Sufferer

Sufferer

Matúš Franko

okres Svidník

12 bodů

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
    • 14.10.2012  12:30
    Looper (2012)
    ****

    Filmový priemysel do nás už niekoľko rokov pumpuje jedno cestovanie časom za druhým, čiže ani náhodou nemáme čo dočinenia s priekopníckym objavom, no Rian Johnson (doteraz mi meno nič nevravelo) si z tohto tematického motívu požičiava len to nutné a naň nalepuje vlastnú príbehovú slučku, ktorá nám komplexne dostatočne dáva odpovede a vysvetľuje pohnútky hlavných hrdinov. Looper lanári diváka najmä na hereckú značku Bruce Willis či Joseph Gordon-Levitt, ibaže vďaka prirodzenému detskému prejavu je najlepšou i najzábavnejšou postavou malý Cid (niežeby skôr spomenuté duo hralo zle) a možno aj preto zamrzí, že sa nezaútočilo viac na divákove city. Film nie je tak dynamický a akčný, ako by sa možno na prvý pohľad zdalo, skôr komorné a inteligentné sci-fi, na ktoré sa ale oplatí vyhradiť si dve hodinky čas. (Kino)

    • 12.10.2012  13:00

    Vstup len na vlastné nebezpečenstvo, a to doslova. Černobyľské denníky priťahujú divákovu pozornosť pod rúškom známej rádioaktívnej katastrofy, a keďže už len pomyslenie na ňu nevyvoláva dvakrát príjemný pocit, je tento námet ako stvorený na hororové spracovanie. Film sa pochopiteľne nenatáčal priamo na mieste tragédie, no ilúzia ľudoprázdneho a pustého prostredia je takmer dokonalá, avšak je užitočná ako vedro bez dna, pretože sa nedokázala podpísať na atmosfére, ktorá tu proste chýba. Tvorcovia si pre nás pripravili iba ošúchané “bu-bu-bu“ postupy, ktoré ani zďaleka nie sú desivé či strašidelné, no na druhej strane, táto extrémna osemdesiatminútová turistika zbehne celkom rýchlo.

    • 10.10.2012  14:07
    Cosmopolis (2012)
    **

    Hlavná postava, t.j. Eric Packer, je stelesnením obrazu dnešného sveta, z ktorého sa mi dvíha žalúdok, a preto som dychtivo čakal ako David Cronenberg naloží s danou látkou. No a ako to dopadlo? Tak všelijak. Svoju kritiku kapitalizmu stavia na pocitoch hlavného hrdinu, pričom ich reflektuje pomocou konverzácie, avšak nakoniec sú to práve samotné dialógy, ktorými si pod sebou píli konár, pretože štýl rozprávania, akým ich podáva, je náročný, ťahavý a v konečnom dôsledku nudný. Je len otázkou času, kedy to divák nadobro vzdá, stratí chuť sa hĺbať nad výpoveďou a len znudené dopozerá zbývajúce minúty.

    • 29.9.2012  23:00

    Tom Hardy meets srdcový žáner je vražedná kombinácia, ktorej v ponuke kín proste nejde odolať. Nie je to však čistokrvná gangsterka, de facto si máča jednu nohu vo vodách westernu, na odľahlom zapadákove, kde sa vlastníctvo legendárneho Thompsona stáva luxusom, čo ale filmu nijako neškodí. John Hillcoat opäť dokazuje, že zasadiť príbeh do konkrétneho prostredia mu vrásky na čele nerobí, čo ide čiastočne na vrub scenára. Ten je preň rovnakou živnou pôdou, akou bolo obdobie prohibície pre nelegálnu "kořalku". Zem bez zákona v kontexte gangsterských filmových dejín dieru nespraví, no je tou správnou voľbou pre tých, ktorí chcú uhasiť smäd po kvalitnej žánrovke. (Kino)

    • 25.9.2012  17:30

    Resident Evil napísal už svoju piatu kapitolu. Mimoriadne priemernú kapitolu. Vadí to? So správne zvoleným prístupom určite nebude. Pretože očakávať od série solídny príbeh s logickým rámcom je v zásade rovnaký nezmysel ako byť vegetarián a nakráčať do reštaurácie, kde sa podávajú výlučne mäsité jedlá. Kladné pocity zbiera Odveta v prvom, druhom a vlastne vo všetkých radoch v akčných sekvenciách, ktoré sú remeselne výborne zvládnuté, a vďaka rozumnej minutáži nepôsobí uťahane. Osobne mi naviac prišlo zaujímavé, ako Anderson prenáša dianie z realistického prostredia do digitálneho sveta a v ňom videohernú poetiku transformuje do filmového jazyka, jednotlivé herné, respektíve dejové úrovne spája lacným, ale efektným lepidlom a zvolený koncept dodržuje od začiatku do konca. Ako fanúšik série som si prišiel na svoje. (Kino 3D)

    • 20.9.2012  20:40
    Titanic (1997)
    *****

    Existuje ešte vôbec niekto, ako James Cameron, kto dokáže oprášiť istú historickú udalosť, vdýchnuť jej nesmrteľnú filmovú dušu, na kráse ktorej sa nepodpíše ani zub času, a na jej pozadí vystavať najkrajšiu love story všetkých čias? To asi sotva.

    • 13.9.2012  17:00

    Po dvojročnej pauze sa to na striebornom plátne opäť hemží hereckými veteránmi, ktorí dokazujú nielen sebe, ale aj celému svetu, že ešte nepatria do starého železa. Naverbovali nové posily, vďaka čomu praská plagát vo švíkoch, a hor sa do akcie. Usilovne prerieďujú stavy komparzu, ako o dušu menia zásobníky jeden za druhým, príde aj na nože či chlapskú férovku a tasia zbraň najväčšieho kalibru - dialógy. Robia si dobrý deň z chlapa po pravici, zo samých seba a oprašujú legendárne hlášky na pripomenutie zašlých osemdesiatok. Avšak partia okolo Simona Westa zabúda na jednu malú, lež dôležitú skutočnosť, a to, že filmy nie sú len o akcii, explóziách, hromade krvi, ale aj o určitej sofistikovanej zložke, ktorá divákovi povie aj niečo navyše. Nepovažujem sa za náročného diváka, ibaže projekt Expendables si holt zaslúži viac než zlepené scénky s nulovou gradáciou, pretože filmový pilier, ktorý sa opiera o najväčšiu akčnú charizmu na meter štvorcový, nevydrží donekonečna. (Kino)

    • 17.8.2012  18:29
    Kurz sebeovládání (TV seriál) (2012)
    ***

    Keď vám pri ušiach zazvoní herecký umieráčik, sranda musí bokom, Charlie Sheen by vám vedel rozprávať hodiny. Vypoklonkovaný na ulicu skúsil šťastie v skromnejšej produkcii a nespravil vôbec zle. S jeho typickým humorom si za tie roky potykali mnohí, vrátane mňa. Z obrazovky prakticky nezlieza a, pochopiteľne, ťarchu vláči na vlastných bedrách. Obklopil sa však aj zaujímavými tvárami, najmä ženskými, ktoré sitkom úspešne prebudili k životu. Po prvej, desaťdielnej, viac-menej ochutnávkovej sezóne sa z toho rysovala vcelku zábavná výplň voľných chvíľ. Z duše neznášam, keď za takou vetou musí nasledovať jedno, tentoraz veľké ale. Ale druhá sezóna. Sezóna so zdanlivo nedohľadným koncom, ktorá len filtruje recyklát nemenovaného seriálu stanice CBS. A nie je to žiadna sláva. (1. séria – 7/10, 2. séria – 4/10)

    • 2.8.2012  20:05
    Živí mrtví (TV seriál) (2010)
    ***

    Pokiaľ existuje niečo, čomu sa tak trochu vyhýbam, tak sú to zombíci. Nie je teda najväčším prekvapením dňa, že aj napriek pozitívnym hodnoteniam a odporúčaniam priateľov sa spočiatku hlasito ozýval povestný ciťák, že keby blbé nápady mali olympiádu, tento by určite bral zlato. Zahnala ho však hneď prvá sezóna, ktorá potenciál krvilačného hybateľa deja ako vonkajšiu hrozbu výborne využila ako odrazový mostík na prekreslenie nového sveta a jeho zákonov. Ten civilizovaný je skrátka pasé a človeku nerobí problém postavám uveriť, že nevyberajú tú správnu možnosť, volia iba menšie zlo, spiac pritom vždy s jedným okom otvoreným, aby si zachránili kožu. Atmosféra, napätia či bezútešná situácia tam stále je. Rovnako tak moja slina.

    • 31.7.2012  02:30

    Kruh okolo komiksovej trilógie (ktorá má všetky predpoklady na to, aby bola nazývaná jednou z najlepších) sa uzatvára, pričom jasne dáva odpovede na otázky ležiace na stole dlhé, predlhé mesiace. Posúvanie hraníc senzačného Temného rytiera sa nekoná. Ako to? Jednoducho nie je kam. Avšak ich statika sa otriasla v základoch. Spoločným menovateľom takmer každého filmu Christophera Nolane je prienik zábavy, kvality a predovšetkým príbehu. A Návrat nie je žiadnou výnimkou. Zo všetkého najviac ho charakterizuje nabaľovanie postáv pretkávaných v sieť ich motivácii a plánov, ktorá postrkáva udalosti do pohybu. Každý záber a každá ich prehodená veta rezonuje s motívom filmu. ___ Nemusíte mať ani zrak Supermana, aby ste spozorovali, že preťahovaná o dušu bieleho rytiera Gothamu spred štyroch rokov mala väčšmi vybrúsený scenár. Cez všetky oprávnené výčitky ale Návrat neporušuje kauzálny vzťah a nevybočuje z logického rámca. Kvôli zahlteniu postavami sa na konci síce uchýli k skratkovitosti či menším zhodám náhod, lenže ani to v konečnom vyznení neukrojí z osudovej atmosféry, ktorej dôležitým spúšťačom je v ušiach ešte dlho znejúca Zimmerova hudba, pod kožu naháňajúca zimomriavky a schopná povzbudiť nefalšované emócie (apropo, tie sú pre mňa atribútom filmu ospravedlňujúcim aj neospravedlniteľné). ___ Najväčší otáznik ale visel nad Tomom Hardym, ktorému mnohí obúvali veľké topánky pri plátaní diery zloducha po legendárnom výkone Heatha Ledgera. Jeho démonický zlosyn Bane nie je tak ikonickou postavou ako Joker, no svojim premysleným anarchistickým plánom ovládnutia Gothamu mu prinajmenšom šliape na päty. To, čo sa na začiatku zdalo ako handicap (maska na tvári), zužitkoval na pozadí ozveny jeho minulosti v strach a rešpekt budiaci prejav založený na tele, očiach a modifikovanom hlase skrz respirátor. Lepšie adieu si skutočne neviem predstaviť. ___ Poznámky pod čiaru: 1) Komiksový film už nikdy nebude ako predtým. 2) Rabovačka môže začať. (Kino 2x)

    • 19.6.2012  21:34
    Prometheus (2012)
    ***

    Vesmírne dobrodružstvo za odpoveďami na základné existenčné otázky ľudstva zvnútra rozvracia obsahová stránka, miestami na jazyk nesúca zunovanú frázu „ani prišiť, ani priplátať“. Promethea napriek tomu na hlinené nohy stavia vcelku sústredená réžia a formálny prednes Ridleyho Scotta, ktorý úspešne zvláda navodiť ilúziu neznámeho miesta i napätím zhustnutú atmosféru, ako sprievodca na ceste k postavám je však bezmocný. Vizuálne podmanivý kinozážitok z rangu najnudnejších. (Kino 2D)

    • 9.6.2012  01:28
    Piraňa 3DD (2012)
    **

    „Bring me my legs.“ Veľkohubé reči o “double“ zážitku zostali (ako obvykle) iba v rovine sľubov. Za kormidlo výletnej lode Piraňa sa totižto pre zmenu postavil John Gulager, avšak ten nedokázal ani len zamútiť stojaté vody zanedbaného žánru, ktoré jeho predchodca Alexandre Aja solídne rozvíril. A čo je horšie, hádže cez palubu jednu vec za druhou. Už to nie je tá neviazaná zábava, z ktorej na diváka pokukuje šteklivá erotika, či krvavý kúpeľ s poctivým napätím ale len obyčajná hra na efekt, kde čo najviac využiť záber v treťom rozmere. Veď čo už je to za film, kde najväčšiu srandu robí vykopávka z Baywatchu. Sklamanie.

    • 8.6.2012  17:58

    Ak ste fanúšikom vojnových filmov a hľadáte niečo originálne (v rovine obsahu), ste na zlej adrese. Pokiaľ vám ale nevadí scenáristická odrhovačka ako každodenné raňajky, je sa načo pozerať, pretože snímka Act of Valor nám po stránke formy prináša do žánru isté osvieženie. Do hlavných úloh stavia (ex)členov Navy Seals, sprostredkúva realistickú akciu, ktorá podtrhuje autenticitu až na kosť, a využíva prvky počítačových hier (pohľad a la countre-strike). Zarážajúce na tom je, že začínajúcemu režisérskemu duu na celý film postačil rozpočet (smiešnych) 12 miliónov amerických dolárov. Ak naberú skúsenosti a do rúk sa im dostane (dnes nič zriedkavých) 200 miliónov, rozhodne chcem byť pri tom.

    • 2.6.2012  00:50

    „Celerino figlio di puttana!“ Je pravdou, že som mal podstatne odlišné predstavy o smerovaní deja snímku s tak lákavým názvom, avšak odskočiť si za hranice Hollywoodu sa dnes oplatí viac než kedykoľvek predtým. Taliani si získavajú sympatie predovšetkým u mužského publika, ich ťažkoodenci zo srdca Apeninského polostrova (resp. Ríma) sa prirodzeným spôsobom vrývajú človeku pod kožu a akýmsi “bratským putom“, ktoré medzi nimi panuje, si získavajú priazeň. Fungujúce príbehové vetvy (práca, rodina, voľný čas) riešia problémy, na ktoré sa každý jednotlivec môže dívať rôzne, podľa toho na akej strane “barikády“ stojí. Melódiu (viď prvá veta) asi len ťažko dostanem z hlavy.

    • 1.6.2012  21:50

    Za siedmymi horami a siedmymi dolami, kde sa voda sypala a piesok sa lial bývala rozprávka o Snehulienke, ktorú sa rozhodol starý dedko Hollywood prekopať, nie však natoľko, aby nezostal kameň na kameni. Nová a najmä temnejšia verzia sa sčasti opiera o základne piliere (jablko, zrkadlo, trpaslíci a pod.), ale ohýba ich podľa potrieb. Rupert Sanders obracia jej stránky ako docela dobrý rozprávač a opraty filmu drží poriadne, i keď je pravdou, že z niektorých scén a hlavne postáv sa dalo vytrieskať omnoho viac, čo však ide na vrub scenára, ktorého adventurová línia nie je písaná tak, aby mala potenciál stať sa niečím viac, než len výplňou jedného večera. No na druhej strane dokáže upútať deti a pritom zamestnať dospelácke oči, čo nebýva v poslednej dekáde žánrovým zvykom. (Kino)

    • 28.5.2012  19:05

    Alibisticky si volím zlatú strednú cestu. Strom života je bez pochýb unikátny a nádherný snímok podtrhujúci skutočnosť, že nezávislá produkcia má v dnešných dňoch čosi do seba, pretože sa snaží divákovi častokrát tlmočiť hlbšiu myšlienku. Terrence Malick nás niečo cez dve a štvrť hodiny (uf, je toho naozaj dosť) zasypáva obrázkami, pri ktorých človeku padá sánka a sleduje ich s nemým úžasom, no vzápätí má chuť pretočiť o pár minút napred, ba dokonca zamieriť myšou k X-ku a kliknutím ukončiť svoje zívanie. Obrázkami, ktoré ako celok nedávajú veľký zmysel a neprezentujú viac, než bezvýznamné posolstvo. Alebo je len ukryté pod škrupinkou, ktorú nejde až tak ľahko rozlúsknuť? Posúďte sami.

    • 12.5.2012  01:05
    Avengers (2012)
    ****

    To posledné, po čom skutočne prahne moja filmová duša, je zápletka o záchrane sveta. Z duše ju neznášam. A komiksové univerzum Marvelu spočíva v jej interpretačnej úprave. Lenže film z tejto šlamastiky dostáva to, čo má Joss Whedon v malíčku – dialógy a úloha postáv vo vnútri celku. Crossover sa automatický rovná viac postáv a tým pádom aj menší priestor pre náčrt charakterov, avšak plejáda superhrdinov dostáva vyváženú porciu, nik nevyčnieva ani nezaostáva. Hlavným zdrojom zábavy je následne ich interakcia, tenzia medzi nimi a vzájomné konflikty. Čo hláška, to perla. ___ Koniec akčný, všetko dobré? Čerta starého. Opakovane to už nie je ani zďaleka tak uchvacujúce, akoby mal človek chuť iba vyjedať hrozienka z koláča a po tie najlepšie momenty radšej chodil na youtube a usilovne klikal na refresh. Čakanie na záverečné inferno, kde hrdinovia nakráčajú do New Yorku a zmerajú si sily s protivníkom, razom pôsobí uťahane a k životu vás nepreberie, ani keď na vás zvreskne Hulk. (Kino 3D)

    • 4.5.2012  00:41
    Fontána (2006)
    *****

    Ak mám zhrnúť všetko do jediného slova, potom môžem povedať len jediné - nádhera. Nádhera vo svojej najväčšej nahote. A koniec koncov nádhera, pre ktorú je slovo nádhera len prachsprostým eufemizmom.

    • 2.5.2012  23:58
    Sejmi eso (2006)
    ****

    „Oh hell yeah, we was just at the wrong place at the wrong time, so don't feel so bad, chief.“ Hlavnou zbraňou filmu je akcia, predovšetkým okolo nej sa všetko točí. Je založená na rýchlom videoklipovom strihu, ktorý nie je stroboskopický ale podtrhuje rýchly dynamický spád deja a v závere pekne prelína dve súbežné prestrelky na dvoch hotelových podlažiach. Joe Carnahan naverboval množstvo postáv (človek sa v nich ale nestratí) a pustil sa kľukatejšou cestou, avšak okráda diváka o možnosť “dať si dve a dve dokopy“ svojimi okatými “nápoveďami“, ktoré nastražil počas celého filmu, no aj napriek nim má záverečný twist svoj prekvapivý význam. Ak si na tom ale nepotrpíte a ste tzv. fanúšikom bez dumania je pre vás Smokin´ Aces tou správnou voľbou.

    • 2.5.2012  13:46

    Režisérska rošáda, ktorá sa odohrala ešte pred dvojkou, sa ukázala ako veľmi pozitívny, ba zásadný ťah v progrese, kedy Isaac Florentine vniesol do série čerstvý vzduch. Vykúpenie len pokračuje v nastolenom trende. Ponúka o čosi viac tanca medzi povrazmi, ktorý má opäť skvelú choreografiu, je výborne natočený, prehľadný, má šťavu a vyraďovací pavúk (inak hlavný stavebný kameň príbehu) je prehliadkou rôznych bojových štýlov. Yuri Boyka, ktorému prepožičal tvár Scott Adkins, prevracia kabát, šmahom ruky si omotáva diváka okolo prstu, pričom človeku nerobí žiaden problém mu držať palce aj napriek tomu, že v predošlom diely sme mu priali pomalú a bolestivú smrť, samozrejme obrazne povedané. Každopádne ešte existuje priestor, kam by sa daná látka mohla posunúť, ako napríklad dejová línia, ktorá sa drží všetkých schém a s boom-bang scénami ťahá za kratší koniec, no súčasnej konkurencii dáva už v prvom kole zdrvujúce K.O.

    • 2.5.2012  12:50
    Hitman (2007)
    ***

    Holá lebeň, čiarový kód vytetovaný na temene hlavy, elegantný čierny oblek, biela košeľa a červená kravata uviazaná okolo krku. Habitus známeho nájomného vraha s kódovým číslom 47, oklieštený o svoj typický charakter, genézu i zákulisie organizácie a transformovaný do filmového béčka. Pokým sa Olga Kurylenko prechádza v hotelovej izbe iba v nohavičkách a nevýrazný Timothy Olyphant láme väzy a mení zásobníky, ide všetko relatívne hladko, akonáhle príde niečo, čo má akčné scény spájať, musí divákovi na čele navrieť žila. Skip Woods by zaslúžil dostať mačetou po paprčiach.

    • 30.4.2012  15:05

    „Why would an amazing woman like you even talk to someone like me? -Why not?“ Pekných rodinných filmov je momentálne ako šafranu a tých, pred ktoré sa môžete posadiť spolu s vašimi deťmi, je ešte menej. Keď si človek pozrie Kúpili sme Zoo, akoby na chvíľu vpustil do svojho života slniečko a cíti sa, akoby dostával dve hodiny úžasnú masáž, po ktorej je oddýchnutý, výborne naladený a život je preň gombičkou. Skrýva v sebe priehrštie emócii a sladkej chuti na jazyku, ktorej sa nemôžete zbaviť a nakoniec na diváka vybafne so scénou, pri ktorej sa smeje cez slzy. Stretnúť v podobnom snímku Matta Damona sa tak často nevidí, no veľa to svedčí o jeho hereckej všestrannosti a flexibilite.

    • 28.4.2012  13:20
    Zamilovaní (2011)
    ***

    Od samého začiatku sa Drake Doremus náhlivo, ale sledom hodnoverných ľudských okamihov a vedenia mladých protagonistov k civilnému prejavu púšťa do stavby krásneho romantického hradu z piesku. Jeho krehkosť ako prílivová vlna oceánu preveruje Jennifer Lawrence, ktorá osudový vzťah rozdeľuje a moju filmovú idylku rúca. Viac než scenáristickým prechmatom alebo stratou režisérskej koncentrácie, vedľajšou vzťahovou líniou s Antonom Yelchinom v snímke Bobor, kde to iskrilo na všetky strany.

    • 24.4.2012  00:49

    Už na začiatku som k Silvestrovskej noci pristupoval skepticky, a dobre som vedel prečo. Lebo čo je veľa, to je veľa a toto už je naozaj moc. Americká partia okolo Garryho Marshalla sa nie a nie zmieriť, že Briti dokázali prísť s niečím čo má vlastnú tvár a zdá sa ich rabovanie nemá konca kraja. Ich pokus s poradovým číslom dva si opäť požičiava čo možno najviac, ibaže zas a znova nemá ako celok ten patričný, či už hrejivý, zábavný alebo citový efekt. Jednotlivé minipríbehy sú iba navzájom bez ladu a skladu nakopené scénky, ktoré smerujú k jednému veľkému (nudnému) polnočnému stretnutiu na Times Square. A tak si nakoniec vravím: Vianoce boli, Valentín bol, Silvester tiež, takže, v ktorý deň sa plejáda hviezd stretne nabudúce?

    • 22.4.2012  18:58

    Pokiaľ je klišé vírus zabíjajúci pôžitok z filmu, moje telo musí obsahovať prirodzený obranný mechanizmus, ktorý jeho symptómy úspešne potlačuje. Inak si totiž neviem vysvetliť, ako som až do takej miery podľahol filmu, ktorý sa od začiatku do konca zubami-nechtami drží tuctovej schémy a do oči bijúco cieli na divákov skorej dospelosti. Do vyššej váhovej kategórie to však katapultuje réžia Jeffa Wadlowa, atraktívne prostredie (samotné súboje majú dobrú choreografiu), sympatické tváre na každom poste v hierarchii postáv (sexy Amber Heard samozrejme vládne) a permanentne znejúca skvelá muzika. ___ Poznámka pod čiaru: Vďaka Never Back Down som prišiel na jednu z mojich obľúbených kapiel – Rise Against.

    • 20.4.2012  20:16
    Projekt X (2012)
    ****

    Traja lúzri. Narodeniny. Jeden dom. Krutá párty. Kozičky. Nasraný sused. Trpaslík v trúbe. Meďák v bazéne. Peniaci díler s plameňometom. Polícia. To je v kocke Projekt X. Nové synonymum pre akúkoľvek rozbíjačku, kde alkohol tečie potokom a decibely atakujú trojcifernú hranicu. Neviem, do akej miery vedome reflektuje prázdnotu dekadentnej generácia, obávam sa ale, že ani trochu. Motív “home videa“ je zase raz pekelne vťahujúci do víru “no rules“ zábavy, ibaže látka si pýtala viac. Oveľa viac. Uchopiť pod väčšou optikou a popísať generáciu ľudí, priniesť generačnú výpoveď. Viac riešiť vzťahy, ponúknuť zložitejší prechod z lúzra na pätnásťminútovú celebritu, zakonzervovať úlohu drog, sociálnej siete či (s)hitovej hudby. A vlastne čohokoľvek. (Kino)

    • 20.4.2012  20:12
    Star Trek (2009)
    *****

    Popkultúrna značka Star Trek ma nikdy nepriťahovala, de facto ide o moju prvú skúsenosť. Skok do prázdna však pre mňa dopadol nad očakávania pozitívne. Režisér Džej Džej Abrams stlačil refreš tým najlepším možným spôsobom, ako pravý kapitán koordinuje chod všetkých častí svojho filmového korábu. Keď vás chce rozosmiať, tak na to ide správne cez interakciu medzi členmi svojej posádky a bez toho, aby čo i len naštrbil dramatickú rovinu plnú záchvevov skutočných emócii (len škoda, že ten najväčší príde hneď v úvode). Príbehovú hĺbku navyše výborne mieša s akciou. Atrakcie sú dejovo opodstatnené, vynikajúco nasnímané a so skvelou hudobnou kulisou. A ten film proste letí. Nemá nudnú čiernu dieru a akoby ručičky hodiniek dopredu tlačil warp. Chcem pokračovania a chcem ich hneď.

    • 17.4.2012  00:59

    Pusťte z hlavy, že vás Jonathan Liebesman prevedie spletitým dejovým labyrintom. Scenár bez väčších komplikácii a emócii ženie postavy z bodu A do bodu B a gro pozornosti upriamuje na atrakcie ako silu, ktorá všetko posúva dopredu. Dôležitejšiu úlohu než samotní herci hrajú špeciálne efekty. Každý jeden utratený dolár premenili majstri efektov a filmoví dizajnéri na parádne kreatúry, atraktívne prostredie, ale aj tretí rozmer, ktorý do istej miery (konečne) plní svoj účel. Škoda-preškoda premárneného hereckého talentu i bohatej gréckej mytológie, ale pokiaľ dokážete svoje očakávania udržať pri zemi, čaká vás pomerne zábavná psychohygiena. Mne prišla vhod. (Kino 3D)

    • 17.4.2012  00:21
    Zlo (2012)
    ***

    Prvý zárez na pažbe slovenského hororu nie je vonkoncom originálny. Inšpiruje sa inovatívnymi prvkami “home videa“, ktoré si v súčasnom období získavajú priazeň strachu chtivých divákov po celom svete, a požičiava si z každého rožka troška. Lenže ako celok funguje. Plusové body zbiera najmä v ideálnych priestoroch domu, kde atmosférický motor beží ako má, prevarené finty zvyšujú napätie a isté preľaknutie sa dostaví. Zlo je suma sumárum sympatickým príspevkom do slovenskej filmografie, ktorej zdatne rozširuje žánrové obzory. A konečne nemusím uzatvárať svoj komentár klišé frázou “aj snaha sa cení“. (Kino)

    • 8.4.2012  00:30

    Čo keď si na nás nespomenie? Ale spomeniem. Niežeby sa tu najprísnejšie žánrové pravidlá narúšali obzvlášť unášajúcim nápadom, prípadne námetom, ktorý napísal život sám. Ten je, samozrejme, precedený cez hollywoodsku šablónu, zabalený do žánrovej škatuľky, ozdobený mašľou a doložený s rutinérskym remeselným podpisom na pohľadnici. Prakticky sa tu klasicky experimentuje (ja viem, tomu slovu by úvodzovky fakt pristali) len s miešaním chémie, ktorá sa vydarila. Rachel McAdams je permanentne roztomilá a Channing Tatum zo seba zhadzuje status hezouna bez talentu, keď zo seba vierohodne žmýka pocity a vyzdvihuje frustráciu svojej postavy. A tomu sa povie vau.