Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Akční
  • Animovaný
  • Krimi
  • Krátkometrážní

Recenze (2 089)

plakát

Mank (2020) 

Nie, nie je to žiadna "veľká retronádhera", žiadna vyumelkovaná nápodoba a "fetiš" z dôb niekdajších. Mank je presným opakom prívlastkov, ktoré mu tu mnohí dávajú. Je filmom komplexným, náročným, značne deziluzívnym a v neposlednom rade až šokujúco aktuálnym. Tak, ako (pre mnohých pochopiteľne značne nedivácku, čo je aj dôvodom hodnotenia) ústrednú tému zasadzuje do omnoho širšieho spoločenského a politického kontextu, aj formálne postupy a motívy ktoré preberá ako zo samotného Občana Kanea, tak obecnejšie klasického Hollywoodu len neprejíma, ale používa ich veľmi inventívne a často kontrastne vo vzťahu k svojim predobrazom. To všetko je súčasťou sofistikovaného kritického obrazu systému a priemyslu, v ktorom sa Mankiewiczova pokrútená figúra pohybuje. Je paradoxné, že jeden z najpozoruhodnejších filmov o filme poslednej doby v skutočnosti pojednáva o niečom úplne inom. A práve ostrým strhnutím ružových okuliarov sa vymedzuje voči skutočnému (klamlivému) fetišu, akým je The Artist. Ale vlastne ani neviem, prečo sa tu rozpisujem, keď už všetko perfektne a do detailu napísal Bluntman. Každopádne film, ktorý si ako divák znovu asi tak skoro nepustím, a zároveň vynikajúci Fincher, opakovania ktorého sa z analytického hľadiska už teraz neviem dočkať. P.S.: Príde mi tiež príznačné, že samotný Mank vznikol mimo "továrne na sny", a zároveň s mierou kreatívnej slobody nie nepodobnou voľnej ruke, ktorú kedysi dostal Welles. Produkčné pozadie tak vlastne brilantne dopĺňa celkový kontext a výpoveď snímky.

plakát

Orly (2010) 

Prílety a odlety. Angela Schanelec opäť nenútene, subtílne nahliada do mikroskopických životných momentov ľudí a párov, tentokrát náhodne sa stretávajúchich a míňajúcich v priestoroch parížškeho letiska. Z hmýrenia anonymnej masy vyvstávajúcich niekoľko tvárí a ich útržkovité dialógy, fragmenty príbehov brilantne kĺzajúcich medzi banálnosťou a silnými emóciami. Skvelé, nevtieravé a reálne, no nedotklo sa ma to tak, ako Marseille alebo Mein langsames Leben. Znovu potešila Maren Eggert, zatiaľ čo použitie nediegetickej hudby, hoci osviežujúce, mi prišlo rušivé.

plakát

Samuraj (2003) 

Eklektická žánrová jazda, ktorá majstrovsky spája oslavu tradícií a zároveň ich inteligentne a úsmevne podvracia vo vôbec najzábavnejšej adaptácii legendy o slepom samurajovi. Kitano na vrchole, ktorý sa tu podobne ako Takashi Miike ideologicky a filmársky stavia doprostred línie medzi velikánmi klasického japonského filmu a tých členov jeho postmodernej generácie, ktorí sa voči nej absolútne vymedzujú (Shion Sono). "Ani s naširoko otvorenými očami nič nevidím."

plakát

Asi to ukončím (2020) 

Po prvý krát som sa s Kaufmanom minul a o to viac to bolí. I napriek tomu pozoruhodný film, ktorý si možno o desať rokov zopakujem.

plakát

Konkurs (1999) 

"Celé Japonsko je osamelé." ...a všetci Japonci sú obete. Obete, ktoré poznajú len tri hodnoty: lásku, bolesť a smrť. Film-zmija, hra žánrov a významov, i svojho času kúsavé vyobrazenie doby a generačných nálad prostredníctvom osamelých postáv, poznačených minulosťou a dávnymi traumami. "Kiri kiri kiri..."

plakát

Jack staví dům (2018) 

[13. Cinematik 2018] Môže byť vražda umením, alebo dokáže umenie vraždiť? Temne zábavná trierovská autoanalýza, spoveď a esej v jednom. Raz nestačí.

plakát

Rif a Raf, piloti (1927) 

[44. LFŠ 2018] Hodnotenie skôr len informatívneho charakteru, predsa len ide iba o trojicu fragmentov (dávajúcich ale dobrú predstavu o štýle celej snímky).

Ovládací panel
48. nej uživatel Slovensko
92 bodů

Reklama

Reklama