Marina111

Odraz životného štýlu ľudí na nevinných zvieratách... Sama mám rada týchto chlpatých štvornohých miláčikov, ale sledovať čosi také... Veď je to vlastne smutné. V mnohých prípadoch by bola viac ako pomoc psej trénerky potrebná pomoc psychológa či kňaza - nie pre psov, samozrejme, ale pre ich majiteľov; lebo (nech sa nikto nehnevá) neporiadok v duši sa odzrkadľuje aj neporiadkom v domácností, a do tohto "neporiadku" možno pokojne rátať aj neschopnosť adekvátne vychovať a následne sa starať o domáceho miláčika. Každopádne, už samotný námet a formát má u mňa mínus, no TV Doma, ktorá ho vysielala, tá ma rovno palec dole. Nič v zlom, ale odkúpiť pár rokov starú americkú reláciu a nasadiť ju do hlavného vysielacieho času... Fakt to bola až tak lacná a výhodná kúpa? Fakt sa naše TV budú poberať takýmto smerom?

Podpriemerný, vlastne ani nie vtipný, miestami možno úsmevný, celkovo však prevažne nudný duchársky film v rozprávkovo-rodinnom štýle. Prvoplánové vtipy a situačná komika, ktorá pobaví ozaj asi len detského diváka - na druhej strane, žiadna tragédia, len ďalší z húfu filmov odsúdených na zabudnutie a večné strašenie v archíve...

Mám slabosť pre filmové príbehy odohrávajúce sa v "štetlu" (trebárs Anatevka z Fidler on the roof či moja najnovšia filmovo-srdcová záležitosť Vlak života) a preto nečudo, že ma upútala aj Hanele a jej dedinka v Podkarpatskej Rusi. Vlastne sa ani nečudujem, že ma príbeh "o smutných očích Hany Karadžičové" zaujal; je tu judaizmus, sú tu predsudky, dedinská komunita, svojvoľní jedinci, pokusy vymaniť sa tradíciám, jemná poetika, dedinské detstvo, rodinné vzťahy, rodová hierarchia... A je tu fantastický Miro Noga v (možno) svojej životnej role. Chcelo to hádam aj jidiš a k nemu titulky, no to je snáď už len moja prehnaná požiadavka. Beztak je to pozoruhodný filmový počin, a hoci moje teoretické vedomosti z českej literatúry sa točia viac-menej len okolo Boženy Nemcovej, celkom určite sa ich chystám obohatiť aj o Ivana Olbrachta - ak bola jeho knižná predloha aspoň sčasti tak presvedčivá ako tento film, mám sa na čo tešiť.

Bravó! Prekrmení žráci, ktorí by viac potrebovali kvalitného dietológa a ešte kvalitnejšieho psychológa, prišli skúšať šťastie a nervy dikákov do rázovitej dedinky a ešte rázovitejšej rodinky. A prečo vlastne nie? Nápad to je veľmi dobrý - Joj stratí tradičné masmediálne starosti spojené s letnou sezónou ("ach, zase uhorková sezóna; ako si pritiahnuť diváka..."), Bučkovci stratia zase trošku súdnosti a súkromia (čo im však očividne nerobí problém), pupkáči stratia pár kíl (azda) a diváci tejto "podarenej" relácie stratia množstvo času; ale vlastne každému, čo jeho je - len by som už raz konečne videla aj reláciu o ľuďoch, čo vymýšľajú a natáčajú podobné TV produkty - nebolo by zaujímavejšie ako civieť na tučné a prepotené indivíduá nadávajúce v hnoji pozrieť si "reality" o tých, ktorí za tým všetkým stoja? To by až bola "podívaná"...

Slávna rozprávka, hoci toto spracovanie nie je žiadna veľká sláva... Štyri hviezdičky; to je u mňa tentoraz päťhviezdičkový príbeh a trojhviezdičkové spracovanie. A vôbec; byť dieťaťom, asi som uchvátená...

Prvýkrát na mňa Lidice zapôsobili veľmi silným dojmom: vypálenie obce som preplakala, ešte aj tie kritizované biele králiky ma dojímali... A ľúbostný aspekt, ktorý - podľa tvorcov - stál za tým, čo sa s Lidicami stalo, ma zaujal a presvedčil tiež. Žiaľ, čo ako na mňa film spravil dojem, už druhé pozretie stačilo na akési citové ochabnutie a prvotný súcit sa pozvoľna vytrácal a ustupoval dojmom zo samotnej technickej stránky filmu. Dúfam však, že som mala len zlý deň, a že film v skutonosti nemá klesajúcu tendenciu s každým novým pozretím... Bolo by škoda pokaziť si tie silné dojmy z dňa, keď som tieto filmové Lidice spoznala...

Na jeden filmový deň možno až priveľa udalostí - myslela som si - ale potom som zistila, že pôvodne šlo o divadelnú hru, a v takom prípade sa dá odpustiť aj to, čo som považovala sprvu za chyby. Film je inak vskutku zaujímavý, aj keď v mnohom i stereotypný (najmä čo sa charakterov týka), presvedčivý záver však zmaže aj tento aspekt. Výborné herecké obsadenie, nádherná hudba tradične skvelého Lišku a vianočná atmosféra pozvoľna nasávajúca vojnovú: to sú najsilnejšie dómeny tohto filmu, aj keď mnohých nepochybne zaujmú aj isté silné scény, na ktoré v obdobných filmoch z onoho obdobia nie je núdza... Ja som teda s Polnočnou omšou spokojná a určite som ju nevidela posledný raz...

Predĺžený a o aký-taký scénar "obohatený" rapový klip. Nič viac. Žiadna sláva, len ťaženie z moderných trendov v hudbe a v údajnom spôsobe života mladých; taká "mediálna realita" v tínedžerskom duchu. Nič, za čím by človek mohol hľadať čosi hlbšie, leda ak hlbokú prázdnotu v duši tých, čo nevedia lepšie zúžitkovať svoj život než podobným pózerstvom...

Krátky film o dievčati, ktoré pri návšteve expozície slovenských krojov pocíti túžbu žiť v onej dobe a aj svoju nastávajúcu svadbu si predstavuje práve vo folklórnom duchu... Pekné a pekne vyobrazené tradície, spevy, tance... Pekná Magda Vašáryová... A zaujímavý nápad spočívajúci v tom, že skutočnosť/ súčasnosť je vykreslená čiernobielo, a predstavy/minulosť farebne...

Asi mám mimoriadne dobrú náladu, alebo som možno už akútne potrebovala film, pri ktorého sledovaní netreba potrápiť mozgové závity, alebo sa možno dostávam do veku, kedy sa mi soboty budú spájať s Rosamunde Pilcher (bože uchovaj!), ale mňa film fakt dobre naladil. Nevravím, že ide o nejaké veľké umenie (ehm... prečo vlastne v tejto súvislosti spomínam vôbec nejaké umenie?), ale pekne som si oddýchla, zabavila sa (čo asi nebol zámer tvorcov, vzhľadom na to, že ma rozosmiali práve momenty, ktoré mali byť dramatické) a na konci som si aj povzdychla, že načo som to pozerala... Trvám však na troch hviezdičkách. Už len za tú peknú prírodu, nekomplikovaný dej vyventilujúci mi hlavu a za peknú scenériu. Neodpustím si však poznámku, že ma VEĽMI naštvala istá nepresnosť: keď už Nemci chceli natáčať film o Angličanov, fajn; nabudúce by si však mohli uvedomiť, že v anglickom jazyku neexistuje vykanie a tykanie, okolo ktorého sa tu točilo hneď niekoľko scén...