leila22

Táto šesťdielna miniséria ma doslova rozbila a po mojej obľúbenej Pustina mi dopriala najsilnejší seriálový zážitok od českých bratov. Počnúc réžiou, perfektnými dialógmi, výbornou kamerou, vypiplanou výpravou a skvelou retro atmosférou zahalenou v takmer nemiznúcom opare kúdolu dymu, cez depresívnu hudobnú zložku, až po postavy, ktoré vám tak hlboko vlezú pod kožu, že si k nim za nebezpečne krátky čas vytvoríte ozajstný vzťah. V prípade tejto kriminálnej série máme prakticky až dve hlavné postavy - výnimočného kriminalistu, sympaťáka Jiřího Markoviče a sériového vraha a kanibala Ladislava Hojera. Hádam najviac ma fascinovalo sledovať to zvláštne puto, ktoré medzi nimi vplyvom času vznikalo. Vzťah vytvorený za absurdných podmienok, ktorý asi sotva dokáže chápať niekto iný, okrem nich dvoch samotných. Duo Lněnička-Uhlík predvádza absolútny herecký koncert a hoci samotný obsah výsluchov nebol často ľahko stráviteľný, ich vzájomné dialógy stáli vždy za to. Tvorcom sa podarilo vytvoriť niekoľko skutočne živých mnohovrstevných postáv, ktorých príbeh okamžite zaujme (výborný je aj Vojtěch Kotek v role nadpriemerne inteligentného sadistu). A či už dokážete Markovičov veľmi osobitý, dôverný, až miestami láskavý prístup uplatňujúci voči zločincom chápať  či aspoň akceptovať (do konca svojho života zásadne odmietal trest smrti) alebo jeho riskantné metódy považujete za číre bláznovstvo, jedno je isté. Fungovali a dosahoval s nimi výnimočné výsledky. Metóda Markovič: Hojer je príbehom, v ktorom sa prelínajú tie najbrutálnejšie vraždy v ČSSR počas 70. a 80. rokov, no súčasne sú prepletené tak hmatateľným faktorom ľudskosti, túžbou po pochopení a pravde, až vyvolajú zmes pocitov, ktoré vás zaskočia nepripravených. Seriál režiséra Pavla Soukopa je nielen jedným z najlepších českých seriálov, jeho kvalita v rámci žánru true crime je, dovolím si tvrdiť, konkurovateľná na svetovej úrovni.

"Prijať smrť neznamená uznať porážku. Krása kvetu tkvie v tom, že raz opadne."

Ôsma epizóda sa s tempom neponáhľa, ale buduje výnimočnú atmosféru s niekoľkými zásadnými dialógmi o živote a smrti, cti a oddanosti a to vo všetkej poetickosti tak príznačnej Japonsku. Shōgun je bezpochyby jeden z najlepších seriálov tohto roka.

Na herecký koncert plný dokonalej symbiózy a chémie v podaní dvoch Írov odporúčam vyčleniť neskorý večer, ktorý eliminuje rušivé elementy dňa. Nechajte sa pohltiť nocou, v takmer prázdnom londýnskom mrakodrape, v ktorom Adam (Andrew Scott) náhodne spoznáva svojho tajomného suseda Harryho (Paul Mescal). All of Us Strangers je skutočne výnimočným režijným a scenáristickým počinom Andrewa Haigha, ktorý pracuje s nesmierne citlivými témami v mnohých ohľadoch celkom novátorským spôsobom. Veľmi ťažko o filme čokoľvek napísať, bez toho, aby som čo i len v náznakoch neprezrádzala jeho smerovanie. Môžem však povedať, že jeho pozeranie pripomína terapiu u psychológa. Je návratom k svojmu malému ja. Bolestivým, ale súčasne nádherným uzdravovacím procesom (a to nielen pre Adama, ale aj samotného diváka). Osamelosť, strata, vysporiadanie sa s minulosťou, ktorá neprebehla podľa predstáv, no i tak ju nie je možné zmeniť... aj to sú nosné témy filmu, ktorého príbeh bol inšpirovaný novelou od japonského scenáristu a spisovateľa Taichiho Yamadu. All of Us Strangers je o večnom hľadaní lásky a túžbe po šťastí, namiesto ktorého často prichádza nájdenie nepochopenia a narazenie na medziľudské bariéry. Je o blúdení svetom, v ktorom sa večne cítite ako cudzinec. Citlivý soundtrack, nádherne vystavané obrazy z poloprázdneho mrakodrapu na mesto plné opustených duší. Herectvo dokonalé aj v tých najmenších detailoch (dvojicu perfektne dopĺňajú Adamovi rodičia v podaní Claire Foy a Jamieho Bella). Brilantný scenár, ktorý údernými dialógmi nepríjemné jatrí rany a vo finále zasadzuje rozhodujúci úder. A v prvom rade je to film o „power of love“.

Sofistikovaná rodinná dráma s precíznou štúdiou postáv a intenzívnymi dialógmi, ktorá vás vplyvom času a podsúvaných informácií núti prešľapovať z jednej strany na druhú. Kde sa skrýva pravda a koho možno považovať za skutočnú obeť? Víťaz Zlatej palmy je mrazivou pitvou rozpadávajúceho sa manželstva. Štúdiou ženy (fantastická Sandra Hüller), ktorá je úspešnou karieristkou a milujúcou matkou, no svojou zložitou povahou a ambivalentným správaním zvádza diváka k nedôvere. A v neposlednom rade príbehom nevidomého dospievajúceho chlapca, ktorý si ako jediný nepriamy svedok uvedomuje váhu svojej výpovede. Videné na MFF Cinematik 2023.

Keď som prvýkrát započula, že sa bude točiť film o Barbie, otrávene som prevrátila očami. Tak, ako by to stereotypná Barbie s jej dokonalým prejavom nikdy nespravila. No keď som zistila, že sa príbehu chopí nezávislá režisérka Greta Gerwig a na scenári sa bude podieľať spolu so svojím partnerom Noahom Baumbachom, spozornela som. Bolo mi jasné, že v takom prípade nepôjde iba o povrchnú zlátaninu, hoci aj samotný trailer neskôr šikovne zavádzal. Keď Barbien bezstarostný idylický život v Barbie Lande náhle naruší existenčná kríza, nadíde čas vydať sa do skutočného sveta a opustiť ružové pozlátko. Netuší však, že tam na ňu čaká ešte väčšia depresia. Zatiaľ čo naráža na tvrdý sexizmus a zisťuje, že reálny život je konštantná zmena, Ken je odrazu videný a uznávaný. Zisťuje, že dobyť svet možno iba za pomoci koňa, objavuje čaro patriarchátu a je odhodlaný patrične ho v Barbie Lande presadiť. Tak ako sa ich protipóly a postavenia vymieňajú, tak dokonale žiari Margot Robbie v prvej tretine filmu, aby ju potom na okamih jemne mohol zatieniť rovnako fantastický (42-ročný!!) Ryan Gosling. Toto duo je úplnou trefou do ružového (?) a rolí plastových idolov sa ujali famózne. Naproti tomu sú vedľajšie postavy rozvinuté iba povrchne, rovnako ani linka matky s dcérou nie je dotiahnutá. Tvorcovia proste všetko vsadili na ústrednú dvojicu. Film Barbie je akýmsi feministickým blockbustrom, ktorý má od hviezdneho obsadenia, cez chytľavé pesničky, filmové odkazy, fungujúce muzikálové scény, absolútne vypiplaný vizuál, bezchybnú kostymérsku a make-up prácu prakticky všetko, čo sa od letného hitu očakáva. Je skutočne zábavný a čerešničkou na torte je, že ponúka aj hlbšie presahy. Greta s Noahom v ňom dávajú na frak prakticky celému svetu. Barbie je kritikou Hollywoodu, stereotypných ženských ideálov, popkultúry, patriarchátu, falošného feminizmu, končiac Mattelom samotným. Jediný problém mám s tým, že mnoho myšlienok bolo až príliš doslovných a že vo finále sme sa nevyhli istej patetickosti. Každopádne, vo výsledku je Barbie skvelým letným osviežením, ktoré si zaslúži divácku pozornosť. Po vizuálnej stránke prakticky nemá žiadneho konkurenta. Spojenie plastického sveta s reálnym (paradoxne, tiež už do veľkej miery plastickým) považujem za krásny hravý nápad. A najmä nezabudnite, že Greta nám svojím dielom všetkým odkazuje, aby sme jednoducho boli sebou, pretože v tom tkvie tá najväčšia dokonalosť.

Nesmierne autenticky zachytený pocit absolútnej bezmocnosti, ktorý dokáže postupne pretvárať inteligentného a poctivého človeka na akúsi prázdnu schránku, v ktorej sa už nič nedokáže udržať. Ani len základné princípy morálky. Pretože už niet čo stratiť, keď ti bolo všetko odobrané. Od milovaného manžela, profesného statusu, ľudskej dôstojnosti až po hmotný majetok, ktorý v tomto prípade zastáva tú najmenšiu hodnotu. No súčasne bez neho nezmôžeš nič. Tiesnivý a bolestivý zážitok prinášajúci silne aktuálnu tému. Víťaz Hlavnej súťaže KVIFF 2023. Videné na MFF Cinematik 2023.

Náročné pozeranie, aj kvôli silne autentickému herectvu a citlivému podchyteniu témy polyamorie zo strany režiséra, ktorý si zachováva nestrannosť a nesúdi. Vo filme sledujeme životy štyroch ľudí, ktorí sa skutočne ľúbia, no i tak sa vzájomne nechtiac neustále zraňujú… Videné na Scandi 2024.

Disco Boy spája na prvý pohľad nespojiteľné prostredia, jeho sila tkvie práve v kontrastoch. Na pozadí skutočných bojov ničí legionára Alexeja najmä vojna, ktorú vedie s vlastným vnútrom. Výborná kamera zachytáva podmanivý hypnotický vizuál, ktorý je v dokonalej súhre s elektronickou disco hudbou. Jedná sa najmä o pocitovku vnárajúcu diváka do transu, v ktorom je všetko so všetkým prepojené. | Videné na Be2Can 2023.

Film o ničom a súčasne o všetkom. O živote. O jeho prijatí, o schopnosti milovať ho aj cez všetok smútok a prekážky, ktoré prináša. Nádherný soundtrack a fantastický Kôji Yakusho, ktorý šetrí slovami a rozpráva najmä cez svoj vyrovnaný pohľad a potmehúdsky úsmev. Perfect Days vás buď celkom minie alebo tak správne uprace a z kina budete odchádzať s uvedomením, že je mnoho vecí, za ktoré môžete byť vďačný. Videné na MFF Cinematik 2023.