Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Komedie
  • Animovaný
  • Drama
  • Akční
  • Krimi

Oblíbené filmy (10)

Až vyjde měsíc (2012)

Vizuálne dobrodružstvo. Priznávam sa, že to trvalo trochu dlhšie než sa divák preladí na vlnovú dlžku tohto filmu, ale s radosťou konštatujem, že sa mi to poradilo. Wes Anderson predstavuje nádherný vizuálny štýl, s ktorým by sa mohol pochváliť aj pred J.-P. Jeunetom a keby mi niekto pred sledovaním filmu povedal, že ho režíruje Francúz, uveril by som mu. Vizuál je podporený neortodoxnou kamerou a hlavne hudbou Alexandra Desplata, ktorú bez nadsázky možno nazvať famóznou. Andersonov svet je možno trochu naivný, ale dýcha rozprávkovou atmosférou, akoby niekto prefarbil dnešný krutý a cynický svet pastelkami a pritom sa z neho nevytratilo vôbec nič - zostáva pocit prázdnoty, nepochopenia a čudnej vyspelosti, ktorú predstavujú hlavné postavy. A teraz k hereckým výkonom - Bill Murray a Edward Norton si vytiahli najhoršie postavy, ktorých pochopenie trvá dlhšie, Frances McDormand a Bruce Willis na druhú stranu podávajú výborné výkony a pôsobia o triedu prirodzenejšie než spomínaní páni. Napokon však prirodzenosť nie je cieľom Andersonovho filmu, takže si divák môže vychutnať aj fajnšmekerský výkon Jasona Schwartzmana. Jared Gilman rozhodne nebol do počtu, ale herecky ho zatienila kolegyňa Kara Hayward - taký vyspelý výkon som nečakal a jej smutné oči ma budú dojímať ešte dlho. Takže vo výsledku tu máme film s pochybným scenárom a viacerými dierami v zápletke, ale neskutočne štýlový, úprimný a krásny. Hodný sledovania a obdivovania, povedal by som.

Americká krása (1999)

Americká krása je silný a presvedčivý film, ale úplne nesúhlasím s tým, že ide o najväčšiu zbraň snímky. Podľa mňa je to nejednoznačnosť a všadeprítomná každodennosť, ktoré povýšili rozprávanie Lestera Burnhama na vysoké pozície v rebríčku najobľúbenejších filmov. Ale ak aj vynecháme tento subjektívny faktor - celkové vyznenie Krásy sa dotýka snád každého - musíme oceniť skúsenú réžiu - Sam Mendes debutoval štýlom šesťdesiatročného režisérskeho barda - hravú kameru s nádhernými farbami - tu sa ktosi naozaj vyhral - vtipný i svojím spôsobom tragický scenár - napr. CAR - Medzi tebou a Jane je akási priepasť. LES - Priepasť? Nenávidí ma. CAR - Preháňaš. LES - Teba nenávidí tiež. Dokonca aj slovenský dabing sa až na pár prešľapov činil - nutnosť prekladať názov podniku Mr.Smileys si mohli odpustiť. Celkovo však ide o film o morálke, láske, životnej kríze a má naozaj široký záber interpretácií... skrátim to, ak poviem že film je o kráse. Kráse v každom zábere, kráse, ktorá prestupuje chovanie viacerých postáv, ale oscarový príklad Lestera Burnhama v tomto ohľade vyráža dych.

Čínská čtvrť (1974)

Los Angeles, 20. a 30. roky. Caponeho Chicago v neskorých tridsiatych. San Francisco, 60. roky. Všetko sú to len určenia miesta a času a predsa už len oni samotné evokujú v divákovi určitú atmosféru a vzbudzujú očakávania. Polanského Chinatown padlo do LA v časoch rozkvetu filmu noir - nezabudnite, že všetky Chandlerovky a Hammettovky sa odohrávajú ešte pred vojnou - a to je ešte obohatené o nádherné zábery na krajinu a režisérov osobitý rukopis v podobe rádoby povrchného cynizmu a odtažitosti. Súhlasím, že film má trochu pomalý rozjazd, ale potom už to ide jedna báseň - scenár Roberta Townea zaslúžene Oskarový, pretože je prešpikovaný parádnymi dialógmi a vedie nás po krivoľakých uličkách. Samozrejme výsledný dojem určujú najmä herci a v tomto prípade poviem len toľko, že Dunawayová ako odtažitá vdova bola skvelá, Huston a Polanski neskutoční grázli - smial som sa na tom, ako ostentatívne Polanski dopajdal ku Gittesovi v najslávnejšej scéne filmu - a nakoniec Jack Nicholson, ktorý mal mať dnes štvoricu Cien Akadémie, jednu aj za Gittesa. Ide o výborný film, s kriminálnou zápletkou ktorá sa rozplieta v rámci mysterióznej atmosféry a dočkáva sa riadneho životného cynizmu v podobe Towneho scenára - najlepšie vidno na osobe Gittesa - a za výsledný mix môžeme podakovať Polanskému.

Fargo (1996)

Jedna vec je Fargo vidieť, druhá pochopiť a úplne iná zamilovať si ho. Prvý z týchto krokov je zložitý, vzhľadom na fakt, že iba máloktorá televízia má skutočný záujem prvý veľký hit Coenov odvysielať a ja osobne som film zohnal aj tak len s titulkami, ktoré, samozrejme, v jednom kuse vypadávajú. Pochopiť Fargo je vec druhá (o poznanie jednoduchšia časť). Vynaliezavá zápletka a podobne vynaliezavý scenár zaručujú spokojnosť a v kombinácii so silným hereckým ansáblom - treba vychváliť najmä Steva Buscemiho - dodávajú filmu punc opravdivosti. Macymu verím každé jedno gesto, Harve Presnell odviedol skvelú správne cynickú prácu a vo výsledku tu skutočne máme mierne uletenú čiernu krimikomédiu. Lenže vzhľadom na to, že hutnú časť zápletky som poznal vopred, táto časť hodnotenia stratila zmysel a tak som sa len utvrdil v tom, čo som si už prečítal v x komentároch a videl v mnohokrát opakovanom traileri. Moja chyba. Tretí krok, zamilovať si Fargo, tu by mali nastúpiť Coenovci a ich réžia. Samy postavy o sebe sú krásne uletené, ale až režijná ruka Joela Coena ich privedie do toho správneho kontextu a ešte im pridá na absurdnosti. A TOTO sa u mňa nedostavilo. Tu sa stala chyba a pokúsim sa ju napraviť opakovaným zhliadnutím filmu s novým prístupom. Titulky netitulky, kvalita nekvalita, čas nečas. Fargo spolu s Magnóliou vyčakávajú na poradníku ako prvé na prehodnotenie, ale zatiaľ slávny film bratov Coenov skončil pre mňa so slabšími štyrmi hviezdami. UPDATE Po druhom zhliadnutí nastúpil pocit neobyčajnej spokojnosti. Fargo, so všetkou jeho paradoxnosťou, som si zamiloval a v osobnom hodnotení som ho nadsadil dokonca aj nad Big Lebowského.

Casino (1995)

Najlepší filmový epos. Moja investícia do DVD Kasína činila štyri eurá a za ne sa mi dostalo naozaj veľa muziky. Mafiánska epopeja, cesta naprieč všetkými aspektami podnikania v hazardnom priemysle - Scorsese a jeho kameraman sa snažili nahliadnuť naozaj všade - a napokon podobenstvo o tom ako vám môže žena skomplikovať život. Zvlášť ak ste hlavou kasína. Neskutočne komplexný pohľad na život Acea Rothsteina si vyžadoval dlhšiu stopáž, o tom niet pochýb. Scorsese sa ešte k tomu snaží pojať film hravo a novátorsky, miestami je nemilosrdný k svojim postavám, miestami sa nám na plátne dokonca odkrývajú ich myšlienky a pocity - toto je najlepšie patrné na Ginger Sharon Stoneovej. A to ma privádza k najväčšiemu kladu filmu a to sú herecké výkony. Napriek perfektnej práci režiséra je to dokonale prirodzený De Niro a nádherne hnevlivý Joe Pesci ktorí si zaslúžia klobúk dole - obaja sa do svojej úlohy úplne zažrali a spolu s gradujúcim napätím v osobe Sharon Stoneovej ide o nesmierne silnú a dovolím si tvrdiť vyrovnanú hereckú trojicu. Je film dlhý? Určite, ale jeho sledovanie nie je strátou času a teraz sa spokojne usmievam ako vlastník jedného z najlepších filmov, aký som kedy videl. Tri hodiny prešli a ja som zrazu dostal chuť pustiť si monumentálne Kasíno ešte raz

Kráska a zvíře (1991)

Z môjho pohľadu film neprekonaný a neprekonateľný, minimálne vo svojom žánri. Možno tiež patríte ku kaste vyznávačom starosvetskej animácie disneyho princeznovských klasík, ale aj ten najpresvedčenejší divák určite vybadal vo filmoch z tridsiatych a štyridsiatych rokov - Snehulienka, Popoluška - istú mieru skoprnelosti a archaickosti. Netvrdím, že to zo spracovania kričí, ale je to tam. Kráska a zviera však v tom prípade predstavujú ideálny kompromis medzi neprekonateľnou ručnou animáciou a moderným poňatím príbehu - spojte si to so zaujímavým a neobohraným príbehom, ktorý bol vtipne doplnený o hovoriace vecičky a skvele naspievaný - hej, hej, Beauty and the Beast, ale zabúdať na kratučké Something There by bola veľká škoda! - a dostanete sa k tomuto svojráznemu filmu. Podmanivý svojou úprimnou snahou a vylíčenie nielen ružového ale miestami naozaj slušne čierneho príbehu - tu nie je nič jednoduché, nič sa samo nevyrieši, všetko je na pleciach ústrednej dvojice a úsilia scenáristky. No čo dodať - veľký triumf, jednoznačne klasika ktorej takmer permanentná vypredanosť jasne evokuje o akej nadčasovej záležitosti sa bavíme. Ak mi ani po tomto vyčerpávajúcom komentári nemienite veriť, zamierte na Youtube so Siskelom a Ebertom vo vyhľadávači a možno si na túto čarokrásnu záležitosť poopravíte názor. Som však rád, že väčšina uživateľov ako aj percentáž mi dáva za pravdu...

Mlčení jehňátek (1991)

Znepokojujúci. A presne taký by film formátu a povesti Mlčania jahniat mal byť. Po prvýkrát som si prial aby na čt dali reklamu a ja som si mohol dať pauzu a ujasniť si, čo sa vlastne stalo. Jodie Fosterová a Anthony Hopkins sú samozrejme oskaroví a na ich výkone je to poznať. Záver dokonale nervydrásajúci, Demme a spol. odviedli skvelú prácu. Hlavná porcia napätia sa koncentruje v divákovej mysli, ktorý si počas sledovania ani len neodváži predstaviť, aká scéna bude následovať. Jednoducho klenot a právom jeden z najuznávanejších filmov vôbec.

Někdo to rád horké (1959)

V posledných rokoch je komédia žánrom na prefackanie. Dokonca aj všeobecne odporúčané tituly sú už väčšinou iba snôškou trapností, ktorú však dostal do rúk obstojný režisér a slušný cast. Podobne ako v žánri muzikál - nedávne Into the Woods jasný dôkaz - nás nútia obzrieť sa dozadu a siahnuť po niečom, čo už čas preveril... Vy ste tak ešte neurobili? Ohó, veľká škoda - nuž, dovoľte mi Vám doporučiť film, na ktorého stránke sa práve nachádzate. Chicago, dvadsiate roky. Mafioso so špáratkami v puse, muži ešte stále vedú drsné reči a alkohol tečie prúdom. Tempo, ktoré film nasadí už v Meste vetra je diktované scenárom Billyho Wildera a I.L.A. Diamonda, ktorý je - aspoň v mojich očiach - doposiaľ neprekonaný. Slovným výmenám dodáva ten neodolateľný šarm ústredná dvojica Lemmon - Curtis, ktorých spojenie beriem za kľúčové pre salvy smiechu, ktoré budú už čoskoro nasledovať. Hravá hudba, dokonale zladené herecké výkony či už hlavných alebo kompletne vedľajších postáv či skúsená réžia nás vedú k úžasu nad tým, ako mohla táto nadčasová zábava zostať vyhradená pre divákov nekomerčných televízií... Možno je to tak lepšie - niekto to rád horúce, niekto nie. Nuž, a potom sa na scéne objaví Marylin a potom... ale to už je história. Hlasne doporučujem všetkým s krvnou skupinou O !

Old Boy (2003)

Min-sik Choi vždy sníval, že sa stane zubárom a preto raz v noci zavolal Tarantinovmu utajenému synovi, ktorý sa volá Park Chan-wook. Ten ho vybavil štýlovým kladívkom, šialeným účesom a spoločné vystrájanie v centre Soulu z roku 2003 natočili na technicky bezchýbnu a vynaliezavú kameru. A teraz sa na nich díva celý svet. Ale prejdeme k tej racionálnejšej časti recenzie. Oldboy je mysticko-akčno-dramaticko-čosi o chlapíkovi, ktorého práve pustili z miestnosti, kde ho držali pätnásť rokov. Sledujeme jeho komplikovanú cestu s cieľom vykonať pomstu, ale... Oldboy rozhodne nie je produktom západnej kinematografie, ktorá by nedokázala tak trpezlivo dávkovať akciu a miešať príbeh s rozprávaním o stratenej láske a láske znovu nájdenej - hudba poteší a kamera je hravá a netradičná, plus Chan-wookov Soul, ktorý Dae-suovi nemieni jeho putovanie za odpoveďami nijako uľahčiť. Oldboy je skrátka bomba.

Ospalá díra (1999)

Pozitíva - 1. Tim Burton konečne natočil film, ktorý možno skutočne považovať za príspevok do hororového žánru. A je oveľa lepší než neskorší konkurent Sweeney Todd. 2. Johnny Depp si konečne strihol úlohu, v ktorej sa zaobíde bez šialeného nalíčenia. Scénu s viacúrovňovými okuliarmi si však Burton odpustiť mohol. 3. Andrew Kevin Walker dokazuje, že je mimoriadne nadaným scenáristom, ktorý si poradí aj s americkou klasikou (nespočetné Šarlátové písmená blednú závisťou). 4. Burton style sa konečne dočkal svojho plného využitia. Mlyn, Strom mŕtvych, ale vlastne celá Ospalá diera právom patria medzi tie najlepšie vizuály, aké nám Burton naservíroval (ja to vidím tak, že možno Batman sa vracia by bol v tomto ohľade dôstojným súperom) 5. Kanonáda ťažkých hereckých kalibrov, ktorí boli ochotní prijať aj drobnejšie úlohy. Gambon vynikajúci, Walken bezhlavo fantastický, Lee príjemným pohladením. Richard Griffiths práve v Ospalej diere vyfasoval jednu z najlepších nepotterovských úloh. 6. Stoická krása Christiny Ricci. 7. Bombastická kamera, tradične vynikajúca hudba. Negatíva - 1. Vysvetľovačka na konci. Absolútne zbytočná škrvna na inak výbornom scenári. 2. Fakt, že Burton v novom miléniu už nedokázal nakrútiť žiaden podobný film. Sumár - Pre mňa najlepší Burton a mimoriadne príťažlivý príspevok do žánru gotického hororu. Jasných päť a okamžitý vstup medzi mojich Top 10.

Ovládací panel
2 body

Reklama

Reklama