Avathar

Boblig z Edelstadtu (Vladimír Šmeral) sa v skutočnosti na neslávne známy spis „Kladivo na čarodejnice“ nikdy neodvolával. Existujú domnienky, že ho pravdepodobne ani nečítal.

Slová, ktoré možno počuť v závere filmu na čarodejníckom sabate, sú v jazyku, ktorým podľa mystikov hovoria anjeli a démoni. Zariekanie použité vo filme pochádza z verzie, ktorá je uverejnená v Satanskej biblii od Antona LaVeya. Režisér neskôr ironicky poznamenal, že niektoré slová pre istotu vynechali či trochu pozmenili, aby nevyvolali nejakú temnú entitu.

Robertovi Eggersovi zabralo štúdium historických prameňov a dokumentov štyri roky.

V alternatívnej realite, v ktorej sa odohráva dej seriálu, prebiehala druhá svetová vojna v rokoch 1939 – 1947.

V prvej epizóde prehodí spolupracovník esesáka Johna Smitha, že zakázané filmové kotúče zobrazujú alternatívnu realitu tak presvedčivo, že by podobný film „nedokázala nakrútiť ani samotná Fraulein Riefenstahlová.“ Jedná sa odkaz na najslávnejšiu dokumentaristku nacistického Nemecka – Leni Riefenstahlovú. Za svoju kariéru nakrútila niekoľko dokumentov, ktoré oslavovali Adolfa Hitlera a nacistickú stranu. Veľmi pochvalne sa o nej vyjadril aj ríšsky minister propagandy, Joseph Goebbels.

V prvej sérii sa objaví niekoľko historických postáv: napr. Adolf Hitler a Reinhard Heydrich. Rovnako princ a princezná Japonska sú v skutočnosti považovaní – hoci ich nikto neoslovuje menom – za "alternatívnu verziu" princa Akihito a princeznej Michiko.

Viacero motívov z knihy bolo pre seriál upravených. Napr. v predlohe Philipa K. Dicka vystupuje „Kobylka zaľahla sťažka“ ako kniha a nie filmový záznam.

Seriál bol pôvodne plánovaný ako štvordielna miniséria.

Postavy to síce nikdy nahlas nevyslovia, ale séria zakázaných filmových kotúčov, ktoré zobrazujú víťazstvo Spojencov v Druhej svetovej vojne, sa volajú „The Grasshopper Lies Heavy“, v preklade: „Kobylka zaľahla sťažka“, čo je odkaz na biblickú knihu Kazateľ.

Režiséri prvého dielu (Daniel Myrick a Eduardo Sánchez) sa o filme vyjadrili pomerne pochvalne. Podľa ich názoru sa jedná o dobrý hororový film, pokiaľ sa berie samostatne. Ako pokračovanie ich však úplne neuspokojil.

Film pokračuje – rovnako ako jeho predchodca – v snahe mystifikovať diváka a tvrdí o sebe, že je rekonštrukciou udalostí, ktoré sa odohrali po premiére pôvodnej Záhady Blair Witch (1999). Aj tento diel dostal "bonusový" fiktívny dokument s názvom The Shadow of the Blair Witch.

Damien Chazelle sa pri písaní scenára inšpiroval vlastnými skúsenosťami, ktoré zažil ako bubeník v kapele na strednej škole. Postava Fletchera (J.K. Simmons) je založená na učiteľovi, s ktorým sa v skupine stretol.

Inšpiráciou pre Bughuula sa stala náhodne nájdená fotografia na internete. Pri hľadaní jeho symbolu Scott Derrickson študoval množstvo materiálu o black metale.

Mnoho kritizovaných tvorcov reagovalo na Walkerove recenzie pozitívne. Režisér Seth Kearsley pochválil recenziu na svoj film Osem bláznivých nocí (2002). Greg Sestero a Juliette Danielle, ktorí si zahrali vo filme The Room (2003), sa vyjadrili, že si jeho recenziu užili. Nie už tak režisér Tommy Wiseau, ktorý sa s Walkerom dostal do sporu ohľadom autorských práv, keďže recenzia obsahovala zábery z filmu.

Predstavitelia hlavných úloh Justin Theroux a Laura Dern sa úprimne vyjadrili, že film nepochopili a netušia, o čom vlastne je.

Pri pomenovaní šiestich démonov je každý z nich predstavený v inom jazyku: hebrejčine (Kain), latinčine (Nero), starovekej gréčtine (Judáš), nemčine (Légia), aramejčine (Belial) a napokon v angličtine (Lucifer).

Skutočná Anneliese Michel mala byť údajne posadnutá šiestimi démonmi: Kainom, Nerom, Judášom, Hitlerom, Fleischmannom (padlom farárovi, ktorý porušil celibát) a Luciferom. Vo filme boli Hitler a Fleischmann nahradení Belialom a Légiou.

Bathsheba (Joseph Bishara) sa neobesila, ako je to prezentované vo filme. V skutočnosti zomrela prirodzenou smrťou ako stará žena. Je pochovaná v Harrisville na Rhode Islande.

Alan Moore, ktorý komiks "Z Pekla" vytvoril, bol výsledkom natoľko znechutený, že sa od filmu dištancoval a do budúcna zakázal, aby sa jeho meno objavovalo v prípadných ďalších adaptáciách jeho kníh. Všetky finančné zisky prenechal kresliarovi Eddiemu Campbellovi a v prípade adapatácie Strážcov (2009) Daveovi Gibbonsovi.

Film je voľne inšpirovaný skutočnou udalosťou z roku 1993, kedy dvaja chlapci uniesli a zavraždili trojročného Jamesa Bulgera.