera, život.

    • 1.2.2018  14:15
    Sloní muž (1980)
    *****

    Uvidíte, čo ste ešte nevideli! Príbeh spočiatku je o lekárovi, ktorý náhodou narazí na slonieho muža. Muž ktorého stretne, vystupuje v cirkuse ako najstrašidelnejšia atrakcia. Je zneužívaný a nemá žiadne právo so svojim životom nakladať nijak zvlášť slobodne. To sa však zmení, keď ho lekár vezme pod svoju ochranu a postupne zisťujeme s ním, že pod škaredým mužom sa skrýva krásna duša. Krása. Veľa ľudí si pod týmto slovom predstavuje časti ľudského tela, so symetrickou proporciou. Málo však je takých, ktorí pod týmto slovom hľadá vnútorný charakter a čistú dušu. To sú prvé znaky Lynchovej životopisnej drámy menom Sloní muž. Silný príbeh s emotívnym koncom. Film sa odohráva v Londýne, medzi rôznymi vrstvami spoločnosti, kde ľudia sa miestami správajú ako zvieratá a nie ako civilizovaná spoločnosť. Vraždy, korupcia, krádeže, alebo takzvaná smotánka, ktorá si predovšetkým zatvára oči a správa sa povrchne. Film je taktiež nakrútený čiernobielo, kde však sa krásne pracuje s osvetlením. Miestami mi táto snímka pripomínal film Kabinet doktora Caligariho. Celý film je postavený na strachu. Hlavnou myšlienkou filmu je ako je vnímaná kuriozita vo vyspelej konzumnej spoločnosti. Postava slonieho muža sa ocitá v kadejakých situáciách, ale tak aby stále tam bol akýsi kontrast, či už ľudí, alebo okolia. Ku príkladu hovorím o divadle, alebo posedení pri čaji. Lynch túto postavu spočiatku veľmi opatrne ukazuje divákovi. Doslova nás naťahuje, aby sme boli zvedavý aj my, čoho sa tak herci boja. Sú to len fragmenty, časti tela, na krátke okamihy, no napokon v druhej tretine filmu vidíme celok slonieho muža. Ľutujeme túto postavu, ako sa osud zahráva s touto osobou. Nenávidíme ľudí, ktorí sa mu vysmievajú. Podľa mňa presne o to išlo Lynchovi. Vzbudiť emócie. Ukázať spoločnosť akou sme. Síce sa nám to nepáči, ale sami by sme sa asi rovnako zachovali. Lynch v nás podvedome vzbudzuje nenávisť a začíname sa viac empaticky vciťovať do postavy slonieho muža. Spočiatku v nás buduje strach, neistotu, zvedavosť, napätie, v závere filmu sa tieto pocity otočia. Zo slonieho muža, ktorý bol akési monštrum, vzniká osobnosť menom John Merrick. Postupne mení túto postavu a taktiež aj naše pocity k nej. Režisér sa dôkladne zameral len na postavy a ich vzťahy. Hudba v tomto filme vzbudzuje druhu vlnu emócii a tak rámuje veľa emotívnych sekvencií do ešte silnejších momentov tohto filmu. Každej ďalšej scéne sa niečo viac dozvieme kto je sloní muž. Postava lekára nám tieto informácie ťahá z hlavnej postavy. Vzbudzuje v ňom rešpekt k sebe samému. Ani lekár však nie je žiaden svätec. Aj on skúma muža, len aby urobil objav anatómie a tak sa obohatil, dostal významne ocenenia. Takže sa tu prezentuje na oko ako láskavý lekár, no tiež spočiatku nejedna s úmyslom pomôcť. Keď však príde najavo, že pod zdeformovaným výzorom sa skrýva chytrosť a inteligencia, ľudia sa k nemu postavia inak. No neprenesú sa cez výzor aj keď má čo ponúknuť. David Lynch je známy so svojimi snovými filmami, ktoré nesú v sebe istú poetiku a zahrávajú sa s ľudskou mysľou. Tento film je z jeho tvorby iný. Je hlavne vyrozprávaný štandardne, bez rožných metafor, snových sekvencií, surrealistických obrazov a podobne. Áno ma síce úvod a záver v takomto ponímaní, no jadro pôsobí tak trochu inak.Sloní muž je podľa mňa najlepší film od Davida Lyncha. Nesie v sebe veľmi silné emócie a myšlienky na zamyslenie sa a rozhodne má jeden z najkrásnejších záverov filmu.

    • 1.2.2018  14:14
    Melancholia (2011)
    ***

    Psychicky armagedon. Príbeh pojednáva vzťah dvoch sestier a ich rodín v dvoch rozdelených kapitolách ich života. Sledujeme tak ich chovanie a správanie v priebehu dvoch hodín, ktoré sa rôzne menia aj vďaka blížiacej sa katastrofe. Melancholia si myslím neprináša nič prevratného a však má neobyčajnú emocionálnu silu. Dej je veľmi jednoduchí. Film je rozdelený do dvoch časti. Dve sestry, dve časti. Prvá časť je o Justin. Je to o rodinnej pretvárke, intrigách, povrchnej spoločnosti, ako napríklad krájanie torty, akési rituály, ktoré musia byť dodržané inak je zle. Hostia sa bavia, no nevesta Justin sa čo raz viacej trápi a uzatvára pred svetom. No vezmime si to celé od začiatku. Začiatok filmu začína spomalenými zábermi na seba nesúvisiacimi, ktoré nesú v sebe akúsi poetiku. Neodčítal som však autorské zdelenie v úvode. Mal som pocit ako by som sa pozeral na maľby. Po tomto úvode sa nachádzame v bizardnej situácii, ako šofér nedokáže z dlhým autom prejsť cez les. Tu ešte Justin nachádzame šťastnú so svojim mužom. Celé to pôsobí komicky a autenticky aj vďaka ručnej kamere, ktorá vnáša do toho akúsi dokumentárnu ruku. Máme po chvíli pocit ako keby sme sa pozerali na autentický materiál, ktorý sa deje v tej chvíli. Akúsi nervozitu do toho však vnáša strihač. Ten veselo prestriháva zábery z rôznych uhlov aj keď skáče po filmovej osi. Bežný divák to však nepostrehne, ale cíti akúsi nervozitu, nevie to vysvetliť, ale niečo mu v tom vadí. Myslím si, že je to práve to čo chcel režisér dosiahnuť, aby mal človek zmätok, akýsi nepokoj. Niet lepšej udalosti ako je svadba, kde sa môžu predstaviť a zároveň prejaviť charaktery postáv. Na svadbe sa strieda radosť zo zármutkom, celé je to nesvietené do akéhosi šerosvitu. Miestami na mňa to pôsobí dosť depresívne aj keď ľudia sa bavia a usmievajú sa. Hlavná postava Justin, nevesta, akosi upadá čo raz do väčšieho tranzu. Absurdné je však keď prichádza k rozhovorom, že väčšina postáv, hovoria hlavnej postave, aby bola šťastná. Celú tu dobu ju čosi trápi no nikoho nezaujíma, že čo. V strede filmu som si kládol otázku, čo je vlastne šťastie? Pretvarovanie sa medzi hosťami, len aby zakryla pocity. Vzťahy sa nárastom času filmu rozpadajú a stupňujú. Na jednej strane sa rozpadajú vzťahy na druhej sa riešia úplne triviálne veci ako je: koľko fazule je v jednej fľaši. To celé má taký spád, že po nevydarenej svadbe ľudia odchádzajú a sestra Justin, len prizerá na vnivoč usporiadanú oslavu. Prehlási, že svoju sestru nenávidí. Má to za následok, že z Justin v druhej polovici príbehu sa stane troska. Vyhasnutá hviezda. V druhej časti je nám predstavená Claire sestra Justin a taktiež je objasnené pozadie prvého príbehu. Je to skôr náznakovo povedane, kedy divák si ma domyslieť do akej značnej miery to je fakt. Cele toto je o strachu, obavách z niečoho neznámeho, hoci tie dve deje dokopy nesúvisia spočiatku priamo, no významovo áno, podľa mňa. Obe sa boja niečoho neznámeho, len nie je to, iste. Taktiež obe žijú v ilúziách šťastia, tvária sa že sú šťastne, no vo svojom vnútri nie sú. Tak ako aj my. Veľa krát sa tvárime šťastný i keď nie sme. Bojíme sa zlých snoch, obávame sa z neznámych veci. To ľudia podľa mňa vnímajú pri tomto filme. Spočiatku druhej polovici príbehu vidíme sebaistú Clair, ktorá pomáha svojej sestre opäť sa postaviť na nohy. Rozhodne je zaujímavé ako sa na konci filmu ich duševné stavy prehodia. Zo sebaistej Clair sa stáva čo raz viacej depresívna matka z hroziacej sa katastrofy a z Justin spočiatku ženy bez vízie sa stáva silná žena. Je to však klam. Justin je sama pretvárka. Jej je všetko jedno. Vie že to čo príde nezmení a od začiatku je pripravená na to najhoršie. To je to, prečo je tak pokojná a neberie to už tak tragicky. Ako hroziace nebezpečenstvo sa blíži tak aj obavy postav sa stupňujú. Geniálne pohrávanie sa s pocitmi postáv. Pre mňa zaujímavý bol rozhovor sestier. Spoločne viedli rozhovor o tom, či je, alebo nie je svet zlý. Či sme, alebo nie sme sami vo vesmíre. Kto si zaslúži zomrieť a kto nie. To sú základe otázky človeka, kedy začne vnímať svet okolo seba. Skôr či neskôr každý jeden človek si tieto otázky položí a snaží sa na ne sám zodpovedať. Jedna si je istá svojimi vtreniami druhá však jej neverí. To je normálne, lebo každý ma svoju pravdu, nikto sa nedá len tak ľahko ovplyvniť. Záver filmu je o úteche a zamyslení sa. Ak by sme stáli pred niečím podobným ako postavy vo filme, ako by sme sa my zachovali? Čo posledné by sme urobili my? Otázky ktoré ponúka tento film je mnoho. Jedno však je isté, že režisér Lars von Trier sa vie zahrávať s ľudskou mysľou, pomocou filmu ako je Melancholia.

    • 1.2.2018  14:10
    Paterson (2016)
    **

    V meste Peterson žije nudný chlap o ktorom je nudný film. Je autobusár a žije rutiny život. Svojím okolím sa necháva inšpirovať a tvorí vo voľných chvíľach poéziu. Je to však tak natiahnuté a mdlé, že nieje tam moment prečo by som sa k tomuto filmu mal vracať časom. Po pol hodine som mal neskutočné nervy na obsah filmu. Film neponúka žiadne napätie, len pokojne plynie a ukazuje všedné veci života. Na to však nemusím pozerať film, však? To zažívam aj ja doma. Jediná zaujímavá postava vo filme je jeho priateľka. No keby to mal byť film o nej tak by to možno bola ešte väčšia nuda. Síce je kreatívna no svoj domov neopúšťa. Vidíme tu kontrast dvoch odlišných ľudí, ktorí sa medzi sebou dopĺňajú. Rutina ktorá je tak monotónna, že ma to uspávalo. Film je však pekne natočený, má to pekné myšlienky v jeho tvorbe no tu by som asi skončil. 40%

    • 9.1.2018  02:45

    Vskutku úžasná komedia, krimi, dráma. Scenáristicky vynikajúce. Som nečakal, že sa fakt budu stále baviť o tých billbordoch, ale stále to má čo ponúknuť. Páči sa mi ako režisér tu pracuje s dialógmi a pointami. 85%

    • 8.1.2018  02:30

    Posledná rodina je chladná, životopisná, dráma, pri ktorej ak trpíte depresiami je možné, že sa na jej konci budete chcieť zabiť. Autor filmu neprikrášľuje, nepoetizuje, len holo ukazuje bežný život človeka. Nevidel som zatiaľ žiaden iný snímok pri ktorom sa väčšina deja odohráva na chodbe v byte. Rôznymi pohľadmi cez štrbiny otvorených dvier nahliadame do súkromia slávneho poľského maliara Beksinskieho. Sledujeme prierez rôznych životných situácií tohto tvorcu, ktoré sa týkajú len jeho najbližších. Dostávame rôzne úseky života, no predovšetkým sa týkajú smrti, kde si kladieme nespočetne veľa otázok. Predovšetkým je tento film o živote. Všetci raz zomrieme, je na nás, že ako. Neodporúčam citlivým povahám tento film. Pôsobí tak chladne a depresívne už od začiatku až po jeho samotný záver. Silná poľská dráma! 85%

    • 6.1.2018  01:54
    To (2017)
    ****

    Má to svoje skvelé miesta, ale príde mi to moc vyzdvihované. Určite sa však teším na ďalšiu časť. Perfektné obsadenie, fantasticky tu fungujú postavy. Dej rýchlo odsýpa, ľutujem že som na to nebol v kine, malo by to o to lepšiu atmosféru. Doma som nemal pocit strachu, no boli miesta kedy som súcítil s postavami keď boli osočovaný okolím a to si na tom cením. 70%

    • 4.1.2018  16:19
    Město bohů (2002)
    *****

    Mix kamery a strihu robí tento film brutálne dobrým. Od začiatku tento film sprevádza komentár hlavnej postavy, ktorý cez mikropríbehy ukazuje prostredie kde žije. Nachádzame tu tri etapy života ľudí ktorí sú zapletený do drog. Silná snímka, ktorá pojednáva o estetike škaredosti z prostredia Brazílie. 90%

    • 4.1.2018  15:55
    Drive (2011)
    *****

    Vizuálne, hudobne, komorné drama s Raynom Goslingom a Carey Mulligan, ktorý pod vedením Nicolasa Windinga Refna uhrali vynikajúci film.

    • 4.1.2018  15:49

    Životná úloha Heatha Ledgera, božská hudba Hansa Zimmera, vynikajúci scenár Jonathana Nolana, úchvatná kamera Wallyo Pfistera, pevná ruka Christophera Nolana! Všetko dokopy tento film robí najlepším superhrdinským filmom súčastnosti. Každým pozretím vinikajúci zážitok a prežitok. 100%

    • 4.1.2018  15:22

    Film pojednáva o útokoch mládeže na staršiu generáciu. Cez hlavnú postavu Alexa sme v prvej tretine filmu priamo vnesený do vandalizmu. Jeho fetišistické sklony ubližovať bohatej vrstve sú vyrozprávané hneď v úvode. Výtržnosti ktoré napáchal na začiatku má vo svojom závere dopad na jeho premenu, ktorú absolvoval po následnom zatknutí. Takže v druhej tretine filmu vidíme Alexa vo vezení ako dobrovoľne podstúpi liečbu, ktorá má ho vyliečiť z násilia. Liečba je úspešná a v tretej tretine filmu vidíme ako sa strana obráti. Všetko zle čo urobil sa mu napokon vráti. Je to o štúdiu ľudského vnútra taktiež je to o násilí, sexu a aký sme zlý ľudia. Sú tam absurdne scény a nezmyselnosť ľudského jednania. Taktiež film naráža na akýsi politický kontext, ako mocný ľudia manipulujú s bežnou verejnosťou. Skorumpovanosť spoločnosti je taktiež citeľný hlavne v závere filmu. Hlavnou postavou Alex je rozprávačom príbehu. Cez jeho pohľad na svet zažívame jeho všednú rutinu, ubližovať ľudom, robiť zle okoliu. Je akým si úchylom ktorému zlo robí dobre, a nie len jemu, ale aj jeho partii kamarátov. Poukazuje sa tu na to, že nie je jediným človekom, ktorý chce vidieť mesto v plameňoch. V druhej tretine filmu som sa zamýšľal nad ľudskou podstatou. Je možné zmeniť naše sklony ktoré máme? Každý sme nejaký. Ľudia si určili pravidla čo je a čo nie je normálne. Pre niekoho však príde normálne čo pre iného je úplnou absurdnosťou. Aj to sú otázky, ktoré tu autor rieši. Po následnej premene vnútorných potrieb a preorientovania sa na dobrého človeka nachádzame v tretej tretine filmu otázku: Musí byť v človeku aspoň trocha zla, aby v tomto krutom svete prežil? Taktiež tu cítime akúsi karmu, čo si raz spravil vráti sa ti to. Odlišnosť dna a tmy je taktiež pozoruhodná. Čo cez deň ako by sa žil normálny život v tme sa tvorí násilie a teror. Celé sledovanie filmu som cítil hnev. Režisér ma donútil sa pri tomto filme cítiť zle. Ukazoval mi ako sa spoločnosť zmenila a že v každom človeku je kus zvrátenosti. Predstavuje to hlavne v priestoroch, kde sa nachádzajú postavy. Ich zvrátene predstavy zdobia interiér. Na prvý pohľad som tomu nerozumel, až keď som sa zamyslel nad celou podstatou Kubrikového zdelenia plánu som pochopil, že to čo sa im odohráva v hlavách je premietnuté v priestoroch, kde sa nachádzajú. Film sa stal nadčasovým a je poburujúci aj pre súčasného diváka. Démonizujúca hudba, ktorá od prvej chvíle je spolu s obrazom v súlade s tým čo sa tam deje. Násilie, strach, teror, ale taktiež aj manipulácia, nadradenosť, skorumpovanosť. 80%

<< předchozí 1 2 3 4 5 6
 
Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace