MontyBrogan

Občasný humor bol super. Nečakaný a príjemný, asi ako od Jarmuscha. Ale napriek tomu, že pokladám drámy za jeden z najserióznejších žánrov, nakoľko pojednávajú najčastejšie o živote, atď atď, ťažký alkoholik a umierajúca matka v úlohe rodičov, je niekedy aj na mňa veľa. A ešte jeden postreh: Skarsgårdova postava mala až príliš podobné zamestnanie ako v o niečo skôr natočenom Prelomiť vlny. Ropná veža alebo naftárska plošina... Asi sa v jednom smutnom príbehu odkazovalo na druhý.

Pod pojmom "absolútna moc" by som si predstavil, že prezident z toho vyjde bez poškodenia svojej kučeravej plešiny. Ale to by musel byť Eastwood menej ješitný. Tanečná scéna však stála zato, v jej duchu sa mohol niesť celý film... A Laura Linney dobre zahrala, aj keď postava inak dokonalej dcéry, len s neustále prázdnou chladničkou, lebo uprednostňuje kariéru, svedčí zase o tom, že je tu Eastwood sentimentálny.

Práve som bol svedkom dokonalého filmu. Nechápem moje predošlé hodnotenie. Ešte že som si to pozrel znovu. Neviem presne čo mám k tomu ešte napísať. Absolvent je hrozne odviazaná komédia a vyspelá romanca na dobu svojho vzniku. Ach, zas tie moje predsudky. "Mrs. Robinson, you're trying to seduce me." A tá hudba! No celé bez chyby. Moja nová 106-minútová láska.

Presne ako Grinch z 2018. Hranú verziu nikdy nedobehne atmosférou, čo sa snaží vykompenzovať trikmi od výmyslu sveta, nakoľko si uvedomuje ich jednoduchšie prevedenie skrz animáciu oproti veľkovýpravnosti potrebnej v skutočnom svete. A možno riešim argument poplatný dobe, všeličo sa dá dnes urobiť digitálne aj v hranom filme. No Addamsovci by za to radi neboli, moderný svet im nič nehovorí.  Nuž, to mi práve pripomína jeden vtip zo začiatku filmu, ktorý, ako sa neskôr ukáže, ide na úkor konzistentnosti. Vec si púšťa svoje fetiše na laptope, kým Wednesday ani nevie, čo je to mobil. Niečo podobné platí pre ich vysávač, ktorý nevysáva, ale vypúšťa viac prachu. Síce haha, no ak nie sú ani čiastočne inštitucionalizovaní, neviem si ich predstaviť platiť elektrinu.

It was reaaally stunning! Jej slová. Čo mám iné povedať, aby som jej to nepokazil? Už počas úplne prvých sekúnd, som nadobudol pocit spytujúci sa: prečo to pozerám až teraz?! A tie sekundy pribúdali. A stávali sa z nich minúty, na ktorých ma mrzelo len to, že do konca už ubúdajú... Čo na tom, že tak často fuckovala? A že niektoré piesne odspievala v o niečo miernejšom prevedení? Mala problémy s hlasivkami a napriek tomu tu spáchala nezabudnuteľnú show, plnú výborného spevu, hudby, charizmy, humoru a ďalších pozitívnych atribútov, o ktorých som ani nevedel, že sa dajú do jedného koncertu vtesnať. Pozrite sa na jej vek, na jej milióny predaných albumov a zohľadnite jej prístup. Chceli ste povedať niečo negatívne? Fajn, som rád, že už nechcete. // To čo pre mňa jej texty znamenajú a že s nimi prišla do môjho života vtedy kedy prišla, celý fenomén okolo nej v mojich očiach len umocňuje. A preto dúfam, že sa nikdy nezmení. Nerád by som totiž stratil tú predstavu o nej, ktorá nie je iba predstavou...

Oddychovka, ktorá nenadchne a neurazí. Truda Grosslichtová zaujala ženským pôvabom, aj napriek noseniu polopánskych oblekov. Záverečnú konšpiráciu tradičnej rodiny si ale tvorcovia mohli odpustiť. Falošnosť pôsobí horšie ako úprimný vzťah s človekom pochybnej minulosti. V dobe vzniku to zjavne bolo vnímané opačne.

Cherchez la femme...

Možno jedno z mojich nemnoho cynických hodnotení a možno to bolo naozaj patetické a naivné. Pre mňa dôkaz toho, že dve herecké ikony ešte film nerobia. A to som sa tak potešil, keď sa ukázalo, že strávia veľkú časť filmu sami na tej loďke. Bez patričného scenára sa žiaľ veľké divadlo nekoná. Vtedy možno prešiel argument, že v dobrodružnom filme to nie je prvoradé, teraz už asi málokoho nadchnú starnúce hviezdy, na ktoré štáb hádže vodu v štúdiu.

4* za Amenábarove umenie, predovšetkým krásnu vizuálnu stránku. A piata za myšlienku, aké je zvrátené, že jediný človek, ktorý nesklopí hlavu pred náboženstvom ale chce vedieť ozajstné odpovede a dívať sa hore na hviezdy, je hoden ukameňovania. Film o počiatkoch kresťanských zločinov.

Po dlhej dobe sme šli s chalanmi do Horského parku, tak sa zastavím v potravinách pre prípravky podporujúce pečeňový masochizmus, keď tu objavujem IPU s názvom Beer Force One. Mám pocit, že sa mi objavila v košíku za pomoci mentálneho vplyvu bez fyzického kontaktu. No keďže som okrem obete marketingu, stále aj cinefil, v momente si v duchu sľubujem rewatch. Tak teda k nemu. Aj napriek zastaraným špeciálnym efektom a scenári písanom na americkej vlajke, o niečo lepší film, ako všetky tie nepriznané remaky s Liamom Neesonom. Zaujali ma technické aj taktické vychytávky na spôsob špionážnych filmov. Ale nemôžem si pomôcť, pár hodín po pozretí sa vytratili zo spomienok pozitíva a ostáva pohľad na spokojnú černošskú sekretárku, klesajúcu v padáku medzi obláčikmi spolu s ďalšími oslobodenými rukojemníkmi. A to bola, podotýkam, scéna dlho pred happyendom. Každopádne, R.I.P. Philip Baker Hall, ktorý sa tu objavil v malej úlohe, aby vykladal americkú ústavu v otázke zastupiteľstva prezidenta.