Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Akční
  • Horor
  • Krimi

Oblíbené filmy (10)

Hořký měsíc (1992)

Myslím si, že jeden z najúprimnejších, najodvážnejších a tiež najlepších filmov Romana Polanskiho. Bitter Moon je nielen otvorenou štúdiou ľudskej sexuality, ale tiež odhaľuje, aké rozdielne putá môžu pojiť mužov so ženami (chladný, ale nekonfliktný vzťah Hugh Grant - K.S. Thomas verzus nebezpečne impulzívny vzťah Peter Coyote - Emmanuelle Seigner); aká tenká je hranica medzi láskou a nenávisťou; a čoho sme schopní v opojení vášňou. Okrem iného aj film, pri ktorom sa vám odkrví mozog... Izolácia postáv na lodi uprostred oceánu to všetko len umocňuje a dotvára stiesňujúcu atmosféru.

25. hodina (2002)

Priznávam, že hodnotenie tohto filmu pre mňa nie je možno stopercentne objektívne, nakoľko sa jedná o moju srdcovú záležitosť v podobe skvostného Spike Lee Jointa. Ale ako tiež musím uznať, nedá sa tomuto snímku vytknúť nič až na tú záverečnú patetickosť v podaní rozprávania postavy Briana Coxa. Ale predpokladám, že takmer každý rodič by v podobnej situácií márne usiloval o záchranu svojho potomka (a toto bola ešte celkom prijateľná reflexia podobných pocitov), takže 5 hviezdičiek dávam s čistým svedomím za tento epos o 24 hodinovej predzvesti pekla, ktoré sa nedá zvrátiť. "Zrkadlová" scéna je úžasná rozprava do duše Newyorčanov a úžasné predstavenie temnej stránky tohto mesta a všetkých chmár, ktoré ho zmáhajú, pre nás, nezainteresovaných, ostatných pozorovateľov. A celkovo je takmer rovnako intenzívna ako Ginsbergove Vytie!

Stalker (1979)

Zbytočné je skúšať opisovať, o čom to bolo, tento film má v sebe zahrnutých asi toľko myšlienok, ako nadpriemerná zbierka básní. Ale zas treba aj povedať, že toto je presne ten filter, ktorý delí divákov na tých, čo majú radi priamočiare a oddychové filmy (tým sa to pravdepodobne páčiť nebude) a tých, ktorí si zgustnú aj na náročnejších, či už pre potešenie z rozširovania obzorov (môj prípad) alebo to jednoducho berú ako výzvu. Každopádne, prišiel som k názoru, že Tarkovskij je mimozemšťan, tak robil zrejme niečo ako hraný dokument, štúdiu ľudského správania pre tých svojich. A nám z neho vyšiel príbeh rozprávaný univerzálnym jazykom lyriky.

Manželé a manželky (1992)

"Spomienky sú len spomienky. Ozveny minulosti. Vytrhnuté okamihy, ktoré nerozprávajú celý príbeh." Pre mňa mimoriadne výstižná a vyzretá vzťahovka, ktorú by mali rôzni ľudia vidieť v rôznych obdobiach svojho života. Allen tu už nie je v citoch tvrdohlavý, prijíma, čo ho stretne a necháva to do veľkej miery robiť aj ostatné postavy. Civilné spracovanie, roztrasená kamera (aj keď tá sa časom ustáli, akoby sa snažila stupňujúcou sebaistotou korešpondovať s rozbiehajúcim sa príbehom) a rozhovory kohosi za kamerou s postavami, v podobe dokumentaristicky ladeného interview, môžu divákov, ktorí nie sú skalnými fanúšikmi tohto cholerického Newyorčana, do istej miery odradiť, ale tých ostatných tieto prvky len utvrdia v Allenovom hlbokom vzťahu a prepojení s postavami. Nakoniec môžem ešte skonštatovať, ako dokonale bola ústredná štvorica obsadená. A potom už len zatlieskať postojačky, aj keď si nie som veľmi istý, či to má Woody rád...

Pravdivá romance (1993)

Sú filmy, ktoré napísali tak veľkí tvorcovia, že aj keď ich z neznámych príčin natočil niekto iný, je to jednoznačne ICH film. Tak silný scenár dokázali vytvoriť. Play It Again, Sam je ten prípad a True Romance tiež. A tento Quentinov skvost má na dôvažok Tonyho Scotta, ktorému to vo filmoch plných drsných chlapcov so zbraňami, krehkých slečien po ich boku a vtipných dialógov vo vzduchu, jednoznačne ide tiež. Plus Hansa Zimmera, ktorého hudobný motív mi znie asi ako sen o Vianociach. A navyše je tu fakt rôznorodá herecká partia (od Slatera - keď ešte hral áčkové filmy, Patricie Arquette - keď bola ešte naozaj očarujúca, Oldmana - keď ešte stvárňoval tých najväčších grázlov, cez Hoppera ako sympatického otca-policajta, Walkena ako pravého sicílskeho mafiána, Chris Penna so Sizemoreom ako dvojicu náruživých policajtov, až po napríklad Brada Pitta v úlohe huliča alebo Kilmerovho Elvisa), ktorá sa žiaľ už nikdy viac nestretne. Tak poďme na to: Chris Penn R.I.P. Dennis Hopper R.I.P. Tony Scott R.I.P. James Gandolfini R.I.P. Aspoň, že filmy žijú večne!

Stoker (2013)

Kórejský chameleón Chan-wook Park sa zmenil tentokrát na Hitchcocka, aby ukázal, ako sa má točiť Amer okolo Lolity... A ja som dosiahol ďalší z vrcholov diváckej blaženosti. A to nielen pri scéne na kolotoči, ktorá bola jednou z najlepších, aké som vo filmoch doposiaľ videl. A zároveň jednoduchá. Česanie vlasov Kidmanke podobne. Herci predviedli v podstate všetci zaujímavé kreácie, ale Mia obzvlášť. Už ju vnímam inak. Odkedy sme si spolu zahrali na klavíri, ja som cítil vôňu jej vlasov a ona dotyk môjho ... dychu, nie sme už viac len kamaráti. Kúpil som jej totiž lodičky, aby sme sa mohli odplaviť z pola nevinnosti na pole skúsenosti, ako od Williama Blakea.

New York, New York (1977)

Neprávom opomenutý počin. Ešte viac ako absencia oscarových nominácií ma prekvapuje len niečo málo cez tisíc tunajších hodnotení a Scorseseho zmienenie v zaujímavostiach iba v súvislosti s nezhodami na pľace a drogami, čo pôsobí, ako keby nebol ani moc prítomný. No opak je evidentne pravdou. Nielenže má v réžii badateľný rukopis, ale tiež pridanú hodnotu v podobe pocty klasickému Hollywoodu. Veľkolepý hudobný film (nie muzikál) prevyšuje príbeh ústredného páru s geniálnym De Nirom, ktorý má ďalej k excentrickému umelcovi a bližšie k vyšinutému sociopatovi, čím tvorí chýbajúci článok medzi jeho podobnými psycho polohami v roli Taxikára a Kráľa komédie. V NY, NY je svojou neodbytnosťou navyše strojcom neskutočne vtipných scén. Zdarne mu sekunduje Liza Minnelli, lebo jej okrem spevu patrí obdiv aj za presvedčivé herectvo, keďže mi prestávala byť nesympatická s pribúdajúcim časom na obrazovke a zároveň (Z)rodila sa hviezda.

Reklama

Reklama