Marina111

Krásny hudobný motív, psychológia prírody (rozhodne nie človečenstva), v podstate žiadna sláva, ale... Ale. Tak, ako sa v Balade o Vojtovej Marína bojovalo tancom o jednu ženu, tu sa bojuje (nielen) tancom o jedného muža. Kto vyhrá? Bezprostredná, veselá, nekonfliktná Katera, alebo síce pekná, no priveľmi uzavretá, hrdá a náladová Iľa? A do toho stále tá chytľavá melódia, čo mi akosi nemôže zísť z mysle... Slabý, no pekný film.

Ja sa bavím. Hej, je to primitívne, nudné, zlé z etického aj estetického hľadiska, je to "komerčný výplach" a tak ďalej a tak ďalej... Ale veď táto relácia sa ani na nič iné nepovyšuje a nehrá. Všetkým - od tvorcov až po súdnejšie aktérky - je jasné, že je to len taká hra pre dámy a hračka pre TV (v zmysle minimálneho počtu nákladov) aj pre samotných tvorcov (strihať túto reláciu musí byť naozaj prechádzka ružovou záhradou). V podstate bezhodnotná záležitosť, od ktorej však (azda) nikto ani žiadnu hodnotu nečaká - a ktorá sa ani netvári, že nejaké hodnoty ponúka či vytvára. To kvitujem a oceňujem. A popritom sa bavím a nadchýnam všetkou tou márnivou, no predsa chytľavou obľubou k peknému a pekne drahému oblečeniu. No Bóóóóže....

Môžem hodnotiť len verzie s Marešom - iné som nevidela. A viete čo? Ja som s týmto programom spokojná. A keď som si ho zapla v maturitnom ročníku, hneď som bola aj pokojná. Človek sa čosi nové dozvie, tí múdrejší majú aj reálnu šancu získať peniaze... Keď už môžu "love" vyhrávať podivní exoti z rôznych reality show, prečo by ich nemohli získavať ľudia, čo naozaj majú niečo v hlave? Takže pre mňa taká dvadsaťminútová (takmer) každodenná pauza. Inak sa - čo sa mojich názorov na túto reláciu týka - stotožňujem s užívateľom "nascendi".

Príbeh dvoch Kristiek, ktoré sa - každá po svojom - pokúšajú ziskať "svojho" muža. Obe krátke príbehy sú prepojené skrze muzikantskú partiu, ktorá si o ich osudov rozpráva počas hudobných prestávok. Starosvetské, dôverne podtatranské, obohatené o mnohé ľudové tance a spevy, ktoré tu dokonca hrajú prím a vravia i to, čo nedokázali vyjaviť samotné príbehy... Ťapák má na svojom konte síce aj množstvo lepších a obdivuhodnejších filmov, nemusí sa však hanbiť ani za tento. A hanbiť sa zaň nemusia ani Slováci...

Musím uznať, že po pozretí tohto filmu som si mierne vylepšila mienku o Zacovi Efronovi. Iste, nebolo mi dopriate viac, než priemerná komerčná americká komédia, ale fakt som sa odreagovala, ba aj zabavila. A nemusela som sa k tomu nijako zvlášť siliť. Klobúk dole.

Mám slabosť pre podobný typ filmov, ktoré boli v čase svojho vzniku prezentované ako "mysteriózne", no na súčasného diváka pôsobia takmer uvoľňujúco a relaxačne... Chcem tým povedať, že od tohto konkrétneho filmu som veľa nečakala: no a možno preto som sa dočkala všetkého, čo poučený divák v podobnom žánri očakáva: starý viktoriánsky dom, čudných obyvateľov, mnoho obetí, mnoho potenciálnych vrahov, minimálne jednu búrku a nekonečnú noc, počas ktorej sa všetko dorieši, vyrieši, rozrieši. A ako bonus dvaja bratia (klasika; jeden dobrý, druhý zlý) a pomerne sympatická Dorothy McGuire v úlohe až nesympaticky dobručkej slečinky. Filmu by sa v dnešnom časopriestore zľakli možno len ak najmladší diváci (ak by teda nepospali od nudy), no isté čaro mu uprieť nemožno, ba práve naopak, celkom pekne sa rokmi navyšuje...

Mám slabosť na Drakulu a zvlášť na komédie o ňom. Od tejto som si sľubovala čosi ako Drakuloviny, žiaľ, omnoho viac mi pripomenula Ples upírov - na ešte väčší žiaľ však nie kvalitou. Atmosféra a dej síce mali čosi do seba, no množstvo (ne)logických chýb mi miestami naozaj cicalo nervy. Akoby ktosi podsunul režisérovi prvú verziu scenára a ten akoby absolútne nedbal o to, že ju ešte treba obrúsiť a doladiť. Celkom by som však uvítala remake (to odrúsené, doladené a pozbavené všetkých tých otravných chybičiek uberajúcich čaro inak celkom potenciálnej komédií)

Čo sa nedá povedať, dá sa naznačiť. A hoci tento film povedal viac než mnoho, predsa len ho stále považujem len za náznak... Čo však nie je chybou tvorcov. Žiaľ, povedať CELÚ pravdu o nás by znamenalo rovno ten film zavrieť do archívu... Pretože hoci tu sú tí "zlí" prevažne veľké zvery z farmaceutických kruhov, celé to pramení hlbšie... Priamo v nás. V každom jednom. V každom, kto užíva tabletky, kupuje lacné poľské mäso, potraviny z dovozu, kožuchy, hodinky; čo sa každý deň sprchuje a pozerá na TV a sedí pri nete, komentuje filmy na ČSFD, a... A tak, chtiac nechtiac, podporuje komercionalizmus, túto novodobú Sodomu-Gomoru, vďaka ktorej sa 1/4 ľudstva môže rozohňovať nad filmom Nepohodlný a 3/4 populácie žijú tak alebo podobne nepohodlne, ako sme to videli v radoch "vedľajších" postáv. Neumývam si ruky. A som rada, že niekto túto "nepohodlnú" tému prepašoval aj do príbehového filmu. Onen film však mohol mať viac uveriteľných hlavných hrdinov, ktorí by miestami nepôsobili, že sa sem zatúlali z červenej knižnice, iba čo si narýchlo stihli preobliecť kostýmy. Justin a Tessa sú totiž mimoriadne sympatickí, no zato aj mimoriadne neuveriteľní. Škoda.

Na úkor "rodinnosti" sa tvorcovia odklonili od trošku temnejšej, no i logickeješej verzie, čo bolo jednoznačne na škodu. Na druhej strane však vznikla rozprávka, ktorá je tak typicky otravne nemecká, no aj prekvapivo milá a nežná (teda až do času, kým sa nespusti lavína prvoplánových vtipov, ktoré mali byť zo scenára vyškrtané poriadne hrubou fixou). Ako príslušníčku nežnejšieho pohlavia ma potešil aj fešný Carlo Ljubek, kvôli ktorému by sa naozaj dala odložiť poprava aj zmeniť chod kráľovstva... Minimálne dve hviezdičky pre túto rozprávku u mňa získal on a jeho postava.

Vidieť toto dielko ako dieťa, zrejme som z neho nadšená až do dnešných dní... Veď dôvodov je veľa: okúzľujúca hudba, milé postavičky, pekný vizuál... Dokonca aj celkom zaujímavá verzia klasickej rozprávky. Američania si ju síce pozmenili, no podarilo sa im vytvoriť vlastný, uveriteľný a psychologicky verný mýtus (takmer), takže som bola spokojná aj ako diváčka mimo cieľovej skupiny. Palec hore pre Barbie.