Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Krátkometrážní
  • Animovaný
  • Komedie
  • Dokumentární

Oblíbené filmy (8)

Osvícení

Osvícení (1980)

"Redrum, redrum, redrum..." Geniálne. Proste geniálne. Jeden z tých filmov, na ktorých nedokážem nájsť jedinú chybičku. Od perfektného obsadenia (Nicholson je diabol, Duvallová zvládla úlohu vystrašenej matky veľmi dobre a malý Danny Lloyd je tiež výborný) až po mrazivú, neuveriteľne desivú atmosféru, ktorá sa vám v kombinácií s vhodnou "škrípavou" hudbou zaryje hlboko pod kožu. Užasná je aj práca s kamerou (už len ten úvodný prelet ponad kopce!), obzvlášť v scénach, kedy sa malý Danny preháňa na trojkolke po stíchnutých chodbách hotela a vy už len čakáte kedy spoza rohu vykukne nejaký prízrak, alebo v samotnom závere v zasneženom záhradnom bludisku. Brilantné. Vďaka, pán Kubrick za tento obrovský skvost. Právom nielen jeden z najlepších hororov, ale jeden z najlepších filmov všetkých čias.

Čarodějnice

Čarodějnice (2015)

Atmosféra ako z príbehov bratov Grimmovcov či ľudových povedačiek, rozprávok a báchoriek. Výjavy ako z nočnej mory. Špina. Blato. A lesy v ktorých nič dobré nečíha. Áno, áno, áno! Toto je presne to, čo od hororu chcem. A som rád, že po Jennifer Kent (BABADOOK) sa na scéne objavuje Robert Eggers – ďalší ohromný talent, ktorý nám toho v budúcnosti ešte veľa ukáže. Som tiež rád, že sa tento film prebojoval aj do našich kín, vidieť ho na veľkom plátne bol zážitok. Treba však podotknúť, že toto je druh filmu, ktorý sa na pôdu multiplexov vôbec nehodí – omnoho viac mu pristane nejaké menšie, komornejšie, skôr alternatívne kino (skutočne sa jedná o festivalový film pre náročnejších). Takto som sa mohol akurát v duchu uškŕňať nad množstvom hlúpučkých tínedžerských párikov, ktoré si do kina prišli primárne olizovať ksichty a ich udiveným híkaním nad tým, že „toto predsa ani nie je horor, lol.“ Ó, veru je. Sakra je! Ale márna sláva, ak za vrchol hororu považujete OČISTU, CONJURING či iné „family friendly“ popcorny budujúce „strach“ takmer výhradne na ľakačkách, tak choďte o dom ďalej. Na to, aby vás Eggers zneistil, tieto primitívne barličky nepotrebuje. Réžia je absolútne sústredená. Herecky absolútne bez chyby (a výkony detských hercov? - niečo neuveriteľné!) a intenzitou niektorých scén ohromne emocionálne silné a znepokojivé (Chatrč v lese, Calebova choroba, únos dieťaťa, záver..). Nádherná kamera, výtvarná stránka a mrazivá hudba. Amerika 17. storočia. Svet, v ktorom si musíte dávať pozor na to, čo hovoríte a ako sa správate. Jediný žartík, nevhodné slovko môže odštartovať smršť a zničiť všetkých naokolo. Paranoja, náboženská hystéria, fanatizmus a márne vzývanie mlčiaceho Boha. A Zlo, ktoré len čaká na to, kedy mu dáte príležitosť... Už sa neviem dočkať druhej – tentoraz súkromnej – projekcie. Jediná výtka: je to príliš krátke. Okamžite chcem režisérsky zostrih a nech to má celé pekne dve hodiny! Tak by to bolo ešte lepšie. Nádherný, nádherný temný diamant.

Dogville

Dogville (2003)

Originálny a veľmi nevšedný film. Krutý, cynický, depresívny, smutný. Nič neprikrášľuje a s cynickosťou ukazuje na zlo v nás a okolo nás. A práve preto je maximálne pôsobivý a bezchybný (vrátane geniálneho záveru) 100%

Spalovač mrtvol

Spalovač mrtvol (1968)

Rudolf Hrušínský je diabol! Neuveriteľne mrazivý zážitok, čierno-čierna komédia, psychologický horror, portrét zvrátenej mysle ako aj jedna z najsilnejších obžalôb zhubnej sily nacizmu. Pán Kopfrkingl je jednou z najdesivejších postáv kinematografie (nejaký Hannibal Lecter sa môže ísť kĺzať. Toto je psychopat par excellence!). Klenot, ktorý predbehol dobu a spolu s KLADIVOM NA ČARODEJNICE jeden z najlepších (nielen) českých filmov. 100%

Děsivé dědictví

Děsivé dědictví (2018)

Strach je veľmi subjektívna a podľa mňa aj veľmi abstraktná emócia. Ako by ste strach definovali? Pre niekoho je strach to, keď naňho niečo/niekto vyskočí z tmavého kúta (teda zľaknutie). Pre iného je to zase pocit silnej úzkosti a depresie. Do druhej kategórie spadá aj moja súkromná „definícia“ strachu. Spájam si ho najmä s úzkosťou, so silným stavom nepokoja a rozrušenia. HEREDITARY mi všetky tieto pocity doručil v miere viac než vrchovatej. Úvodom asi poznámka, že ak nemáte radi (z akéhokoľvek dôvodu) pomaly rozprávané filmy, je asi zbytočné strácať s dielom Ariho Astera čas. Nebude vás baviť, ale on vás v konečnom dôsledku ani baviť nechce. Nie je to atrakcia, je to dvojhodinový úzkostno-depresívny atak, ktorý je tak majstrovsky vygradovaný, že som proste len omráčene čumel. Už veľmi dlho sa mi nestalo, aby som z kina odchádzal takto mocne emocionálne a psychicky otrasený. Akoby Aster zasiahol nejaký môj citlivý nerv a následne sa v ňom skalpelom pomaly a pomaličky vŕtal. Veľa popcornožrútov bude nadávať, že je to pomalé a nič sa tam nedeje. Ja som len bez dychu sledoval strhujúce herecké výkony (žiadne prehrávanie, toto sú surové a neprikrášlené emócie psychicky zničených postáv), vnímal geniálnu kameru, kompozíciu záberov, hudbu a zvuky. Kombinácia týchto faktorov neraz scénam dodáva až surreálne tiesnivú atmosféru. Akoby vypadli z nočnej mory, z ktorej sa nedokážete prebudiť a keď sa konečne prebudíte, ešte dlho neviete chytiť dych. Pravdaže, videl som už mnoho filmov, ktoré ma ohromne zasiahli, ale HEREDITARY akoby išiel ešte o jeden krok ďalej. Vyvolal vo mne takú kaskádu nepríjemných psychických pocitov, ako máloktorý iný film. Všetci herci odviedli špičkovú prácu, ich postavy sú plné vnútornej bolesti a z plátna je to cítiť v každom zábere. Samotný Aster predvádza masterclass v tom, ako sa má tvoriť atmosféra. Spolu napr. s Robertom Eggersom (Čarodejnica) patrí k skupine tvorcov, ktorí k hororu pristupujú zo všetkou vážnosťou. Nechcú len zlepiť ľakačky a predhodiť ich nenáročnému divákovi. Chcú svojimi dielami niečo povedať a ich filmy majú viac vrstiev (v prípade HEREDITARY sú to okrem iného otázky viny, psychických chorôb, zmierenia či nemožnosti zmeniť neodvratný osud - nie náhodou sa vo filme odkazuje na antické tragédie s podobnými motívmi). Nevnímajú horor ako podradný žáner, ktorým zabijete sobotný večer. Asterov film je psychologickou a poriadne silnou hororovou drámou, ktorá ma zdeptala a totálne dostala. Od prvotného znepokojenia až po zbesilé búšenie srdca v celej (!) druhej polovici. Záver, na ktorý väčšina frfle, mi prišiel jediný logický a dokonale mrazivý. Počas záverečných titulkov som len ticho sedel a snažil sa chytiť dych. Pretože som sa práve prebudil z nočnej mory. Ale dokonalej a nádhernej. Vybrúsený diamant. 100%

Mexická jízda

Mexická jízda (2001)

Najlepší film o dospievaní, aký bol kedy natočený. A nielen o ňom.