Sufferer

Sufferer

Matúš Franko

okres Svidník

12 bodů

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
    • 6.8.2014  20:30

    Miestami vyslovene šmrncovne a svižne zrežírovanú komiksovú podívanú ochromuje do dvoch hodín rozťahaná infantilná hlušina, ktorá prináša a odnáša fádne postavy bez toho, aby dávali najavo akýkoľvek posun a vývoj a vzbudili v divákovi aspoň aký-taký záujem (neuveriteľné, ako ma scéna, ktorá ma mala emocionálne rozdupať na kúsky, nechala absolútne, ale absolútne chladným). Uznávam, že sa Spidey pre budúcnosť dejovo rozkročuje a oproti nabitej konkurencii si razí inú (automaticky neznamená horšiu) cestu, ibaže moje nároky na moderný komiksový blokbaster sú dnes niekde inde.

    • 15.7.2014  18:00

    Dámy a páni, myslím, že máme víťaza. Guilty pleasure roka. Podľa ideálnych predstáv by záplatka nevyzerala vykonštruovane, k jednotlivým bodom na dejovej mape by sme sa dostávali kľukatejšími cestičkami a na plynový pedál by tlačili nohy patriace trochu viac charizmatickým hercom, ktorí by sa hlboko ponorili do viacrozmerných charakterov. A nielen to. Na tieto predstavy svojho náročnejšieho ja však rezignujte, ponechajte duševnú aktivitu v nízkych otáčkach a skúste si vychutnať naháňanie naleštených áut, tiahnuce sa po asfalte obklopenom nádhernými exteriérmi. Hlavne preteky a hudbu, alfu a omegu hry, učesal Waugh do podoby povyšujúcej filmový Need for Speed na obligatórny výplach duše, kvôli ktorému budú chlapci v nasledujúcich rokoch mamám a sestrám kradnúť diaľkový ovládač od televízneho prijímača.

    • 12.7.2014  18:45
    Sabotáž (2014)
    ***

    Doposiaľ najslabší Ayerov počin nespasí ani miestami sústredená réžia, ani realisticky zmajstrovaná esesácky drsná akcia, ktorá stavia naivne malú bariéru dovidieť až na dno scenáristického imbecilizmu. Film zo všetkého najviac sabotuje angažmán zúfalo nekompatibilnej hviezdy Arnieho formátu, kvôli ktorému ustupuje do úzadia komplikovanejšia stavba príbehu i motivácii. Je priehľadné, ako sa prakticky každá jeho veta či hláška snaží byť hodná miesta na nálepke. O jeho svoloči radšej pomlčím. Chcem späť toho Ayera, kde je všetko podriadené celku. A to hneď!

    • 10.7.2014  20:00

    Error! Nolan connection not found. Priznám sa, že som film pasoval za tichého čierneho koňa. Stodvadsať minút. Toľko stačilo, aby prebehol k sklamaniam roka. Prinútil ma však urputne rozmýšľať – osminu sekundy, aby som bol presný – či je rafinovane blbý alebo len nudný. Výsledok? Neskonalo nudný, lenže tým blbým spôsobom, kde najväčšiu neplechu nerobí slimačie tempo, ktorým necháva Pfister udalosti plynúť, ale nerozhodnosť determinovať hereckú entitu v navrhnutom algoritme, skrz ktorú komunikovať s divákom, a absencia údernosti scén, ich rytmického a logického nadväzovania či veľavýznamnosti detailov atraktívnej témy, vďaka ktorým nebude konečná destinácia Transcendencie ríša spomienok, ale zabudnutia.

    • 3.7.2014  00:00
    Tapped Out (2014)
    ***

    „Dentists love this kick.“ Ľahko prehliadnuteľný film pre fanúšikov zmiešaných bojových umení (Krzysztof Soszynski, teammates Lyoto “karate style“ Machida a Anderson Silva či rozhodca Yves Lavigne), ktorým si, paradoxne, najlepšie skrátite voľné chvíle, ak sa vaše poznatky o tomto športe blížia k nule a v hlave máte príjemné meditačné prázdno. Obzvlášť to mi pomohlo vyhrať moju vlastnú súkromnú vojnu so scenárom, ktorý otravne dodržiava žánrovú disciplínu a postupuje podľa schémy dostávajúcej sa do kontaktu s realitou len výnimočne. A to je zle obsadený, nevýrazný hrdina len vrcholom ľadovca.

    • 25.6.2014  01:00
    Zátah 2 (2014)
    *****

    Ale s odretými ušami. Nepodliehalo utajeniu, že sa Gareth Evans v pokračovaní akčnej senzácie posledných rokov rozparádi ešte o niečo viac. Zásobovanie filmových márnic je holt klinec, ktorý vie buchnúť po hlavičke. Okrem dych kradnúcich akčných scén (kinetická kamera, zdržanlivý strih, rytmická hudba) tentoraz oslovuje diváka aj avizovaným povolením zipsu na ústach svojich postáv, vybavením ich vierohodnými rysmi a funkciou v narácii hmatateľného príbehu, chápajúc vzťah akcie a vývoja postáv i deja v zmysle kontinua, nie ako lineárny, respektíve arkádový model. Hoc, celkom jasne a ľahko pochopiteľne, akčné scény forsíruje. S otváraním šampanského by som ale ešte počkal, pretože namiesto pocitu rastúceho odporu voči blížiacemu sa koncu som sa skôr cítil ako mravec pod čoraz väčším nákladom.

    • 10.5.2014  15:00
    Kandidát (2013)
    **

    Žeby konečne dobrý slovenský film? Ale prdľajs! Nechali ste sa opiť atraktivitou námetu, ukážkovým načasovaním, štylizáciou a sugestívnym formálnym uchopením, ktoré sa v našich zemepisných šírkach len tak nevidí. Bohužiaľ je samoúčelné a k politickému thrilleru (ktorý to pri každej možnej príležitosti zahráva do komediálneho autu) pasuje asi ako ponožky v sandáloch. Sto minút kinetických hrátok bez sujetového naplnenia, nadväznosti scén, významovej komplexnosti a jednoznačnejšieho ukotvenia v slovenskom prostredí. Ísť na to do kina, v polke by ma svrbela prdel.

    • 12.4.2014  16:00

    Pravdupovediac som už prestal pokladať za reálne, že Marvel raz upustí od osvedčeného šeja-hoja konceptu. Kardinálny omyl! Druhý Kap je viac politickým thrillerom než komiksovým filmom, ktorý namiesto popcornovej akcie tlačí dopredu psychologický background postáv, pnutie medzi nimi a rozpínanie univerza. Druhú fázu pozdvihuje prakticky na každom fronte – zaľudnením zaujímavými postavičkami, príjemne surovou akciou, hudobným podfarbením či prítomným pocitom, že v stávke je naozaj veľa. (Kino)

    • 11.4.2014  18:30
    Noe (2014)
    ****

    Diela výnimočných, respektíve výrazných tvorcov odjakživa rozdeľovali divácku obec. V repertoári takmer každého sa navyše nájde titul, ktorý zostane nepochopený. Obdobným prešľapom, ba dokonca nepodarkom nazývaný Noe nemusí každému divákovi dovoliť preniknúť k pravej podstate prezentovaných myšlienok a odplávať tak k prípadom, kedy sa osobitý tvorca nechal zlákať Sauronovým okom hollywoodskych peňazí. Darren Aronofsky však dostal obecne známy biblický príbeh medzi svoje kladivo a kovadlinu štúdia – povedal by som – soderberghovským spôsobom. Opulentné obrazy (naloďovanie, bitka o miesto na arche) len podopierajú sériu komorných scén, ktoré reflektujú jasne rozpoznateľný rukopis tvorcu hlbšie a hlbšie sa ponárajúceho do psychiky postáv. A až sa film preklopí do poslednej tretiny, kde sa rozhoduje o osude ľudstva, režisér zaplaví plátno klaustrofóbnou atmosférou, kde kamera ešte v tesnejšej blízkosti obopína postavy. Clint Mansell a Kronos Quartet tentoraz nedodali hudobný motív prenasledujúci človeka ešte dlhé hodiny, keď sa ale rozozvučia inštrumentálky, skvelo dolaďuje významovo bohatý film. (Kino)

    • 11.4.2014  18:30
    Jak jsem poznal vaši matku (TV seriál) (2005)
    ****

    Spočiatku som chcel iba nakuknúť cez kľúčovú dierku, neskôr pootvoriť dvere a vidieť viac, až som nakoniec – s prísľubom “Its gonna be legen... wait for it... dary“ – prepadol cez prah, odkiaľ už nebolo cesty späť. Ako pribúdali série, kopili sa epizódy, pri ktorých sa človeku razom zdá byť dvadsať minút akosi dlhších či menej úsmevných, než svojho času bývalo zvykom. Túžba vedieť, ako sa to ďalej vyvinie, ako (prepánakráľa už konečne) Ted spoznal svoju milovanú alebo ako to nakoniec skončí, však bola väčšia. A práve spomínané nutkanie poznať odpovede na otázky pre mňa predstavuje najdôležitejšie merítko kvality seriálu. Táto parta mi už teraz chýba.

    • 4.4.2014  19:00

    Kto si a čo si spravil so starým Benom? Otravným, často neznesiteľne prehrávajúcim hercom, ktorého šanca naplniť chladné, bezpochyby nádherné lokácie jednoduchým príbehom a dať im iskru spred i spoza kamery bola menšia než pravdepodobnosť, že ja zájdem s himalájskym Yetim na pivo.

    • 29.3.2014  01:30

    Dnes to vidím na dve možnosti, ako sa môže film s obstarožnými pánmi na hereckej listine vyvrbiť. Buď vás prinúti neveriacky krútiť hlavou, kde to, preboha živého, zase vliezli, a želať im dôstojné zavesenie hereckých rukavíc na klinec, alebo vás upevní v domnení, že hodiť uterák do filmového ringu by bola naozaj škoda. A veruže by bola, pretože Grudge Match je možno stále o tom istom, možno si naňho spomeniete iba vtedy, keď zbadáte Chaela Sonnena v octagone (resp. na komentátorskej stoličke s mikrofónom v ruke), a možno je to iba jednorazová “na viac než tri hviezdy to nemá“ prdel, stále však prdel, ktorá sa na nič iné ani nehrá a ktorú si perepuťa na čele s prešedivelými borcami vychutnáva plnými dúškami.

    • 28.2.2014  20:00
    Robocop (2014)
    ***

    Spočiatku som mal v pláne nadeliť filmu vyššie hodnotenie a režisérovi adresovať slová chvály väčšieho kalibru. Človek mieni, stav mysle mení. Mozgu skrátka neporučíš. Raz keď sa (reflexívne) dovoláva relaxačného akčného výplachu, navrstvený príbeh s naskrutkovanými postavami, ktoré nie sú prázdne siluety obkreslené na chodník, mu proste neurobia zadosť. Strašne divne sa to píše, ale nový RoboCop si aj napriek všetkému vo svete, kde jestvuje originál, svoju existenciu v pohode obháji. (Kino)

    • 6.2.2014  17:30

    Hovorí si boh hromu, namiesto bumerangu si hádže s kladivom a sujetovo poletuje do kruhu, kto je to? Pravdaže (druhý) Thor. Ráta sa však aj odpoveď Marvel. Už to ani nie je o tom, že nedokážem mávnuť rukou nad prznením severskej mytológie, nie je ale predsa možné, aby bol hlavný hrdina (ale aj jeho frnda) najmenej zaujímavou postavou, aby mal vo filme lepšie momenty aj nepodstatný stážista, aby bol najsilnejší dramatický a emocionálny vrchol niekde uprostred a aby bola jedinou vecou, ktorú si budem aký-taký čas pamätať, záverečná grafika. Marvelovky sa holt začínajú podobať seriálu, ktorý pôjde dovtedy, kým mu diváci budú dávať svoje požehnanie (rozumej peniaze). A netreba ani chodiť ďaleko po príklady - tak v čase, ako aj priestore - než vám dopne, že to neveští nič dobrého.

    • 1.2.2014  14:00
    Vejška (2014)
    ***

    Keď som podopieral hlavu v laviciach gymnázia, v kinách frčal Gympl. Teraz ako študent ťahám nohy po akademickej pôde a, tipujete správne, Kolman a Kocourek takisto. Nedá mi preto nepridať filmu malé (bezvýznamné) plus. Nanešťastie je len defilé epizódok a scén, v ktorých by ste naratív sotva hľadali lupou, začo mu, naopak, musím body strhnúť. Pravda, v niektorých sa podarí ilustrovať alebo podarene obtrieť hubu o situácie v živote vysokoškoláka, na jednu takú scénu však pripadajú dve nemastné-neslané. Pokope to drží a vďaka príjemnej minutáži aj odsýpa kvôli hercom, na ktorých vás vyložene neseria čumieť, čo je pri filme, na začiatku ktorého po plátne zo zvyku, ale márne očami hľadáte titulky, docela úspech. (Kino)

    • 23.1.2014  15:15

    Čakať týždne na film a zažiť sklamanie - úzus na porazenie. Prísť k výbornému filmu ako slepé kura k zrnu - na nezaplatenie. Hneď z kraja treba poznamenať, že atraktivita námetu nie je najsilnejším prvkom The Spectacular Now. Začína a približne aj končí v rovnakých bodoch ako mraky podobne ladených snímok. A žiadny prelom medzi tým - či už dejový, alebo naratívny. Ponsoldt smeruje všetku pozornosť na hlavné postavy, hlavne Suttera, maturujúceho mladíka, ktorý, ako to už veľakrát býva, nevie čo so životom. A síce ich necháva prechádzať labyrintom konvenčných problémov (zapálené lýtka, neúplná rodina, nejasná vízia budúcnosti), vodí hercov tak nakrátko a pritom tak nenásilne, až si človek skrátka s potmehúdskym úsmevom musí povedať “sakra, to predsa nemôže byť hrané!“ Azda najlepšie to z môjho pohľadu odráža dvaapolminútový záber po plese. Niekedy to proste bohato stačí.

    • 21.1.2014  20:40
    Lásky čas (2013)
    *****

    Čo majú spoločné Harry Potter a Richard Curtis? Ovládajú odzbrojujúce kúzlo. Už od samého začiatku mi chodilo po jazyku toľko slov, až som mal chuť si sadnúť na dúhu a napísať báseň. Richie je však huncút. Najprv ma pohladil romantikou po tvári, popritom zľahka natrhol bránicu, aby mi nakoniec nahnal slzy do očí a spravil tak zo mňa po sčernaní obrazovky nemé dieťa, ktoré sa zmôže maximálne tak na strohé fuckin' perfect.

    • 6.1.2014  08:00
    Babovřesky (2013)
    *

    Opakovaný vtip (dvojzmysly, skomolenie mena, kadiaci holub, opletačky okolo nevery...) prestáva byť vtipom. Platilo to včera, platí dnes a platiť bude aj zajtra. A bez trošky vtipu vám v zime zákonite musí vykvitnúť letná komédia, ktorú by lekárne mohli pokojne predávať ako preháňadlo, ak by sa po troškách dala zabaliť do fľaštičiek. Prečo potom nesiaham po najnižšom hodnotení? Odpoveďou mi budiž Lucie “dal by som si povedať“ Vondráčková.

    • 6.1.2014  00:30
    Carrie (2013)
    **

    Remake od A po Z. V tom zlom slova zmysle. Ani De Palma nemal v rukách moment prekvapenia, a predsa zvládol do diváka behom čakania na finále zasiať nepokoj. Kimberly Peirce síce Carrie učesala do modernej podoby, vyše hodinu sa však jej film tvári ako tínedžerská komédia o škaredom káčatku, ktoré by ste na ples rozhodne vziať chceli, ba ešte cestou domov s potešením vyprášili na zadnom sedadle. A to je zle.

    • 11.12.2013  23:55

    Film má podobne ako politická, športová alebo iná kultúrna oblasť svojich hrdinov, na ktorých sa zrak ľudí z každého kútu sveta upiera ako na sochy bohov starých gréckych báji. Medzi nich celkom isto patrí aj novozélandský režisér Peter Jackson. Nekorunovaný kráľ dobrodružnej fantasy nám po roku takmer na deň presne predstavuje druhý diel trilógie Hobit, chronologicky predchádzajúcej legendárnemu dobrodružstvu Pána prsteňov. Vlaňajšia Neočakávaná cesta však snílkom priniesla isté vytriezvenie. Nik skrátka nenamaľuje svoju Monu Lisu dvakrát. Za pokus to ale stojí. ___ Najmohutnejší nostalgický záchvev máme za sebou, nejedného diváka ale zrejme aj tentoraz uspokojí už len samotný fakt, že sa znovu raz ocitá v milovanej Stredozemi. A vlastne mu ani nemusí záležať na tom, čo sa na pozadí malebných kulís odohráva. Na to však snímka nespolieha. Obratne lavíruje medzi ctením si a zachovaním rozprávkového rázu predlohy a snahou o prepojenie so slávnejším bratom začlenením dejových vsuviek (Gandalfova rovina), predlohe (Legolas) a univerzu (Tauriel) nepoznaných postáv, ako aj používaním známych hudobných motívov. Len tak, ako by prechod z literárneho na audiovizuálne dielo s vyššími ambíciami bola brnkačka. ___ Liezlo vám minule reťazenie príhod hore krkom? Obrňte sa pre istotu nervami z mithrilu. Lineárne putovanie z epizódy A k epizóde B ale nehrozí ani náhodou. Peter Jackson nezostáva svojej povesti suverénneho narátora s priam hmatateľným entuziazmom nič dlžný. Vylepšuje motivácie, prehlbuje konflikty, čoraz intenzívnejšie priťahuje na scénu všadeprítomné zlo a nové postavy usádza do rozbehnutého deja ako riť na šerbeľ. Niektoré sa možno na plátne veľmi neohrejú, zato sú do nohy zaujímavé a vedia pekne zahýbať s dejom. Popravde sa mi po mysli túlala myšlienka, či náhodou nesledujem zápas Barcelony. Či už im fandíte, alebo nie, musíte pripustiť, že to kvantum nahrávok je súčasťou pragmatickej hry, na ktorú sa navyše strašne dobre pozerá. ___ Smaugova pustatina vás ani na okamih nedotlačí k pocitu, že sa zbytočne chodí okolo horúcej kaše. V prvom rade preto, že na oháňanie sa mečmi či strieľanie z luku nemusíte vyčkávať tak dlho. Akčné momenty však neplnia len úlohu atrakcie, predstavujúcu priestor pre uspokojenie chúťok predviesť typické kamerové oblety, napomáhajú väčšmi prekresliť charaktery. Za všetkých spomeňme Bilba. Je to práve on, kedysi vo svojej útulnej nore pri krbe vysedávajúci hobit, čakajúci na piskot čajníka, kto celú kompániu dostáva z prekérnych situácii. Postupne tak "rejža" pokračuje vo vyzbrojovaní našich hrdinov vierohodnými rysmi, pričom ich čím ďalej, tým viac vykresľuje ako jednoliaty celok. ___ Ako by povedali v teleshopingu - to ale nie je všetko! Druhý Hobit utvrdzuje v domnení, že ani v prípade tejto trilógie nebudú predĺžené verzie z hľadiska vývoja postáv bezúčelné. Kto videl rozšírenú Neočakávanú cestu, určite zaregistroval Kiliho poškuľovanie očkom po špicatých ušiach v Roklinke. Jeho hrkútanie s krásnou Tauriel je čarovnou ouvertúrou obnovenia starého priateľstva medzi dvoma rodmi. V tomto ohľade ešte viac funguje najstrhujúcejšia pasáž na sudoch, kde spoločne bojujú v duchu hesla "nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ". Detto na začiatku Beorn. ___ A tie nápady! Smaugova pustatina takmer po celú dobu pôsobí, ako by ich továreň na sny držala v špajze celý rok pod zámkom. Alebo patrí Peter Jackson medzi tých bystrejších, ktorých napadlo hľadať kľúč pod rohožkou? Ktovie. Naďalej platí, že práve jeho tvorcovská invencia, estetika a cit pre vymodelovanie scény dávajú filmu kyslík. Drak Smaug (ale aj ostatné stvorenia) vyzerá v jeho pojatí neskutočne skutočný a Benedict Cumberbatch mu svojim hlasom pod digitálne šupiny dodáva patričnú dávku intelektu i démonickosti. Atmosféra celkovo nabrala na temnosti, šíriacej sa z mrazivo schátralého Dol Guldur. ___ V podstate mám iba dve zásadné pripomienky. Za prvé sa Jackson a spol. nedokázali popasovať s tak často spomínanou problematikou strednej časti. Sakramentsky bije do očí, ako pripravuje priestor budúcim udalostiam, čomu absencia rozuzlenia len nasadzuje korunu. Tou druhou, a podotýkam rýdzo osobnou, je nedostatok okamihov, ktoré by pošteklili moje slzné kanáliky. Za emócie by som totiž vraždil, ba dokonca obetoval všetko zlato Ereboru. ___ Kým LOTRa považujem za trojdielny master-puzzle-piece, v ktorom si každé písmeno predlohy našlo správne miesto a v predĺžených verziách zapadalo do celku na chlp presne, Smaugova pustatina mi pripomína prostrednú časť trojstranovej krížovky. V nej totiž nemusíte mať vyplnené všetky riadky ani stĺpce, a predsa sa môžete dopracovať k riešeniu. Nevyplnené políčka v tomto prípade nepredstavujú ani tak nedostatky snímky, ako prehnané očakávania, ktoré nie je v jej silách splniť. Kto teda vsádzal na druhé Prstene "se vším všudy", drží v rukách čierneho Petra. [Kino 3D i 2D]

    • 1.12.2013  18:30

    Je absolútne jedno, či vidím pohár napol plný, alebo napol prázdny. Nič to nemení na tom, že Hours je iba priemerný film. Čarom nechceného som sa však bezvýhradne ponoril do príbehu a nechal plynúť jedny z posledných filmových chvíľ modrookého sympaťáka. Paul, odpočívaj v pokoji.

    • 30.11.2013  19:00
    Elysium (2013)
    ****

    Pokiaľ vnímame Elysium iba ako relaxačný akčňák, ktorý zaženie zlú náladu zo sychravého počasia, tak je všetko v poriadku. V akomkoľvek inom pohľade tento film neobstojí až tak dobre. Zákonitosťami sveta sme oboznámení dostatočne, väčší presah než varovný prst nad sebadeštruktívnym smerovaním planéty však degraduje až príliš priamočiary ťah na stanicu zasľúbenú či zakopnutia v logike a príležitosť prebudiť city hlavne Max, hlavný hrdina snímky, ktorý bezmála po celý čas sebecký kope sám za seba, a tým pádom sa je na neho naviazať veľmi ťažké. V konečnom dôsledku ale prevláda spokojnosť, ktorá moje hodnotenie dohnala na štvorku.

    • 22.11.2013  00:00

    Vo všeobecnosti sa na Nástroje smrteľníkov nepozerá vôbec špatne. V prvej polovice si vskutku rezko vykračuje a šikovne obchádza väčšie mláky s nelogickým konaním postáv i klišé a výrazné spojitosti s Twilightom. Akonáhle sa preklopí do polovice druhej, problémy scenáristickej zlátaniny i ľahko predvídateľných zvratov dramaticky vyplávajú na povrch. Lenže, svetu div sa, ono to stále ako-tak drží pohromade. Keby minúta nestriedala minútu tak svižne, zostal by som na dvoch, tak sú to chabé tri.

    • 17.11.2013  20:00

    Pozitívne reakcie a na americkú komédiu nevšedne vysoké červené čísla vyhnali moje očakávania o niečo vyššie, než je film schopný naplniť. Pochopiteľne som nežil predstavami o vyzutí konvenčných topánok či nespútanom prílive vtipov, pri ktorom by sa z mojej izby neustále ozýval hurónsky smiech. Hupol som do toho s malou dušičkou zrejmého pokusu o inovovanie zabehnutých žánrových schém. Nekoná sa. To by ani tak nevadilo, keby najlepšia scéna nebola medzi nepodarenými bonusmi (kanadský žartík na účet "Rachel"). Ako obyčajný relax však padne vhod. Lepšie tri.

    • 17.11.2013  19:30
    Wolverine (2013)
    ***

    Hoodov origin ma bavil podstatne viac. Prišiel mi do cesty, keď tomu chlapcovi vo mne bohato stačilo sledovať, ako mu pred očami pobehuje jeho obľúbený komiksový hrdina a oháňa sa adamantiovými drápmi. Vonkoncom som si nelámal hlavu nad psychológiou postáv či chabým scenárom. Po štyroch rokoch mi však hladina benevolencie v krvi klesla. Navyše k tomu dnes nájdeme zábavnejšiu, solídnym remeslom opatrenú a diváka nápadmi zasypávajúcu rozpohybovanú omaľovánku za každým rohom. Na tohto Wolvieho si po pár dňoch horko-ťažko spomeniete, mne to robí problém už teraz.

    • 5.11.2013  20:30
    Podfukáři (2013)
    ****

    Počiatočné nadšenie po určitom čase spľaslo ako bublina, ale i napriek tomu som sa nechal vodiť za nos. A ešte k tomu rád. Bolo by veľmi naivné čakať, že všetko, čo Leterrier a spol. vytiahnu počas “šou“ z klobúka, bude s nevídanou mierou prekvapenia, podmienené logickým rámcom a že na pochopenie súvislosti si to bude žiadať repete. Ale ruku na srdce, koľko filmov (nielen tohtoročnej) letnej sezóny sa môže pýšiť kvalitami, ktoré sa nezačínajú a končia výpočtom zvučných mien v titulkoch alebo tým, že nespoliehajú na to, že divák má medzi ušami dva kila slamy? Bude dvojka? Sem s ňou!

    • 3.11.2013  16:00
    Spisovatelé (2012)
    ****

    Kým väčšej časti súčasných tvorcov sa nepodarí doviesť vzťah čo i len jednej dvojice do úspešného konca, Boone už pri debute dokázal dať dokopy sympatickú zostavu pol tucta hercov, ktorí zo seba presne žmýkajú pocity a v divákovi vzbudzujú záujem o svoje postavy. Za poldruha hodiny neurazia neviem aký kus cesty, zato prejdú hodnoverným vývojom. Z mojich úst to nezaznieva veľmi často, ale dej by si zaslúžil väčšiu časovú plochu. Vo filme je totižto celkom dosť dobrých scén, ktoré plnia svoj účel na výbornú, ale prefrčia skôr, než stihnú chytiť za srdce.

    • 23.10.2013  14:00

    Pokiaľ ma vo filme z tohto prostredia baví najviac aférka s barmankou, tak je niečo zle. Nesporne uspokojí nároky skalných nadšencov futbalového chuligánstva alebo priaznivcov Scotta Adkinsa, zvlášť keď sa po celý čas potáca od jedného oháňania päsťami k druhému. Po hodine to už ale začne byť natoľko únavné, až sa seba v duchu pýtate, koľko rán je schopný fanúšik pôvodnej snímky zniesť? Prežiť sa to dá, vychutnať sotva.

    • 17.10.2013  23:30

    Nebyť skvelého kastingu, neoprel by som o film ani pomyselný bicykel. Nechajme však bokom pripomienky, o ktorých by sme mohli napísať zoznam dlhý ako toaletný papier, pretože niekde tam na konci, až sa prehrabete celým radom ozvláštnenia, ktoré sa vo všetkých ohľadoch blíži k nule, natrafíte na epizódky, kde sa krížia postavy naprieč citovými patáliami. Síce bez naratívu, ale zásluhou hereckého zoskupenia docela úsmevne.

    • 13.10.2013  13:00

    Starý rozvŕzganý dom, notoricky známa zápletka či zimomriavková hudba a ostré, rezavé zvuky. Balíček ošúchaných kariet, s ktorými vie rocková hviezda hororu predviesť dokonale atmosférickú hru. A hoci ani neschováva zvratové eso v rukáve a už počas sledovania možno hravo vytušiť, ako sa film skončí, až do posledných minút nás necháva v príjemnej neistote.