Avathar

Avathar

Dušan Šutarík

Slovensko
.

homepage

16 bodů

Moje oblíbené filmy

  • poster

    Bílá stuha (2009)

  • poster

    Sedmý kontinent (1989)

    Michael Haneke je diabol a ráznym krokom kráča do môjho zoznamu obľúbených režisérov. Jeho debut SIEDMY KONTINENT je veru poriadne silnou kávou (ostatne, to vlastne každý režisérov film). Neuveriteľne chladné. Odcudzené. Majstrovské zachytenie banality, úpadku a rozkladu nielen jednej rodiny, ale celej spoločnosti prežratej komercionalizmom a konzumom. Haneke svojho diváka rozhodne nešetrí. Po skončení filmu som s vytreštenými očami čumel na obrazovku, niekoľko minút totálne zmrazený v kryštalickom dese a neschopný akéhokoľvek pohybu. Neuveriteľné. Neuveriteľné, ako Haneke komponuje svoje filmy (dlhé zábery, náznaky...). To – až mysteriózne – napätie ktoré sa vinie celým filmom, detaily, zvuky. Absolútna odosobnenosť je ako oko kamery – čierna diera pohlcujúca všetko svetlo, všetky emócie, ktorá vzápätí vybuchne ako atómovka a diváka totálne zničí. Prečo mi tento Hanekeho film (a vlastne aj iné ako napr. BENNYHO VIDEO, FUNNY GAMES), pripomínajú skôr extrémne kruté absurdné drámy typu Becketta, Arrabala alebo Ionesca? Pretože práve v zdanlivej obyčajnosti, v záberoch na nakupovanie potravín, v záberoch na čistenie zubov, na viazanie šnúrok na topánkach, vidíme ten nekonečný každodenný kolotoč – absolútne ireálny, absolútne šialený, katastrofálny, v dezolátnom stave. Neuvedomujeme si ho. Žijeme ho. Tento film zobrazuje nás. Všetci žijeme stereotypne, v chlade, nemennosti, v zabehnutých rituáloch. Haneke sa neštylizuje do úlohy moralizátora typu „tak vidíte, aký je ten svet zlé, zlé miesto!“ – proste nám ukazuje čistú absurditu našich životov. Nikam nevedúcich. Nič nedávajúcich. Sadisticky nám nastavuje zrkadlo. SIEDMY KONTINENT je chladný skalpel, ktorý sa vám zažerie pod kožu a dorazí vás. Nepotrebuje na to explicitné scény ani násilie (aj ničenie bytu je natočené absolútne strojovo, mechanicky). Haneke vie, kde má zatlačiť, vie kadiaľ nás má viesť, aby sme si to všetko pretrpeli na vlastnej koži. Temné, depresívne, nihilistické. Absolútna beznádej. Klobúk dole, pán Haneke. Klobúk dole.

  • poster

    Osvícení (1980)

    "Redrum, redrum, redrum..." Geniálne. Proste geniálne. Jeden z tých filmov, na ktorých nedokážem nájsť jedinú chybičku. Od perfektného obsadenia (Nicholson je diabol, Duvallová zvládla úlohu vystrašenej matky veľmi dobre a malý Danny Lloyd je tiež výborný) až po mrazivú, neuveriteľne desivú atmosféru, ktorá sa vám v kombinácií s vhodnou "škrípavou" hudbou zaryje hlboko pod kožu. Užasná je aj práca s kamerou (už len ten úvodný prelet ponad kopce!), obzvlášť v scénach, kedy sa malý Danny preháňa na trojkolke po stíchnutých chodbách hotela a vy už len čakáte kedy spoza rohu vykukne nejaký prízrak, alebo v samotnom závere v zasneženom záhradnom bludisku. Brilantné. Vďaka, pán Kubrick za tento obrovský skvost. Právom nielen jeden z najlepších hororov, ale jeden z najlepších filmov všetkých čias.

  • poster

    Spalující touha (1999)

  • poster

    Čarodějnice (2015)

    Atmosféra ako z príbehov bratov Grimmovcov či ľudových povedačiek, rozprávok a báchoriek. Výjavy ako z nočnej mory. Špina. Blato. A lesy v ktorých nič dobré nečíha. Áno, áno, áno! Toto je presne to, čo od hororu chcem. A som rád, že po Jennifer Kent (BABADOOK) sa na scéne objavuje Robert Eggers – ďalší ohromný talent, ktorý nám toho v budúcnosti ešte veľa ukáže. Som tiež rád, že sa tento film prebojoval aj do našich kín, vidieť ho na veľkom plátne bol zážitok. Treba však podotknúť, že toto je druh filmu, ktorý sa na pôdu multiplexov vôbec nehodí – omnoho viac mu pristane nejaké menšie, komornejšie, skôr alternatívne kino (skutočne sa jedná o festivalový film pre náročnejších). Takto som sa mohol akurát v duchu uškŕňať nad množstvom hlúpučkých tínedžerských párikov, ktoré si do kina prišli primárne olizovať ksichty a ich udiveným híkaním nad tým, že „toto predsa ani nie je horor, lol.“ Ó, veru je. Sakra je! Ale márna sláva, ak za vrchol hororu považujete OČISTU, CONJURING či iné „family friendly“ popcorny budujúce „strach“ takmer výhradne na ľakačkách, tak choďte o dom ďalej. Na to, aby vás Eggers zneistil, tieto primitívne barličky nepotrebuje. Réžia je absolútne sústredená. Herecky absolútne bez chyby (a výkony detských hercov? - niečo neuveriteľné!) a intenzitou niektorých scén ohromne emocionálne silné a znepokojivé (Chatrč v lese, Calebova choroba, únos dieťaťa, záver..). Nádherná kamera, výtvarná stránka a mrazivá hudba. Amerika 17. storočia. Svet, v ktorom si musíte dávať pozor na to, čo hovoríte a ako sa správate. Jediný žartík, nevhodné slovko môže odštartovať smršť a zničiť všetkých naokolo. Paranoja, náboženská hystéria, fanatizmus a márne vzývanie mlčiaceho Boha. A Zlo, ktoré len čaká na to, kedy mu dáte príležitosť... Už sa neviem dočkať druhej – tentoraz súkromnej – projekcie. Jediná výtka: je to príliš krátke. Okamžite chcem režisérsky zostrih a nech to má celé pekne dve hodiny! Tak by to bolo ešte lepšie. Nádherný, nádherný temný diamant.

  • poster

    Mulholland Drive (2001)

  • poster

    Dogville (2003)

    Originálny a veľmi nevšedný film. Krutý, cynický, depresívny, smutný. Nič neprikrášľuje a s cynickosťou ukazuje na zlo v nás a okolo nás. A práve preto je maximálne pôsobivý a bezchybný (vrátane geniálneho záveru) 100%

  • poster

    Requiem za sen (2000)

  • poster

    Spalovač mrtvol (1968)

    Rudolf Hrušínský je diabol! Neuveriteľne mrazivý zážitok, čierno-čierna komédia, psychologický horror, portrét zvrátenej mysle ako aj jedna z najsilnejších obžalôb zhubnej sily nacizmu. Pán Kopfrkingl je jednou z najdesivejších postáv kinematografie (nejaký Hannibal Lecter sa môže ísť kĺzať. Toto je psychopat par excellence!). Klenot, ktorý predbehol dobu a spolu s KLADIVOM NA ČARODEJNICE jeden z najlepších (nielen) českých filmov. 100%

  • poster

    Děsivé dědictví (2018)

    Strach je veľmi subjektívna a podľa mňa aj veľmi abstraktná emócia. Ako by ste strach definovali? Pre niekoho je strach to, keď naňho niečo/niekto vyskočí z tmavého kúta (teda zľaknutie). Pre iného je to zase pocit silnej úzkosti a depresie. Do druhej kategórie spadá aj moja súkromná „definícia“ strachu. Spájam si ho najmä s úzkosťou, so silným stavom nepokoja a rozrušenia. HEREDITARY mi všetky tieto pocity doručil v miere viac než vrchovatej. Úvodom asi poznámka, že ak nemáte radi (z akéhokoľvek dôvodu) pomaly rozprávané filmy, je asi zbytočné strácať s dielom Ariho Astera čas. Nebude vás baviť, ale on vás v konečnom dôsledku ani baviť nechce. Nie je to atrakcia, je to dvojhodinový úzkostno-depresívny atak, ktorý je tak majstrovsky vygradovaný, že som proste len omráčene čumel. Už veľmi dlho sa mi nestalo, aby som z kina odchádzal takto mocne emocionálne a psychicky otrasený. Akoby Aster zasiahol nejaký môj citlivý nerv a následne sa v ňom skalpelom pomaly a pomaličky vŕtal. Veľa popcornožrútov bude nadávať, že je to pomalé a nič sa tam nedeje. Ja som len bez dychu sledoval strhujúce herecké výkony (žiadne prehrávanie, toto sú surové a neprikrášlené emócie psychicky zničených postáv), vnímal geniálnu kameru, kompozíciu záberov, hudbu a zvuky. Kombinácia týchto faktorov neraz scénam dodáva až surreálne tiesnivú atmosféru. Akoby vypadli z nočnej mory, z ktorej sa nedokážete prebudiť a keď sa konečne prebudíte, ešte dlho neviete chytiť dych. Pravdaže, videl som už mnoho filmov, ktoré ma ohromne zasiahli, ale HEREDITARY akoby išiel ešte o jeden krok ďalej. Vyvolal vo mne takú kaskádu nepríjemných psychických pocitov, ako máloktorý iný film. Všetci herci odviedli špičkovú prácu, ich postavy sú plné vnútornej bolesti a z plátna je to cítiť v každom zábere. Samotný Aster predvádza masterclass v tom, ako sa má tvoriť atmosféra. Spolu napr. s Robertom Eggersom (Čarodejnica) patrí k skupine tvorcov, ktorí k hororu pristupujú zo všetkou vážnosťou. Nechcú len zlepiť ľakačky a predhodiť ich nenáročnému divákovi. Chcú svojimi dielami niečo povedať a ich filmy majú viac vrstiev (v prípade HEREDITARY sú to okrem iného otázky viny, psychických chorôb, zmierenia či nemožnosti zmeniť neodvratný osud - nie náhodou sa vo filme odkazuje na antické tragédie s podobnými motívmi). Nevnímajú horor ako podradný žáner, ktorým zabijete sobotný večer. Asterov film je psychologickou a poriadne silnou hororovou drámou, ktorá ma zdeptala a totálne dostala. Od prvotného znepokojenia až po zbesilé búšenie srdca v celej (!) druhej polovici. Záver, na ktorý väčšina frfle, mi prišiel jediný logický a dokonale mrazivý. Počas záverečných titulkov som len ticho sedel a snažil sa chytiť dych. Pretože som sa práve prebudil z nočnej mory. Ale dokonalej a nádhernej. Vybrúsený diamant. 100%

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace