Sufferer

Sufferer

Matúš Franko

okres Svidník

12 bodů

Moje komentáře

<< předchozí 1 2 3 4 6 7
    • 20.12.2017  02:00

    Určite so mnou budete súhlasiť, že očakávania sú predplatné sklamania. Rovnako tak, že máloktorá filmová značka sa nachádza v tak rozsiahlom mediálnom lynči a pod tak intenzívnou paľbou všeobecnej kritiky. Ôsma epizóda Hviezdnych vojen je skutočnou previerkou vzťahu k ságe. Benevolencia voči opatrnosti k návratu je dva roky preč a nové rozhodnutia pri zostavovaní kontinuitného skeletonu sa v nejednom bode môžu rozchádzať s intenciami predstáv. Na konci dňa naďalej zostáva staromilskou vesmírnou operou s rozbiehavými tendenciami nabaľovať na základnú záplatku mikropríbehy plné rozmanitosti, na rozdiel od predchodcu sa však nepúšťa po najschodnejších cestách. Nepotuluje sa po toľkých zákutiach galaxie, aby okúzľovala svetom a rozmermi, nožnice možnosti pracovať s látkou (hlavne s filozofickou rovinou) roztvára ešte viac, šikovne ohýba tradičné nástroje (vesmírne a pozemné bitky, súboje so svetelnými mečmi) a uprednostňuje postavy, ktoré necháva meditovať v ambivalencii a prežívať širokú paletu emócii. Osobne ma miestami frustruje len to, ako nová generácia postáv so zaklonenou hlavou bezmocne upiera zrak na ikony ságy, ako ma žiadny okamih nevie priviesť do stavu, kde si ho mozog stále prehráva dokola a opätovne prežíva, a že najnovšie Hviezdne vojny nenadobúdajú status historickej udalosti v kinematografii a neprekračujú úroveň filmu. Potom ale jednoducho zostúpim z obláčika a uvedomím si, že uplatňovanie štandardov klasickej hexalógie je len vyrážaním otvorených dverí. (Kino)

    • 1.2.2017  13:50
    Hooligans (2005)
    *****

    Odmietavý postoj voči konkrétnej, veľmi výživnej téme často zveličuje únik od moralizovania a vsádza na argument propagácie násilia. Existujú ďaleko sofistikovanejšie spôsoby, ako publiku predať istú myšlienku, ovšem vlastné nároky na odosobnený sociálny komentár by malo vystriedať vedomie, že film vonkoncom nepodsúva jeho romantickú glorifikáciu. Príbeh Matta Bucknera môžeme s istou dávkou nadsázky chápať ako ojedinelý ostrov pozitívnej deviácie a samotné násilie ako nástroj zmeny. Majorovi v určitom bode pomohlo precitnúť a utriediť si hodnoty, hlave firmy vyrovnať sa staršiemu bratovi, jej členom otvoriť dvere outsiderovi a nadanému žurnalistovi si uvedomiť, že pred problémami sa za žiadnych okolností neuteká a pästné právo nemusí byť nakoniec tým správnym riešením. Prvý celovečerný počin režisérky okrem toho na hony ďaleko zaváňa osobným prístupom. Lexi Alexander učebnicovo zúročuje potenciál každého motívu, úsporne ustanovuje typizované role a využíva ich skromné možnosti a celok kompletizuje stručnými náznakmi a vysvetleniami, ktoré pozornosti často unikajú v rezkom tempe deja. S počtom pozretí (presné číslo odo mňa vážne nechcite) i pribúdajúcimi rokmi ide o blednúcu záležitosť, v chudobnej kategórii filmov o futbalových chuligánoch stále nemá široko-ďaleko páru.

    • 18.12.2016  13:10

    Zadržte. Takto vyzerá vrazený klin do ságy Hviezdnych vojen? Pche. Zakomponovanie Rogue One na nosnú príbehovú líniu univerza má vnútornú logiku a v kdečom z prepadliska dejín navracia kľúčové scény, bez ktorých hlavne Nová nádej dostáva menšie trhliny. Napriek dejovej uzavretosti a všeobecnej oboznámenosti s udalosťami občas pekne klame telom a k východiskovému bodu sa uberá svojráznou cestou, nakoľko je takmer až zákopovo špinavým a pochmúrnym nahliadnutím do beznádejou zmietanej kuchyne povstalcov. Neraz prepadáva potrebe fascinovať svetom aj sa zalíškať referenciami a pri nadstavenej minutáži berie verbovanie a asociovanie ústredných, vítane nejednoznačných figúr sprvu napreskok a neskôr po dvoch schodoch, zato v našľapovaní na vysvetľovacie míny si vždy počína suverénne. Červená kontrolka začína zľahka blikať až vo chvíli, keď postavy s elementárnym (a celej ságe vlastným, nutno dodať) nástrelom charakterov, schopností a príbehového pozadia realizujú svoju misiu v záverečnom, naposratiu epickom a ako švajčiarske hodinky šliapajúcom akte, kde zamýšľaná ťažoba tragiky a následne katarzia nedosiahne absolútno. Neznamená to však, že magnetické pole záujmu sústredené okolo postáv previazaných silou a oháňajúcich sa svetelnými mečmi je nenahraditeľné. Rovnako to neznamená, že tvorcovia už v baniach rozmanitého makrokozmu postáv neťažia emocionálnu esenciu malých, osobných a často na rodinných väzbách zakladaných (Jyn Erso) príbehov. Akurát uplatňujú typ kolektívneho hrdinu, ktorý na princípe “jedno telo, jedna duša“ ide za spoločným cieľom a vstúpi do legiend ako symbol jednoty a vyššieho dobra. A možno budú Rogue One vrásky pribúdať rýchlejšie než číslovaným epizódam, prachom nezapadne už len kvôli scénam s arcizloduchom tohto popkultúrneho kolosu, ktoré predčili i moje mokré sny fanboya. (Kino)

    • 17.11.2016  03:35
    Příchozí (2016)
    *****

    Diamant v sklenenom mori. Inými slovami vyslyšané volanie po návrate umeleckých ambícii do filmového diskurzu, ktoré hlavnú emóciu ťaží z hypnotickej atmosféry a esencie ľudskej bytosti uprostred vystavaného prostredia. Je až zarážajúce, s akou ľahkosťou Denis Villeneuve manipuluje s pocitmi diváka, vnára jeho hlavu pod hladinu potrebnej viditeľnosti a drží crescendo rozprávania. Jedno z najhodnotnejších diel uplynulej dekády. (Kino)

    • 21.6.2016  13:05
    Gomora (TV seriál) (2014)
    *****

    Talianska odpoveď na akúsi hibernáciu žánru naberá rozmer dráždivého sociálneho komentára, nakoľko s pokojom Angličana a s určitou dávkou zveličenia až cynickým odstupom nepredpojatého pozorovateľa ilustruje život organizovaného zločinu pod sopkou Vezuv, kde si kriminálne živly hľadajú šťastie v skratkách násilia a nelegálnej činnosti. Špinavou a surovou autenticitou kovaný seriál nevkladá dej do politických súvislostí ani nenaštrbuje verejnú dôveru v inštitút polície, reflektujúci pohľad vrhá na celé panoptikum fiktívnych postáv vo väzbe na realistické prostredie (viď sídlisko Scampia – najväčší trh drog v Európe), kde tieto (predovšetkým) morálne skorodované charaktery kríži naprieč prehľadnou sieťou intríg a mocenských záujmov. Skupina tvorcov okolo režiséra Stefana Sollimu príliš neplytvá kyslíkom na slová a namiesto verbálneho stavia v rámci narácie do popredia zdelenie obrazové. Filozofiou za tým je snaha klásť akcent na vyznenie, ktoré prostredníctvom inscenovania scén neustále pripomienkuje dokumentárny charakter nastolený už Garroneho filmovým prepisom s rovnomenným názvom. Názvom, ktorý sa stáva synonymom dementovania romantizujúcej podoby mafie.

    • 7.5.2016  12:45
    Suburra (2015)
    *****

    Nedokážem skrývať nadšenie nad tým, ako zdanlivo nekontrolovane sa rozbiehajúce príbehové vlákna čoby biliardové gule po údere hráčom Stefano Sollima záber po zábere splieta do vzájomne prepletenej siete spoločenských a politických väzieb, pevne utiahnutej ako korzet obmotaný a haliaci telo ústrednej zápletky. Svojou naratívnou šírkou hutnejšiu a do nitky autenticitou premočenú kriminálnu fresku charakterizuje špirála udalostí, ktorú, paradoxne, roztáčajú postavy na okraji mikrosveta so špecifickými zákonmi. Vrátiť poistku späť do granátu nejde a každý ďalší krok je len premiestňovaním stoličiek na Titanicu. Renesancia žánru na taliansky spôsob.

    • 17.12.2015  21:30

    Osamotené tri bodky by v najväčšej miere poskytli obraz o tom, ako som si zbieral sánku z podlahy. Nič by však nehovorili o tom, ako bolo krajne neprezieravé si myslieť, že expandovanie univerza Star Wars budú na temnú stranu preťahovať nové entity na časovej osi. Napokon, Hviezdne vojny sa vždy publiku prihovárali jazykom postaveným na sile postáv, ktoré mali vo väzbe na dramatično nezastupiteľnú úlohu, a s pokojným svedomím sa dá povedať, že dominantné tváre ságy vymedzoval počet midichlorianov. Osud praďalekej galaxie pred dávnymi vekmi kedysi definovali postavy, ktoré sú dnes už len spomienkou, respektíve hlasnou ozvenou minulosti (Darth Vader). Ťažké chvíle prítomnosti pomáhajú preklenúť a nostalgické uhlíky v srdci rozžhaviť starí známi posádky Millennium Falcon a nové charaktery zasadené v príbehovej štruktúre výborne zapadajú do vesmírneho koloritu a majú všetky predpoklady pokračovať v rozprave o generáciách. A ohniskom zábavy možno sú akčné scény robustných proporcii, v ktorých ILM napína svoje digitálne svaly, ani v nich sa ale neuhýba z vytýčeného kurzu a sústredenie na charaktery nepoľavuje. S určitou dávkou optimizmu sa dá povedať, že Abrams zaplával do neprebádaných vôd, ovšem neustále sa drží na dohľad bezpečnej pevniny. Nuž, empírie vracajú úder. Rozhodne ale môžete vziať jed na to, že nech už sa cez čapíky na sietnici oka do mozgu nekompromisne predierajú referencie na pôvodnú trilógiu, roztomilo sa kotúľajúci a pípajúci BB-8, povestný ukazovák Harrisona Forda či nabúšené atrakcie kradnúce teplo zo žíl prekladané hovorenými pasážami, Sila sa prebúdza nikdy nevypadáva z rytmu a zásluhou pod kožu zimomriavky naháňajúcej hudby Johna Williamsa vnútornou dynamikou disponujú aj statické scény. Obzvlášť záverečné intermezzo vo mne definitívne upevnilo presvedčenie, že anabáza Hviezdnych vojen sa dostavila aj s poplatkom za omeškanie. (Kino 3D)

    • 2.10.2015  15:40
    Chlapectví (2014)
    *****

    Richard Linklater mohol pred sebou valiť balvan emocionálne a dramaticky vyhrotených situácii a klásť dôraz na sociálne otázky, namiesto toho prechádzkovým tempom krok za krokom zachytáva tie pominuteľné okamihy života, v ktorých postavy na diváka vylievajú svoje momentálne rozpoloženie. Scény súvisle prichádzajú a odchádzajú a každou ďalšou si hlavní hrdinovia postupne a nenápadne získavajú našu náklonnosť. Zažívajú slasti i strasti každodenného života, naberajú skúsenosti, ktoré ich ovplyvňujú a posilňujú. Možno ohýbajú, no nelámu. Občas filozofujú, občas rozprávajú do vetra a občas šíria životné pravdy a múdra. Zakaždým ale tým civilným spôsobom, ako by im to slina práve priniesla na jazyk. Pevná ruka režiséra nás privádza k všetkým jemným nuansám, ktoré by sme medzi riadkami scenára zrejme nikdy nenašli a usiluje o to, aby divák na prežívaní postáv participoval. Aposteriórna túžba po mozog zatemňujúcej scéne sa nenaplní, no za hranu obyčajného filmu Boyhood dostáva nielen nezvyklý časozberný prvok, ale postavy nasiaknuté človečinou, útržky cudzích príbehov, ktoré sú spolunosičom osudu jedného chlapca, ako aj tie indiferentné detaily zapracované do scenára (Star Wars, Harry Potter, posielanie papierových lístočkov v škole, štýl Emo, mobilný kontakt cez Skype, X na ruke Sheeny v bare) zachytávajúce dobu a jej premeny. Detsky úprimný a pritom vyzretý coming-of-age film v tej najsugestívnejšej podobe.

    • 1.8.2015  13:00

    Na počiatku bol X-Men. Film, ktorý na adaptácie komiksu vrhol úplne iné svetlo a nadobro zmenil pohľad divákov na okostýmovaných hrdinov. Časy sa ale pohli a najčerstvejší prírastok do mutantej ságy s podtitulom Budúca minulosť je v kontexte prebiehajúceho vývoja komiksového filmu na mieste prešľapujúcim kúskom, v rámci série, naopak, odvážnym počinom, ktorý štúdiu otvára nové možnosti a ktorý sa koniec koncov zavďačí predovšetkým fanúšikom. Sám nemám problém uznať, že na Olympe komiksových adaptácii sa usalašila trilógia o Temnom rytierovi, nebudem však zatĺkať, že hrdinovia z komiksových príbehov X-Men mi budú stále najbližší. ___ Tvorcovia otvorene vsádzajú na to, že divák je dobre oboznámený s dejom i postavami z predošlých dielov série. Odhliadnuc od tých popredných, Bryan Singer zaplavuje film aj postavami novými. Na malom priestore ich zvláda predstaviť, vzbudiť o ne záujem a zároveň dokonalé využiť ich skromné možnosti na sprehľadnenie deja, ako aj jeho posúvanie. Sústavne sa pracuje s motívom vlastnej záchrany, respektíve ťahaním za jeden povraz, ale vonkoncom nepôsobí opotrebovane. Konečne poriadny Marvel. (Rogue Cut)

    • 16.7.2015  01:40
    Neutečeš (2014)
    *****

    Svojim zvráteným spôsobom prakticky dokonalý film. David Robert Mitchell zavrhol dávkovanie informácii pripomínajúce miešanie lentilky v jednom z troch (sklenených) pohárov, po dvadsiatich minútach prichádza s pointou rovno na bubon a po zbytok minutáže svoju jednoduchú, ale zato originálnu premisu už len formálne poháňa. Na papieri samovražda v priamom prenose, v konečnom výsledku čistá radosť. Brilantná kamera a elektronická pulzujúca hudba aktivizujú atmosféru, ktorá je tak ťažká, že si sadne na pľúca a nedovolí sa poriadne nadýchnuť. Vskutku znervózňujúci, skľučujúci, znepokojivý film, ktorého čaro sa po skončení nepremení v prach ako Popoluškin kočiar po polnoci v tekvicu, ale naďalej nahlodáva pocit bezpečia.

    • 19.5.2015  23:45

    Pokorne si sypem popol na hlavu, pretože som tomuto projektu od položenia prvej tehly až po prestrihnutie pásky neveril. Ja viem, hanba mi. (Kino)

    • 26.3.2015  18:15
    Newsroom (TV seriál) (2012)
    *****

    Ako by vyzeral program vášho dňa, ak by vám štátnice zovretými päsťami búchali na dvere? Zrejme by ste ponorili nos do papierov s otázkami a liali do seba litre kofeínu. Znie to logicky. Lenže ja som namiesto toho hltal prvé dve sezóny epizódu za epizódou. Áno, tak odzbrojujúco pútavý The Newsroom je. Naprieč celým seriálom je veľmi zreteľná Sorkinova znalosť spravodajského prostredia. Neskutočným spôsobom sa odráža od jedného bodu a dej rozkošaťuje a rozvíja rozličnými smermi, aby diváka guľometovými a do bodky vypointovanými dialógmi pretiahol vzťahmi na pracovisku i mimo neho. Tlieskam. Postojačky.

    • 23.11.2014  22:30
    Interstellar (2014)
    *****

    Ani prvotné rozpaky, ani následné zmiešané pocity mi nezabránia povedať, že Interstellar je film, ktorý pohltí a naplní. Miesi v sebe veľkolepú výpravu a komorný príbeh bez toho, aby od seba tiahli ako dva plusové magnety, a je vyprávaný tým sugestívnym, ťažko predvídateľným spôsobom, vďaka ktorému sa mi chcelo v prítmí kina zrásť so sedačkou. Neskutočne mi imponuje, ako Nolan namiesto stopovania beznohého hollywoodskeho indiána skúša mnohé uličky. Niekedy, prirodzene, aj slepé, lež iným ukazuje smer, ako – priam soderberghovsky – rúcať stenu medzi umením a komerciou. (Kino)

    • 25.6.2014  01:00
    Zátah 2 (2014)
    *****

    Ale s odretými ušami. Nepodliehalo utajeniu, že sa Gareth Evans v pokračovaní akčnej senzácie posledných rokov rozparádi ešte o niečo viac. Zásobovanie filmových márnic je holt klinec, ktorý vie buchnúť po hlavičke. Okrem dych kradnúcich akčných scén (kinetická kamera, zdržanlivý strih, rytmická hudba) tentoraz oslovuje diváka aj avizovaným povolením zipsu na ústach svojich postáv, vybavením ich vierohodnými rysmi a funkciou v narácii hmatateľného príbehu, chápajúc vzťah akcie a vývoja postáv i deja v zmysle kontinua, nie ako lineárny, respektíve arkádový model. Hoc, celkom jasne a ľahko pochopiteľne, akčné scény forsíruje. S otváraním šampanského by som ale ešte počkal, pretože namiesto pocitu rastúceho odporu voči blížiacemu sa koncu som sa skôr cítil ako mravec pod čoraz väčším nákladom.

    • 21.1.2014  20:40
    Lásky čas (2013)
    *****

    Čo majú spoločné Harry Potter a Richard Curtis? Ovládajú odzbrojujúce kúzlo. Už od samého začiatku mi chodilo po jazyku toľko slov, až som mal chuť si sadnúť na dúhu a napísať báseň. Richie je však huncút. Najprv ma pohladil romantikou po tvári, popritom zľahka natrhol bránicu, aby mi nakoniec nahnal slzy do očí a spravil tak zo mňa po sčernaní obrazovky nemé dieťa, ktoré sa zmôže maximálne tak na strohé fuckin' perfect.

    • 11.12.2013  23:55

    Film má podobne ako politická, športová alebo iná kultúrna oblasť svojich hrdinov, na ktorých sa zrak ľudí z každého kútu sveta upiera ako na sochy bohov starých gréckych báji. Medzi nich celkom isto patrí aj novozélandský režisér Peter Jackson. Nekorunovaný kráľ dobrodružnej fantasy nám po roku takmer na deň presne predstavuje druhý diel trilógie Hobit, chronologicky predchádzajúcej legendárnemu dobrodružstvu Pána prsteňov. Vlaňajšia Neočakávaná cesta však snílkom priniesla isté vytriezvenie. Nik skrátka nenamaľuje svoju Monu Lisu dvakrát. Za pokus to ale stojí. ___ Najmohutnejší nostalgický záchvev máme za sebou, nejedného diváka ale zrejme aj tentoraz uspokojí už len samotný fakt, že sa znovu raz ocitá v milovanej Stredozemi. A vlastne mu ani nemusí záležať na tom, čo sa na pozadí malebných kulís odohráva. Na to však snímka nespolieha. Obratne lavíruje medzi ctením si a zachovaním rozprávkového rázu predlohy a snahou o prepojenie so slávnejším bratom začlenením dejových vsuviek (Gandalfova rovina), predlohe (Legolas) a univerzu (Tauriel) nepoznaných postáv, ako aj používaním známych hudobných motívov. Len tak, ako by prechod z literárneho na audiovizuálne dielo s vyššími ambíciami bola brnkačka. ___ Liezlo vám minule reťazenie príhod hore krkom? Obrňte sa pre istotu nervami z mithrilu. Lineárne putovanie z epizódy A k epizóde B ale nehrozí ani náhodou. Peter Jackson nezostáva svojej povesti suverénneho narátora s priam hmatateľným entuziazmom nič dlžný. Vylepšuje motivácie, prehlbuje konflikty, čoraz intenzívnejšie priťahuje na scénu všadeprítomné zlo a nové postavy usádza do rozbehnutého deja ako riť na šerbeľ. Niektoré sa možno na plátne veľmi neohrejú, zato sú do nohy zaujímavé a vedia pekne zahýbať s dejom. Popravde sa mi po mysli túlala myšlienka, či náhodou nesledujem zápas Barcelony. Či už im fandíte, alebo nie, musíte pripustiť, že to kvantum nahrávok je súčasťou pragmatickej hry, na ktorú sa navyše strašne dobre pozerá. ___ Smaugova pustatina vás ani na okamih nedotlačí k pocitu, že sa zbytočne chodí okolo horúcej kaše. V prvom rade preto, že na oháňanie sa mečmi či strieľanie z luku nemusíte vyčkávať tak dlho. Akčné momenty však neplnia len úlohu atrakcie, predstavujúcu priestor pre uspokojenie chúťok predviesť typické kamerové oblety, napomáhajú väčšmi prekresliť charaktery. Za všetkých spomeňme Bilba. Je to práve on, kedysi vo svojej útulnej nore pri krbe vysedávajúci hobit, čakajúci na piskot čajníka, kto celú kompániu dostáva z prekérnych situácii. Postupne tak "rejža" pokračuje vo vyzbrojovaní našich hrdinov vierohodnými rysmi, pričom ich čím ďalej, tým viac vykresľuje ako jednoliaty celok. ___ Ako by povedali v teleshopingu - to ale nie je všetko! Druhý Hobit utvrdzuje v domnení, že ani v prípade tejto trilógie nebudú predĺžené verzie z hľadiska vývoja postáv bezúčelné. Kto videl rozšírenú Neočakávanú cestu, určite zaregistroval Kiliho poškuľovanie očkom po špicatých ušiach v Roklinke. Jeho hrkútanie s krásnou Tauriel je čarovnou ouvertúrou obnovenia starého priateľstva medzi dvoma rodmi. V tomto ohľade ešte viac funguje najstrhujúcejšia pasáž na sudoch, kde spoločne bojujú v duchu hesla "nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ". Detto na začiatku Beorn. ___ A tie nápady! Smaugova pustatina takmer po celú dobu pôsobí, ako by ich továreň na sny držala v špajze celý rok pod zámkom. Alebo patrí Peter Jackson medzi tých bystrejších, ktorých napadlo hľadať kľúč pod rohožkou? Ktovie. Naďalej platí, že práve jeho tvorcovská invencia, estetika a cit pre vymodelovanie scény dávajú filmu kyslík. Drak Smaug (ale aj ostatné stvorenia) vyzerá v jeho pojatí neskutočne skutočný a Benedict Cumberbatch mu svojim hlasom pod digitálne šupiny dodáva patričnú dávku intelektu i démonickosti. Atmosféra celkovo nabrala na temnosti, šíriacej sa z mrazivo schátralého Dol Guldur. ___ V podstate mám iba dve zásadné pripomienky. Za prvé sa Jackson a spol. nedokázali popasovať s tak často spomínanou problematikou strednej časti. Sakramentsky bije do očí, ako pripravuje priestor budúcim udalostiam, čomu absencia rozuzlenia len nasadzuje korunu. Tou druhou, a podotýkam rýdzo osobnou, je nedostatok okamihov, ktoré by pošteklili moje slzné kanáliky. Za emócie by som totiž vraždil, ba dokonca obetoval všetko zlato Ereboru. ___ Kým LOTRa považujem za trojdielny master-puzzle-piece, v ktorom si každé písmeno predlohy našlo správne miesto a v predĺžených verziách zapadalo do celku na chlp presne, Smaugova pustatina mi pripomína prostrednú časť trojstranovej krížovky. V nej totiž nemusíte mať vyplnené všetky riadky ani stĺpce, a predsa sa môžete dopracovať k riešeniu. Nevyplnené políčka v tomto prípade nepredstavujú ani tak nedostatky snímky, ako prehnané očakávania, ktoré nie je v jej silách splniť. Kto teda vsádzal na druhé Prstene "se vším všudy", drží v rukách čierneho Petra. [Kino 3D i 2D]

    • 4.10.2013  00:15
    Gravitace (2013)
    *****

    Nechutne realistická simulácia toho, ako sa v treťom miléniu rúcajú dogmy, ktoré pretláčajú názor, že filmová avantgarda má bez mocného príbehu cestu zarúbanú. Už úvodná bezstrihová ouvertúra je grandióznou a gracióznou predzvesťou toho, že na autopilota sa skrátka letieť nebude. Po zbytku minutáže pôsobí plátno na diváka ako solárny panel na slnečné lúče. Dostáva patrične pocítiť, že čierna prázdnota a jej zákony vedia byť pekná sviňa, pričom sa mu zviera žalúdok, prehĺta naprázdno a dych sa stáva čoraz plytší - ako trenažér isto lacnejšiu variantu nesplašíte. A či si zaslúži prívlastok najlepší vesmírny film všetkých čias? Osobne sa tomu nebránim. [Kino 3D]

    • 19.6.2013  12:00
    Muž z oceli (2013)
    *****

    Postavu Supermana netreba nijako zvlášť predstavovať. Zatiaľ čo v komiksovom svete patrí medzi výrazných hrdinov a medzi milovníkmi omaľovánok sa teší veľkej popularite, vo svete filmu to s ním až tak ružovo nevyzerá. Dlhé roky si ho tvorcovia pohadzujú ako horúci zemiak a nie a nie mu dať podobu, akú by si nepochybne zaslúžil, takže ma ani neprekvapuje, že námet nechávajú radšej pekne krásne ležať v šuflíku. Od posledného stretnutia, kedy chalan s eSkom na hrudi hlásil návrat, ubehlo sedem rokov. Vtedy sa ho pokúsil oživiť Bryan Singer, ktorý si ako režisér neviedol vôbec zle, rodák z Kryptonu však v jeho podaní vyznel akosi staromódne. Najnovšie sa ponúknutej šance chytil Zack Snyder, okolo ktorého sa nahromadilo toľko talentu, že by v tom musel byť naozaj sám rohatý, aby vyšiel nazmar. Prečo si teda myslím, že Muž z ocele smrdí filmom roka a patrí medzi najlepšie komiksové adaptácie vôbec - nebalansuje síce na hrane dokonalosti ako Temný rytier, no predsa siaha na tie najvyššie priečky - sa pokúsim svojsky a laicky vysvetliť na nasledujúcich riadkoch. ___ A začnem naozaj zoširoka. Snímka prilieta v časoch, kedy sú kreslení hrdinovia najvzácnejšou surovinou na burze s filmovou zábavou. Už zopár piatkov potvrdzuje na tomto poli pozíciu jednotky Marvel, ktorý je momentálne nedostižný a nekompromisne vládne. Za dverami svojich ateliérov kuje náramne zábavne filmy na kvalitatívne slušnej úrovni. S narastajúcim kvantom príspevkov, povedzme si narovinu, však začína ich tvorba skĺzavať do pásovej výroby. Nechápte ma zle, produkciu Marvelu mám celkom rád (v priemere odo mňa dostávajú slušnú sedmičku) a na ďalšie kúsky z ich dielne sa skutočne teším, predsa mi ale "legacy" program stajne DC Comics imponuje omnoho viac. Odvážne tvrdenie, hovoríte si. Možno, no po Batmanovi je Superman len druhým kresleným hrdinom, ktorému kedykoľvek v budúcnosti dovolím prevetrať svoj červený plášť na obrazovke môjho notebooku či televízora s vedomím, že každé ďalšie pozretie umocní už beztak vynikajúci divácky zážitok, ktorý má od chvíľkového pobavenia a jednorazovej záležitosti vskutku ďaleko. ___ Nech si vraví kto chce čo chce, jeho strojcom je predovšetkým Zack Snyder. Muž z ocele je bezmála podarenou syntézou jeho predošlých filmov, kombinuje totiž divácku príťažlivosť a pátos z 300 a hĺbku postáv a dôraz na príbeh z Watchmenov. Rád by som konštatoval, že sa nachádzajú v rovnováhe, klamal by som však sám seba. Dopredu vyčnieva akcia, ktorej je na komiksovú adaptáciu pomerne hodne, ale ako sme si pri mene režiséra zvykli, je vizuálne podmanivá, efektne a bez známok monotónosti natočená a výborne vygradovaná. Je ukážkovým príkladom dvoch strán mince, keď jednak budí dojem tlačenia na pílu, no zároveň nie je len akousi nutnou výplňou medzi hovorenými pasážami, ale funguje aj ako tvorivý element, keď rozvíja dej a zakaždým zanecháva v našom zástancovi spravodlivosti stopy a črepinami sa zarezáva do jeho charakteru. Akou stranou vám padne pred očami, je vec názoru diváka. Ak budete mať šťastie, možno padne na hranu. ___ Za pozdvihnutie obočia tiež stojí, ako Snyder buduje ideál hrdinu brázdiaceho nebo v červeno-modrom kostýme. Pretože dejová línia nemá zrovna dvakrát kľukatý priebeh, rozprávanie skrz retrospektívy sa ukazuje ako šťastné a rafinované riešenie. Skutočnosti a okolnosti, ktoré divák chce a potrebuje vedieť (čo sa stalo na jeho rodnej planéte, ako zomrel ten či onen, čo znamená "S", odkiaľ zobral kostým...), neraz priblíži iba niekoľkými zábermi, čo je však dôležitejšie, vecne. Supermanovo univerzum tak už od úvodu tvorí usporiadaný sled akcii a reakcii, ktorý neustále nabaľuje vrstvy ako energická snehová guľa - najmä v prvej polovici prináša mnoho dramatických a emocionálnych vrcholov - avšak s tým rozdielom, že na konci sa neroztriešti, lež vyústi do filmovej katarzie, pri ktorej sa nejednému divákovi budú lesknúť oči. Leví podiel na tom má aj Zimmerova hudba, ktorá možno nie je tak pamätná, ako Williamsov motív, rozpohybovanej omaľovánke však pomáha raziť cestu vpred, ježí chlpy po celom tele a zintezívňuje emocionálne zapôsobenie. ___ Bez povšimnutia by nemal zostať ani Henry Cavill, čoby nový Kal-El, ktorý je bez debaty najlepším predstaviteľom, aký mal tú česť cez seba prevesiť červený plášť a lietať po plátne. Jeho premenu z ustráchaného chlapca, v ktorom to vrie pochybami a ktorému hlavou prebieha toľko otázok, až sa dobrovoľne postaví na okraj spoločnosti, v ochrancu sveta prežíva človek spolu s ním a počas tej takmer dva a pol hodiny trvajúcej epickej jazdy si ho natoľko obľúbi, že na konci ho má chuť ťahať za rukáv naspäť na plátno. Medzi ním a Lois Laneovou viditeľne preskočila iskra a aj keď môže romantická línia, rovnako ako niektoré ďalšie postavy, vyznieť do stratena (s výnimkou generála Zoda, a celkovo Snyder uchopil mužské postavy o niečo lepšie, než tie ženské), podpora hlavnej dejovej osi a vplyv na vývoj Supermanovho naturelu je neprehliadnuteľný. ___ Aby som uzavrel, aktualizácia na verziu Man of Steel prebehla úspešne, pričom Zack Snyder nás po dlhšom čase dokázal presvedčiť, že letný blockbuster môže divákovi priniesť uspokojenie aj bez toho, aby mu opička v mozgovni trieskala s činelmi. [Kino 3D]

    • 10.6.2013  00:00

    Hymna teenagerských komédii, ktorá zadefinovala konkrétnu kategóriu na dlhé roky dopredu. V rámci žánru nebol (až na výnimky) fekálny humor nikdy znesiteľnejší, základ partie a ich bláznivý element (čítaj Stifler) sympatickejší, romantika rozkošnejšia, hudba lepšie uštrikovaná na mieru (možno až na druhé pokračovanie) a pohľad na základné životné ciele stredoškoláka (ožrať sa a zažiť sex) tak nefalšovaný. A nezabúdajme na slovenský/český názov – nepamätám si, žeby tuzemský preklad filmu natoľko sadol.

    • 7.6.2013  23:00

    Celkom určite vám hlavou prebleskla (alebo sa tak len udeje) otázka, či druhé vesmírne dobrodružstvo naprieč galaxiou s podtitulom Do temnoty prekonalo svojho predchodcu. Z môjho pohľadu nie, lež úspešne mu dýcha na krk. V podstate sa letí kurzom, aký si DžejDžej nastavil pred štyrmi rokmi, ale čo je dôležitejšie, nie sú na ňom badateľné výrazné známky problematickosti pokračovania. Východiskovou situáciou príbehu je medzigalaktická hra na mačku a myš s elegánom Cumberbatchom, ktorá je po vzore jednotky opticky úchvatná, inteligentná, hašterením postáv maximálne zábavná a navyše milo prekvapivá. Moje hodnotenie nahor tlačí aj to, že dynamiku akčných sekvencii (ktoré dokážu diváka skutočne rozochvieť) nerieši Abrams unáhleným strihom. Výsledný dojem naopak trochu šramotí kolísavé tempo v prostrednej časti i tentoraz slabšie emocionálnejšie zapôsobenie, ovšem to nič nemení na fakte, že tento Star Trek je ideálnym letným blockbusterom a že Abrams prenecháva kormidlo so vztýčenou hlavou. Benevolentných päť. [Kino 3D]

    • 2.6.2013  10:30

    Po druhýkrát ešte lepšie. Keďže vo filmovej brandži zvlášť platí, že železo sa kuje za horúca, bolo len otázkou času, kedy sa na plátnach objaví práve Facebook. Jeho aktuálnosť a narastajúca popularita mu pripisuje istú váhu, avšak až uchopenie danej látky dvíha význam filmu. Vo Fincherovom podaní je absolútne jedno, či ste tomuto fenoménu podľahli ako trinásťročná školáčka, alebo mu neviete prísť na názov – cieľová skupina (neviem, či by týmto slovám nebolo lepšie v úvodzovkách) bude akiste odpadávať blahom len vďake téme, o ktorej pojednáva, naopak druhá strana si rany do čierneho (prakticky celá úvodná päťminútovka alebo veta „V Bosne nemajú cesty, zato Facebook áno“) škodoradostne vychutná – každý si príde na svoje. Sociálna sieť baví svojou bezprostrednosťou, nadchýňa režisérskym majstrovstvom (až neuveriteľné, ako Fincher z pomerne neznámych či priemerných hercov vystrúhal ťahúňov konverzačky) a kadenciou skvelých dialógov na seba strháva celú divákovu pozornosť. Ako inak, palec hore.

    • 12.4.2013  20:30

    Až s odstupom času, kedy prehrmeli prvotné pocity a všetko sa uležalo v hlave, dokážem zaujať jasné stanovisko. S dnes už legendárnym čarodejníkom som to ťahal od základnej školy, cez roky na gympli až po prah štúdia na výške. Za ten čas som si ho, chlapča jedno okuliarnaté, a jeho partiu stihol obľúbiť, pričom vo mne zanechali nezmazateľnú stopu. Myslím, že sága o Harrym Potterovi bolo jedno nehynúce dobrodružstvo do sveta fantasy, pri ktorom si mohli a ešte stále môžu prísť na svoje malí i veľkí diváci, a domnievam sa, že za ňu môžeme byť vďační, pretože nám dala osem (do istej miery) vyrovnaných filmových zážitkov, kde sa v seba snúbilo čisté filmárske remeslo s repertoárom nápadov a kreativity, či Emmu Watson, ako objekt chlapčenských túžob, a mnoho ďalšieho, čo hravo prebije slabiny (problematický scenár, rozseknutie konca na dve časti, neschopnosť vtesnať dej pod dve hodiny, atď.) tohto osemdielneho Hogwarts expresu. Bodku za všetkým dal diel, ktorý má pre mňa odlesk striebra (bez okolkov priznávam, že mojou časťou numero uno je Väzeň z Azkabanu), a to vďaka tomu, že uzatvára kapitolu tak, ako to mám rad. Čiže je epický a výpravný, oprašujú sa prútiky a dialógy sú obmedzené na frázy typu Avada Kedavra. Takže, pán Potter, je to za päť.

    • 27.2.2013  22:30
    Pozemšťan (2007)
    *****

    Hltal som každé slovo, a to doslova! Ak by si to vzal pod krídla, strelím, Darren Aronofsky, mohla byť z toho nádherná a nadčasová filozofická úvaha a nie “iba“ vložený chrobák do hlavy. Ale aj tak, nájsť v dnešných dňoch kvapku myšlienky, hoc aj dreveným prútikom, je priam nemožné, tu sa však prelievajú cez okraj.

    • 19.1.2013  20:00

    Možno to nie je na prvý pohľad zrejmé, ale táto spleť na hlavu padnutých ľudí, ktorá z času na čas pripomína chaos, má v skutočnosti hlavu i pätu a vnútorný poriadok. Od začiatku do konca sa príbeh má o čo oprieť a od čoho odraziť, žiadna z postáv nepôsobí ako dekorácia, má svoje určené miesto a ich vzájomná previazanosť v sebe skrýva určitý náboj, ktorý tomuto mišmašu psychických rozpoložení a nálad dáva zmysel. Zahrané ako z veľkej učebnice (keď im hrablo v bedni, zožral som to aj s navijakom), úsmevné nadostač a sugestívne zároveň, akurát mohol Russell viac škrtnúť zápalkou a zohriať nás romantikou. Šialene dobrý film. Presne na rozhraní medzi štyrmi a piatimi.

    • 28.12.2012  17:00

    S ázijskou tvorbou si podávam ruku len sporadicky, avšak tento stisk sa mi vreže do pamäti veľmi hlboko. Filmársky bezchybný, v každej rovine (romantická i dramatická) strhujúci a vo všetkých polohách intenzívny a emocionálne silný. Skutočne nevšedný divácky zážitok. (Director's cut)

    • 24.12.2012  18:00

    Filmový prepis knihy obnáša viaceré úskalia. Musíte sa zavďačiť fanúšikom, ale aj zaujať knižným titulom nepobozkaných divákov. Neobyčajnosť snímky The Perks of Being a Wallflower spočíva už len v tom, že realizátorom prechodu na audiovizuálne dielo je samotný autor, ktorý sa majetnícky podujal svoj literárny svet a vlastné myšlienky s medziriadkovým podtextom zvečniť na plátno. Na reálnych základoch vystavaný svet okolo dospievajúceho chlapca, životom ťažko skúšaného introverta, ktorého duša je rozorvaná a ťahaná mnohými smermi. Film od diváka vyžaduje mať porozumenie pre nestálosť a neohrabanosť stratených existencii, ktoré v spoločnosti hľadajú svoje miesto. Práve ono určuje mieru vniknutia do mysle a kože postáv a následného pochopenia predkladaných myšlienok. Kto chce zavrieť dvierka za filmovým rokom 2012, ten by si tento ľudský a emocionálne nabitý coming-of-age film rozhodne nemal nechať ujsť.

    • 13.12.2012  21:30

    Od okamihu, kedy v Návrate kráľa za sebou Sam zavrel dvierka, sa vo svete dobrodružného fantasy akoby zastavil čas. Tvorcovia sa od originality veľmi nepretrhli, skôr sa predbiehali, kto viac zadupe svoju rozprávku do zeme. A preto niet divu, že sa lotrovským fanúšikom (a asi nielen im) rozžiarili očká správou, že Hobit dostal zelenú. Nasledovalo už len netrpezlivé čakanie na každú novú informáciu, zdanlivo nekonečné trhanie stránok v kalendári, nástup zimomriavok s príchodom prvých trailerov a nervozita v bruchu pred rozsvietením plátna, ktorej nechýbalo veľa a tromfla by aj tú z dní maturitných skúšok. A či to všetko za to stálo? Odpoveď (možno) nájdete v nasledujúcich riadkoch. ___ Bezprostredne po nástupe uchu známych tónov v prvých sekundách snímky si nejde v duchu povedať inak ako “Stredozem, konečne doma“. Po krátkom poletovaní v nostalgických oblakoch sa však vraciame nohami na zem, respektíve zadkom do sedačky v prítmí kina. Netrvá dlho a diváci znalí Tolkienových kníh ľahko spozorujú, ako sa film sčasti rozchádza s predlohou. Niekde tu začal moju tvár zdobiť úsmev a pri srdci hriať pocit, že obavy, vychádzajúce z rozhodnutia rozvinúť tenkú knižku pre deti do troch veľkofilmov, sa zdajú byť neopodstatnené. Minúta čo minúta dáva tomuto pocitu za pravdu, nakoľko Jacksonov Hobit zapadá do podstatne širšieho dejového rámca. ___ Kým niekomu príde zakomponovanie Galadriel a Sarumana ako líškanie sa fanúšikovi, mne sa javia pripomienky tohto typu vyslovene zbytočné. Spoločne s čarodejníkom Radagastom, ktorý dostáva omnoho väčší priestor, totiž dávajú tušiť rastúce zlo v pozadí, a teda vťahujú do príbehu existenčný motív Pána Prsteňov. Taktiež nemám pochopenie pre výčitky ohľadom soundtracku. Klasické motívy výborne podfarbujú obrazy vzťahujúce sa k staronovým kulisám Kraja, elfskému rodu alebo prsteňu moci. Howard Shore navyše pre trpaslíkov skomponoval jeden špecifický, ktorý nejde z hlavy vyhnať len tak ľahko. Jedno s druhým na dôvažok prepája Hobita so slávnejším bratom. ___ Neočakávaná cesta nie je len ťažením na Erebor, ale aj vytváraním spojenia medzi novými postavami a divákom. Spomedzi trinástky trpaslíkov sa, pochopiteľne, najväčšej pozornosti a vodcovskej autority dostáva Thorinovi, ktorému rovnako ako Aragornovi koluje v žilách slabosť jeho predkov. Až na Balina sa nám ostatní tak nevštiepia do pamäte, považovať to za veľké mínus by nebolo fér. Najzásadnejším posunom si však vo filme prejde (kto iný než) hobit Bilbo Baggins. Z domaseda sa postupom času na konci stáva plnohodnotný člen výpravy. Pokiaľ ide o výber hercov, som bol a stále som skalopevne presvedčený o tom, že Peter Jackson má skrátka šťastnú ruku. ___ V záplave pohľadov na čarokrásnu scenériu novozélandských exteriérov, panoramatických záberov a snímania z každej možnej perspektívy sme v lotrovskom trojzáprahu mali možnosť natrafiť na kvantum malých, ba navonok niekedy až nepodstatných scén, ktoré mrazia, spustia slzu dole lícom alebo zastavia dych aj po niekoľkýkrát. Balinove “There is one I could follow. There is one I could call King“ nemôže prebiť “I would have followed you, my brother, my captain, my king“ v podaní Boromira, samo osebe ale neuletí z mysle ako lastovička z kábla elektrického vedenia. Rovnako tak bitka kamenných obrov, hádanky v tme alebo spev piesne Misty Mountains. ___ Rád by som sa na chvíľu pristavil pri variante, ktorú som mal možnosť vidieť v kine. Zo začiatku to síce trochu trvá, kým si človek zvykne na tok obrázkov, pri ktorých nadobúda pocit, že utekajú akosi rýchlejšie, no ten časom vyprchá. Čo ale zostáva, je pohľad na nádhernú hru farieb, pri ktorej sa derie z úst, že vyznieva neprirodzene dokonalo. A propos, 3D v kombinácii s HFR vyzerá podarene. ___ Kocky sú teda hodená. Na niektoré súdy je ešte priskoro, no už v tejto chvíli môžem s radosťou konštatovať, že ďalšia monumentálna trilógia naberá reálne kontúry. Momentálne nám však neostáva nič iné, len odrátavať dni a noci do ďalšieho pokračovania, pred ktorým by v niektorých prípadoch bolo na mieste skrotiť svoje očakávania prerastajúce Gerlachovský štít. [Kino 3D (HFR)]

    • 10.12.2012  13:00

    Čo napísať k filmu, pri ktorom strácam reč? Návrat kráľa a vlastne celá trilógia vo mne zanechala nezmazateľnú stopu, ktorá sa so mnou bude ťahať ako tetovanie z mladíckej nerozvážnosti, teda do smrti. Možnosť vidieť tento veľkolepý film na veľkom plátne by som prirovnal k splneniu detského sna. (Kino 2012)

    • 1.12.2012  16:00
    Sinister (2012)
    *****

    Z hororovej studne bolo už veľa vody vyťahanej a preto niet divu, že sa námet filmu od originality nepretrhol, ibaže ak sa chytí poriadne za pačesy a vytrasie sa z neho čo to dá, vyznie tento nedostatok len ako detail, nad ktorým mávneme rukou. Sinister je klasická ducharina, ktorá netlačí na pílu ale pomaly navodzuje atmosféru, čo v divákovi vyvoláva vnútorný nepokoj a núti ho sledovať dianie so zatajeným dychom. “Bu-bu-bu“ scény sú výborne vygradované a podnecujú poctivý strach až si človek praje, aby sa už slnečné lúče konečne opreli o okná domu. Záves nad tajomstvom krabice sa kúsok po kúsku odťahuje, no nie však natoľko, aby bolo prezradené viac než je treba, čím sa nepredvídavosť stáva hlavným tromfom filmu. Sinister sa skrátka vydaril.

    • 26.11.2012  14:00
    Mučedníci (2008)
    *****

    Kde skôr začať. Na film som si brúsil zuby už dlhší čas, počas ktorého som sa úspešne vyhýbal všetkým možným informáciám (obsah, trailery a pod.), čo sa možno pričinilo k príjemnému (i keď nie v pravom slova zmysle) prekvapeniu. Martyrs vykopnú dvere a zhurta vtrhnú na ľudskú psychiku, človek nevie presne určiť kam bude smerovať ďalší dejový krok a čo po ňom môže ešte nasledovať. Po dvoch tretinách sa prehupne do fázy, kedy sa usiluje dosiahnuť zmysluplnosť a prezentovať pointu, no pravdupovediac je mi to šuma fuk, pretože vďaka scenáru dokážete v prípade záujmu prerozprávať obsah behom lusknutia prstov, no tie intenzívne pocity neprenesiete na nikoho, tie si treba prežiť na vlastnej koži. Utrpenie postáv je servírované so surovou brutalitou a každá jedna ich rana či jazva na tele nehorázne bolí i samotného diváka. K úplnej dokonalosti ešte čo-to chýba ale, aj keď len s odretými ušami, tak odo mňa má pečiatku s päťkou.

<< předchozí 1 2 3 4 6 7