Marek1991

Jednoduché, nenáročné, zábavné, romantické, proste milé, no nejak silné. Sandler a Barrymore nie sú zrovna moji obľúbenci a tak som rád, že to aspoň vtesnali do nejakej peknej krajinky, akurát to tými vylepšeniami stráca na reálnosti. škoda, že ich nenapadlo ju dať vyšetriť vedcom, či špecialistom z lekárskych oborov, takto je to len príjemná romantická komédia, kde láska mnohé vyrieši. Mne sa však z toho roku na túto tému páčil viac film Nae meori sogui jiugae, i keď tam sa nejednalo až o tak veľký zdravotný problém. Ale nech je jak je, dá sa na to pozerať, je to celkom pohodový film.

Po filme Milý John, ktorý ma takmer rozplakal, no pritom som si uvedomoval, že ide o film s citovým vydieraním, nie najsilnejším vzťahom, proste niečo, čo nebolo nejak skvelým filmom a bola to skôr agitka na rôzne spôsoby, tu som zažíval opäť niečo silné, kde mi Tatum nevadil, ba naopak si myslím, že sa ten chlap hodí na romantické filmy viac, než hocikde inde. No a Rachel McAdams? To je slniečko, slniečko, ktorej mimiku, pohyby, či účesy skrátka "žeriem". Ten úvod bol blbý, nanešťastie to tak zariadil život, vzhľadom na to, že je to podľa skutočného príbehu, v deji je proste všetko, čo vás asi pri téme amnézia a vzťah dvoch ľudí napadne, ale aj napriek tomu je to kvalitný film, ktorý síce emócie sem tam postráda, no nevydiera a je realistický, pochopiteľný a nie jednoduchý. Ja som si ten film celkom užil, aj keď opäť to postráda prvky kresťanstva a mnohých iných vecí, ktoré sú mne blízke a má to prvky kultúry, nad ktorou často priam krútim hlavou. Na takú Pomádu, či Titanic to nemá, no Hriešny tanec to u mňa napríklad prekonáva, možno by som ešte dodal, že je to také ako film Duch len modernejšie, no najmä je to americká obdoba Nae meori sogui jiugae. Ten je možno o percento, či päť lepší, no je možné, že pri oboch budete plakať. Dalo sa, určite by som netvrdil, že by ma to sklamalo, skôr som sa bál klišé, už keď som videl plagát, ktorý je tuctový. Škoda, že po filme s názvom Vow, nemôžem napísať len Wow.

Toto je taký silácky film so šťastným koncom. Možno v praveku by to bolo považované za rozumné, no doba sa zmenila a aj napriek tomu, že je to podľa skutočného príbehu, to bolo v mnohých momentoch až k neuvereniu. Svojho času som hrával Wrestling na Playstatione a ani by ma vtedy nenapadlo, že raz bude ten svalnáč The Rock hercom Dwayneom Johnsonom, ktorý bude svoju muskulatúru využívať na akčné filmy, plné zbraní a bojového umenia. Tu sa na to hodil, aj keď film je celkom krátky a funguje vlastne na sentimente a túžbe po spravodlivosti. Z hľadiska kriminalistiky to je rarita, ktorá však tým pádom nemá nejaký jasný odkaz.

Možno je to tým, že nepatrím do tej generácie, možno tým, že môj humor nie je úplne takýto, možno je to celkovou atmosférou, no tento film nepovažujem za niečo skvelé. Chápem, že po páde socializmu, teda možno skôr boľševizmu, sa tu ľudia chceli slobodne do tejto témy pustiť, so všetkým, čo ich žralo, no miestami to skôr vyznieva ako pomsta. Záver ma teda nepobavil, ba naopak. Sem tam som sa zabavil na hláškach typu, že veliteľ mal na vojne teplotu 27°C, no tá partička okolo Kefalína so svojím akože "vychcaným" správaním bola pre mňa tak akurát k úškrnu. Možno keby spojili to najlepšie z filmov Tichá bolesť, Tankový prápor a tento film, tak by to bol kultový film ohľadom vojakov v socializme podobne ako je kultový film Pelíšky pre udalosti okolo roku 1968. Vojenčina svojho času nebola nič zábavného. Keby o tom chceli natočiť dramatický film, scenár by musel byť veľmi dlhý, to by bolo priam na seriál, no niekedy sa treba aj pobaviť aj na zveličených absurdnostiach.

Také české, z časti bláznivé, z časti príznačné módou svojej dobe, z časti snaha zaujať niečím povznesenejším, z časti nuda a keci, ale v celku priemerné a mierne poučné.

Masová výroba, otrocká práca žien alebo ako stráviť život monotónnou prácou. Jednoduchá kamera, jednoduchý dej, nič extra z filmárskeho hľadiska.

Zábava na koči, to ma veľmi neberie, ale vtedy to brali zrejme ako niečo výnimočné.

Začiatok bol zaujímavý, celkovo však udalosť nepovažujem za nejakú svetovo veľmi významnú. Dokument nie je ani veľmi dlhý a záver je už len tradičnou prehliadkou.

Originálne to je, však na tú dobu robiť rekonštrukciu atentátu, aj keď kratšie a s horšou kvalitou, aj tak je to niečo zaujímavé. Je to smutné, no možno som len ovplyvnený kresťanstvom, ale pre mňa je ľudský život dôležitejší, než nejakých koní, nad tými v súčasnosti by som nevedel smútiť. Francúzi teda prekvapili.

Myslím si, že mimozemšťania existujú. Neviem o tom, že by to napríklad kresťanstvo vylučovalo, navyše je dosť dôkazov a príhod, kde nemusia byť všetky len nezmyslom. Tu ma zaujímala najmä tá časť s bývalými zamestnancami tajných služieb, no to, čo som sa dozvedel, malo ďaleko od niečoho dôveryhodného, ako nám napríklad predložil Snowden ohľadom odpočúvania, Manning ohľadom vojenských depeší, či Assange ohľadom tajných dokumentov z rôznych zdrojov. Nebola tu rozobratá žiadna fotografia, video, proste veci, kde sa mohlo jednať o rôzne objekty, či už tajné vojenské, niečo z prírody alebo chybu záberu. Keď tam začali ukazovať snímky Mesiaca a nejaké údajné obrazce, pripomínalo mi to naše pozemské zmýšľanie ohľadom oblakov a obrazcov, ktoré v nich vidia blázniví ľudia. Skôr by ma zaujímalo, prečo nikoho netrápi, že sme dlho neboli na Mesiaci, či čo hovoria na tie úkazy vo vesmíre astronauti dnes. Toto nebola forma dokumentu, ktorá by vyznela seriózne, dokonca aj ohľadom teórií o 11.09.2001 to bolo podrobnejšie, presvedčivejšie a komplexnejšie. Toto stále považujem za dohady, ktoré mi nič neozrejmili a o ničom ma nepresvedčili.