Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Komedie
  • Drama
  • Akční
  • Dokumentární
  • Krimi

Recenze (916)

plakát

Z Paříže do Paříže (2017) 

V decembri som mal ohromné šťastie na skutočné príbehy. Najväčšia haluz ale tkvie asi v tom, že okrem jedného som netušil, že sú to filmy podľa reálnych udalostí. Z Paríža do Paríža je vojnový film, zobrazuje situáciu náckami v okupovanom Francúzsku. Jeho hlavným ťažiskom, ale nie je boj ako je to pri Dunkirku, ale hlavne vzťah dvoch židovských bratov. No nielen bratov, dá sa povedať že celej rodiny. Paríž je obsadený a dvaja špunti sa vyberajú do južnej a hlavne slobodnej časti republiky frantíkov. Pred sledovaním som sa obával, či daný žáner bude vhodný pre mňa keďže ja moc dojáky nemusím, hlavne ak viem že si to scenáristi vymysleli. Christian Duguay je už skúsený režisér vojnových filmov a je vidieť, že tento filmársky dar vie dokonale aplikovať na plátno. Príbeh je to síce pútavý, ale ako som už spomínal, nečakal som že to bude podľa skutočných udalostí a knihy, ktorú napísal jeden z bratov v 70. rokoch minulého storočia. Vtedy ma to posadilo na prdel a fakt som začal tých dvoch chalanov obdivovať čo dokázali, aby unikli koncentráku.

plakát

Trestanec (2017) 

Po Felonovy, Cele 211 a podobných filmoch napr. trochu aj v štýle American History X prichádza na scénu ďalší film kvázi z väzenského prostredia. Prekvapením pre mňa bola prítomnosť Jaimeho Lenistra aka. Nikolaj Coster-Waldau ako hlavného hrdinu. Síce v GoT hrá dosť veľkého hajzla, ale tu si to priam akoby vychutnával. Režisér Ric Roman Waugh je veľmi známy týmto typom filmom. Aj v Trestancovi je jasne vidieť jeho zaťaženosť na hrubé múry, mreže, skínov a násilie medzi odsúdenými. Následným sledovaním a postupom deja však tento film je odlišný od jeho predchádzajúcich. Časovo dosť preskakuje, no mne osobne to neprekážalo. Film je to svižný a kto má rád tento žáner tak doporučujem.

plakát

Čára (2017) 

Pri hodnotení českých a slovenských filmov sa mi stane, že moje hodnotenie nemusí byť vždy totálnym odrazom objektivity. Spôsobené to je hlavne akou situáciou v hlave, že aj u nás (ČR až tak nie) sa točia filmy. Na Čiaru som sa fakt tešil. Dokonca aj v kaviarni alebo so známymi sme dlho o tomto filme diskutovali. Hlavne ak niekto pozná pomery na Ukrajine alebo, žil či dokonca žije na pohraničnom území. Úvod filmu je v celku živo prevedení a prakticky mu nič nechýba. Horšie je to až časom. Dosť mi prekážalo, že vo verzií ktorú som ja videl pri pokecoch s ukrajinskými obyvateľmi nie sú titulky, ale tak diváky si poradí. V hlavnej postave v Maštalírovy som sa príjemne prekvapil, fakt sa na danú rolu hodil. Rovnako aj Fialová podala svoj štandart. Film nie je takým ako som ja predpokladal, čakal som viac kriminálnej sféry. Naopak je tu dosť kladený dôraz aj na rodinu a rodinné väzby, ktoré v tejto lokalite treba držať pevné, inak Vás východ pohltí. Nebolo to pre mňa sklamaním, len niečím s čím som nerátal.

plakát

Rande naslepo (2017) 

Tým, že milujem skutočné príbehy alebo príbehy inšpirované skutočnými udalosťami som hneď na úvod príjemne prekvapený. Mal som chuť na takú pohodovú komédiu respektívne oddychový film. Prekvapením pre mňa bola aj skutočnosť, že Deutschland movies v poslednej dobe dosť stúpajú na kvalite. Však je pravdou, že od Derricka a Wolfa, Kobry 11 a podobných srákotín (Sorry Pišta Derrick), ktoré nám aj dnes zasviňujú televízne stanice už ubehlo od nemeckého Dunaja do toho slovenského dosť vody. Príbeh o chlapcovi Salim, ktorý si tvrdohlavo ide za svojím cieľom je na jednej strane inšpirujúci a na druhej strane je to aj dosť poučný príbeh. Chvíľu je človek hore a pak BOOM, príde o oči. Dokázal sa s tým, ale vyrovnať a šiel si za svojím v uvodzovkách aj cez "mŕtvoly". Samozrejme aj on pocíti, že svet nie je len ružové miesto a usmievať sa 16 hodín v práci je asi fakt na šlaktrafenie. Z tohto filmu sa dá mnohému poučiť alebo ho proste odignorovať.

plakát

Spider-Man: Homecoming (2017) 

Najnovší Spider-man a znovu nový herec. Výzorovo nudný ako pri prvých troch častiach ešte na začiatku tohto milénia. Síce Tom Holland môže byť talentovaný ako chce, ale príde mi ako strašné decko. 15 ročný Spíďo je tak možno vhodný pre publikum od 12-16 rokov a nie pre starších divákov. Zaujímavosťou je aj to, že réžie sa chytil mladík v tomto fachu Jon Watts, ktorý nemá vo svojom CVčku ani jeden komixák, či už od Marvela alebo napr. DC produkciu. Avšak to som vychytal na úvod len mínusy. Veľkým tromfom pre tento film zostáva dvojica filmových legiend, ktorí už majú isté skúsenosti s týmto fantasy žánrom. Či už R. Downey Jr., alebo Keaton tento film ťahajú vysoko a hlavne vďaka nim je to sledovateľné, mladý Parker je možno tak na 1 až 1,5 hviezdy hodnotenia zaujímavý a ten zvyšok pripadá týmto dvom pánom. Keaton ako záporná postava bol perfektný a Downeyho ako Starka si už prakticky inak (možno ešte ako Sherlocka) nedokážem už prakticky ani predstaviť. Škoda toho detinského až naivného zobrazenia Parkera, predchádzajúci aktér Spíďa sa na tú rolu hodil viac. Nakoniec neviem ako dosiahli, že Parker sa zaľúbi do černošky a nie do ospevovanej Mary Jane.

plakát

Barry Seal: Nebeský gauner (2017) 

Scientológ Cruise musel byť šťastím bez seba, keď zistil, že práve on stvárni hlavnú rolu v tomto filme. On ako nadšenec lietadiel si musel prísť na svoje. Mladý Gleeson už začína fotríkovi poriadne šlapať na päty čo sa týka kvality filmov. Rastie z neho výborný herec. Určite svojou kvalitou prispel aj Doug Liman, už má za sebou plno kvalitných filmov a aj tu potvrdil, že sa svojej robote rozumie. Zarážajúce je, ako sa po čase vyskytujú informácie o Pablovy Escobarovy, ktorý síce USA neznášal, ale podľa filmov z poslednej doby ho oni mali celkom radi. Barry Seal dopadol určite horšie ako jeho kolega George Young. Nedá sa ale nespomenúť ako sa dopracoval ku svojej pozícií jedného z naj. v pašeráckom svete. Skoro som padol na riť, keď opisoval koľko a kde má peňazí. Nepochopím prečo v tej dobe s tým ľudia neseknú a neujdú niekam, kde celý rok svieti slnko a pijú sa drinky s dáždničkami. Kameraman Charlone výborne zvolil taký ten typ vykreslenie old school kamerou, ktorá fakt vtiahne diváka do rokov osemdesiatych. Nemôžem zabudnúť na sexi Jaymu Mays, bola to vážne kočka.

plakát

Válka o planetu opic (2017) 

Tešil som sa na pokračovanie opičiaka Ceasara a jeho kamošov. Síce je to"vojna", ale nie taká ako by človek čakal. Skôr mi to príde ako jedno veľké putovanie za prežitím. Potešila aj prítomnosť Woodyho Harrelsona, fakt ako plukovník sa jeho dizajn fejsu a celého jeho JA do tejto postavy hodil. Čo trošku bolo zábavné, bola situácia, kedy 300 kilová gorila alebo orangutan sedia na koníkovi. Tie kone museli mať chrbtice z kevlaru ak ich udržali na svojich chrbtoch. Ako celok je film zaujímavý a len ma mrzí, že som ho nemohol pozrieť na jeden šup, ale až na dva krát. To vždy trošku kazí image filmu. Našťastie tu sa mi to nestalo.

plakát

Lovec jelenů (1978) 

Filmy s De Nirom vidieť patrí medzi povinnosti takmer každého filmového fanúšika. Výborne mu tu sekundujú kolega z Godfathera John Cazale, Meryl Streep - síce nie až tak výrazne, ale hlavne Chris Walken. Zo začiatku mi film pripadal, že sa snaží aj zbytočnosťami vyplniť tých 176 minút. Veď len časť o svadbe mala skoro hodinu. Doslova som mal pocit, že na tej svadbe som aj ja. Potom nastalo to čo som čakal. Vojna vo Vietname. Práve tu film naberá na kvalite, hlavne pre niekoho ako som ja, ktorý má tieto filmy veľmi rád. Aké však bolo moje sklamanie, keď som si uvedomil, že tá odysea vo Vietname je len malým kamienkom na obrovskej pláži plnej šutrov. Šutrov, ktoré tvroili problémy medzi priateľmi, láska, ale aj sila priateľstva. Úprimne??? Síce film má fantastické hodnotenie a získal 5 Oscarov, ale mňa miestami brutálne nudil. Sledovanie tohto filmu bolo pre mňa miestami ako za trest.

plakát

Fakjů pane učiteli 2 (2015) 

Pokračovanie príbehu bláznivého učiteľa Zekiho tento krát pokračuje až v Thajsku. Samozrejme ho tam zavedie jeho zmysel pre deti (no to iste). Ani v dvojke nie je núdza o drsný humor, ako aj o vulgárne výrazy. V tomto prípade si aj dvojka ide podobným štýlom ako to bolo v prvej časti a mňa nesklamalo. Zábavný, pohodový deň na nedeľu.

plakát

Naprostí cizinci (2016) 

Na talianske filmy ja osobne v poslednej dobe až tak často nenarážam. Zrejme to budem musieť zmeniť. Síce nerobia italovia také thrillery ako škandinávci, ale zmysel pre humor a estetiku sa im uprieť nedá. Úplní cudzinci sú vlastne akoby filmom vo filmoch. Pár priateľov, večera, víno, pokec a hra na pravdu. Všetko situované do jednej izby. Spočiatku som mal pocit akoby sa dívam na veľmi príjemný film, taká pohoda. V polovici ma to, ale mierne začalo nudiť a nechápal som kam smeruje celá tá podstata čo sa do tej doby odohrala. Finálna fáza však bola brilantná a film z komédie skočil rovno do kvalitnej, dalo by sa povedať rodinnej drámy. Dokonca posun bol tak výrazný, že som z 3* rozmýšlaľ nad 5*. Záverečná trojminutovka to však opäť znížila o 1* takže výsledne za 4*.

Ovládací panel
12 bodů