unclejack

Mal som asi dvanásť rokov, ked som privykol k relácii SOS. Vtipná šou v podaní kvarteta Dangl-Sklár-Pomajbo-Polnišová bola jediná vec, ktorá ma prinútila prepnúť na verejnoprávnu STVčku - jeej, sranda, dneska pozerám fakticky len tú - a nadobudol som dojmu, že salvy smiechu, ktoré ma pri sledovaní SOS prepadali budú meradlom pre každý další slovenský komediálny seriál. A ani Hornej-Dolnej sa nepodarilo priblížiť sa k onej hranici geniálnej paródie. Je to nablblé a z hľadiska scenára nedotiahnuté dielko, ktoré svojou prítomnosťou zachraňujú Sklár s Polnišovou. S prekvapením som zistil, že Michal Kubovčík je skutočne dobrý herec, ale schytal mimoriadne jalovú postavu. Na margo posledného sympatického herca seriálu, Marka Majeského len toľko - áno, je to fešáčisko s výstavným hlasom, ale scenárista by sa mal zamyslieť nad tým, ako jeho postavu skutočne využiť. A teraz ten zvyšok - réžia nekomentujem, nič prevratného dokonca ani na slovenské pomery. Zvyšok castu má alebo mimoriadne jalové úlohy - krčmárka, Sládečková - alebo predvádza mimoriadne nezáživné výkony - Dano Heriban. Fórky sú úbohé, scenár, ako som už dúfam dostatočne naznačil, znečisťuje prostredie zdravého rozvoja. A kecy o tom, aký strašne geniálny počin sa to tým Markízákom podaril si strčte za klobúk - až sa tvorcom minú aj tie podpriemerné zápletky, vykrádajúce polovicu klišé vo vesmíre, skončia sa fanfáry a pôjde sa domov. A mimo, zapojenie Morriconneho hudby z posledných dvoch dielov Dolárovej trilógie považujem za kultúrny zločin, pretože banda vymúdrených tvorcov ich švicne na obrazovky kedy sa im zachce.

Hovoriť o Carnage ako o plnohodnotnom filme sa nedá. Táto komorná sladkobôľna dráma s mimoriadne iritujúcim soundtrackom je taký zaujímavý fľakáč, ktorý sa však nikdy nezúčastní Veľkej pardubickej. Inak povedané, je to herecké cvičenie - Polanski si pozval štvoricu vynikajúcich hercov a preskúšal ich z náplne hercovej brandže. A výsledok? Foster - C. Reilly - Winslet - Waltz. Viac napísať netreba. Ale áno, treba... Najmä by som vypichol rodičov agresora. Waltz je geniálny a jeho cynický pragmatik s telefónom príliš blízko manželkinej zničujúcej pravici je vrcholom filmu. Kate Winslet mu viac než len zdatne sekunduje a dokonca aj ako blvajúca návšteva je stále vystihnuteľná adjektívom očarujúca. S hostiteľmi je to trošku horšie. C Reilly má svoje svetlé momenty, ale moralistka Fosterová má jednoducho blbo napísanú postavu. Chcelo to trochu viac podpory od manžela, ktorý sa do nej nečakane skoro pustí a ... To by bolo na dlho, kto videl, verí mi. Kto nevidel, nech si film určite pozrie, strata času to určite nie je...

Je čosi zhnité v štáte dánskom. Ale no tak! Miestna pospolitosť predsa vie, že existujú oveľa otrasnejšie programy pre deti, o ktorých odpadovom potenciáli - na rozdiel od príslušných Pocket Monsters - nie je možné pochybovať. Teletubbies, Imagionation Movers, to je odpad... Pokémoni sú možno trochu jaloví, ale vynikajú originalitou a invenčnou sviežosťou. Inak povedané, Rakeťáci ešte stále bavia každého, Pikaču ešte stále roznežní každého a Brockove milostné eskapády nadobúdajú s vyšším vekom stále nové pohľady na vec... Je možné, že nasledujúce série sú už len nekonečnou honbou za divákmi, ale Season 1 má určite svoje čaro, pred ktorým smekli s klobúkom aj samotní Japonci a dobyli s nimi svet. A animátori, ktorí vymyslia svet stopäťdesiatky výborne vyzerajúcich postavičiek, ktorý má svoje čaro, ak sa dokážete oprostiť od toho, čo sa preháňa po Animaxe, si zaslúžia za svoju prácu metál. Infantilné, ale práve také predsa majú spomienky na detstvo byť, takže z mojej strany slušný trojbodový zisk.

Povedzme to tak - boli už aj horšie. A je príjemné opäť stretnúť Kate Hudson. Len veľká škoda, že sa bratia Russoovci nechali trochu opantať patentovaným umením happy endov... Rozkošná úloha pre Owena Wilsona, jalová úloha pre Matta Dillona a Michael Douglas sa pohybuje niekde medzi obomi zmienenými pánmi... Ešteže zaangažovali aspoň tú Kate a nečakane rýchleho samojského ochrankára...

Nič veľkého - Francúz v New Yorku. Jeden nájomný zabijak + jeden skorumpovaný vyšetrovateľ z protidrogového + jedno malé dievča, ktoré stojí kdesi medzi nimi. Vkusné, štýlové, trochu staromódne, ale hlavne perfektne zrežírované dielko. Na štyri hviezdičky ho však dostali herecké výkony, medzi ktorými musím vypichnúť slizkého Garyho Oldmana. Je škoda, že sa Normanovi nedostalo na plátne trochu väčšieho priestoru. Inak snímka určite stojí za videnie aj vdaka akčným sekvenciám, ktoré tento režisér ešte aj dnes s prehľadom zvláda. Nie je to v mojich očiach taký kick-ass ako Piaty element - možno bola chyba, že som to od neho očakával - ale poteší.

Sú filmy, ktoré žerieme celým svojim vnútrom. Na rovinu si však povedzme, že Witches of Eastwick medzi ne rozhodne nepatria. Uvažujúc o tom, ako popísať tento film čo najvýstižnejšie som nútený vyždímať zo seba len - - vkusné - - . A pritom je to veľká škoda - nielen Jack, ale aj Michelle Pfeiffer a Veronica Cartwright si za svoje výkony zaslúžia uznanie. Každopádne trochu staromódna adaptácia románu Johna Updikea jednoducho nemá na to hrať prvú ligu. Hudba - famózna, to áno, ale réžia, trochu zvláštny scenár a hlavne tie osemdesiate roky, čo z toho priam kričia - to na nadčasovú klasiku nevyzerá. V každom prípade milý film, rozhodne nie strata času a pre diváka obľubujúceho trochu tej nezáväzne branej mystiky určite príjemný zážitok. Naj scéna - obe s čerešňovými kôstkami.

Trojica spievajúcich čipmunkov možno nebol najhlúpejší nápad roka, ale dieru do sveta s nimi v mojich očiach teda neurobili. O tom, že svetu ešte stále vládnu lakonicky opakované Money, money, money však neradno pochybovať a v rámci rozširovania už tak dosť širokej cieľovej skupiny filmu boli zrekrutované do dvojky aj tri čip... počkať, ako je samica od čipmunka? Naši západní kolegovia majú čipetky, ale my? No nič, pokračujem... Takže prišli tri ešte pischľavejšie čipetky a bolo. Tržby zrejme prekonali očakávania nezdravo optimistických papalášov, ktorí sa rozhodli svoje peniaze do projektu investovať ešte raz. Nuž, urobili chybu. Alvin a Chipmnks 3 totiž zamierili na opustený ostrov a rozhodli sa vybúrať do každého klišé, ktoré s onou lokáciou súvisí. Jediné, čoho som sa nedočkal, bol kmeň ľudožravých banana chipmunkov, s ktorým by si na záver hlavní hrdinovia padli do náručia! Ono to nie je len nasladlé, ale vyložene blbé. Dokonca aj nemesis celej série, bu-bu producent Ian pod vplyvom výparov z orchideí zmäkol a približne od tej chvíle sa v rámci môjho hodnotenia začalo hovoriť o tej nižšej polovici. Ludský cast na vyrazenie. Hlodavci bez poriadnej zápletky. Réžia fakticky neviditeľná. Scenár patrí do skartovačky, list po liste. Tak, teraz je to už lepšie... A mimo, Katy Perry a jej Firework už v animákoch nechcem počuť - v tretom Madagaskare toho bolo až po krk, ale tu už išlo o trápnu záležitosť...

Ono je stará známa pravda, že Christopher Nolan rád vodí diváka za nos. A my mu to žerieme. Jeho úspech - odhliadnuc od perfektnej technickej stránky filmu - spočíva však v tom, že svoju hru na mačku a myš vždy podchytí nejakým tým uveriteľným zámerom. V Počiatku to bola hra s rovinami reality a s časom, čo bolo fajn, ale majstrovstva dosahuje tento prístup práve v The Prestige - film o kúzelníkoch - majstroch klamu - je sám veľkou záhadou a pri každej príležitosti klame telom. Napriek tomu je dianie spriehľadnené, aby si povestný vyžierač popkornov stihol užiť aj tú Scarlett Johansson. Ale späť - je to skutočne mimoriadne iritujúce, ked vám niekto trikrát za film prejde cez rozum a vy zrazu neviete, komu držať stranu. Je to jednoduchý vzorec - Hugh Jackman ako chladnokrvný gentleman z vyšších 5 percent versus Christian Bale ako mierne samoľúby trickmaster prirodzeného talentu, ktorý však obracia každú penny. Dej sa zamotáva, sem tam sa na bielučkej plachte scenára objaví logická nezrovnalosť, ale divákovi - a tým chcem jednoznačne povedať, že aj mne - je to úplne fuk - Nolanova hra s trpezlivosťou svojho publika je totiž zaodená do mimoriadne príťažlivého kabátika zo skúsenej réžie, prvotriednej kamery, slušného scenára a dobre padnúcej hudby. A herci - to už je len čerešnička na torte. David Bowie ako Nikola Tesla?! Michael Caine si, na druhú stranu, strihol jednu z jeho najlepších úloh a škoda, že sa nám občas vytráca z obrazovky. Hlavné duo podáva tradične skvelé výkony a aj už zmienená Black Widow si v mojich očiach získala zopár pomyselných bodíkov. Nuž a vidieť Andyho Serkisa z mäsa a kostí je už len tým skutočne vrcholným dôvodom, prečo po filme siahnuť. Je to štýlové, hravé a nenudí. Takmer dokonalý film.

Očakávania sú vám vec podvratná. Hovoríte si - Quentin Tarantino áno, ten patrí za kameru podobných ujetín ako Pulp Fiction, Auto zabijak alebo apokalyptická vízia hromadného konca pohlavárov Tretej ríše. Ale western? Posvätná - a po dlhú dobu spustnutá - pôda tohto žánru bola už raz poriadne pooblievaná krvou - Sergio Leone a jeho kečup v podaní mlčanlivého Clinta Eastwooda - ale uletený vyznávač klasiky - a záberov z kufra auta - Tarantino, to veštilo sériu nepekných pohľadov. K tomu pripočítajte černocha - neberte to rasisticky, ale každý čitateľ tohto komentára zrejme tuší, že černoch a western ide spolu asi tak ako Mel Gibson a romantická komédia - Rakúšaka a chlapíka, ktorý sa ešte donedávna živil postavami mladých citlivých fešákov. Tarantino skutočne sľuboval guláš, ale namiesto toho sa mi dostalo kráľovského menu - začiatočné titulky s puncom archaickosti museli rozochvieť snád každú struhu filmofilovho tela a už sa nám dej ženie dopredu. Réžia perfektná, klobúk dole Quentin, stále ti to ide bezchybne. Kamera úchvatná, Mr. Richardson odvádza skvelú robotu. Soundtrack síce nedobový, ale perfektne padnúci a hlavne poriadne nadupaný. Scenár plný zapamätaniahodných hlášok - Nemohol som si pomôcť, Viem zicher že je mrtvy, Neznelé D, Ja som napočítal dve zbrane a dokonale zábavný zrod Ku-Klux-Klanu. K dokonalosti a v mojich očiach puncu perfektného filmu - ako tak preberám Tarantinovu filmografiu, jeho verzia Djanga ma nadchla oveľa viac než Pulp Fiction, Kill Bill či Bastardi, kde nebyť Waltza ide o priemernú záležitosť - ktorý okorenili herecké výkony. Jamie Foxx je vynikajúci a Christoph Waltz len potvrdzuje svoj status najlepšieho herca súčasnosti do vedľajších rolí. Ani Leo nebol zlý, ale už sme si užili aj krajšie chvíle a v porovnaní s megaslizkým Samuelom L Jacksonom trochu bledne. Výborný zážitok, skvelý film, ktorý je treba vidieť, zaknihovať a obdivovať. Dve osmičky i široký zástup fanúšikov zaslúžené a Tarantinov budúci výlet do žánru westernu to bude mať s latkou, ktorú Django nasadil veľmi ťažké.

Snimka by si zaslúžila premenovanie na Ako dopozerať a nezblázniť sa. Pre východiskovú situáciu viz plagát. Kvarteto budúcich mamičiek predvádza poväčšinou jalové herectvo - Elizabeth Banks mi odpustí - na čele s fitnes guru Cameron Diaz. Celá séria trápnych situácií typu dohadovanie sa o obriezke, konflikt otca a syna, poprípade tehotnej barbíny v štekláčoch versus trpiacej spisovateľky pre deti iba vypovedá o úrovni scenára, ktorý sa dočkal filmového spracovania. Momenty, ktoré majú vyznievať vtipne sú teda spackané, ale momenty, ktoré majú vyzerať vážne sú vyslovene odfláknuté - a to jednak zo strany nezaujatých hercov a jednak zo strany nenápaditej réžie. Anna Kendrick ma tešila v Into the Woods, tu má jeden-dva dobré momenty, inak je jej postava nadbytočná. Dvojica Diaz-Morrison bola smiešna už od začiatku. Jennifer Lopez schytala ešte vcelku obstojný príbeh s adopciou, ale jej druh bol neuveriteľne čajový a kecy o tom, kto na dieťa a kto nie je pripravený ma akurát tak znechutili. Ben Falcone je z mojej strany chyba castingu, ale k výraznej Elizabeth Banks aspoň tvorí pekne kontrastnú opozíciu. Konečne sa dostávam k hereckým výkonom, ktoré stoja za reč - alfa samec a prestarnutý závodník Quaid, je pekné ho vidieť mimo trilerov a Chris Rock ako nezodpovedný ocino. Inak nemá táto psudokomédio-pseudodráma čo ponúknuť a divák očakávajúci od filmu viac než len slušnú záverečnú pesničku z reklamy na Peugeot by sa jej mal radšej vyhnúť.