Marina111

Júúúj, to zas bolo zábavy! Belošky vz. čierne baby z ulice... Áno, začína nám to sršať originalitou... A v takomto duchu pokračuje tento "milý" film aj ďalej... Jedna pravdepodobná situácia strieda druhú, intriguje sa, randí sa, bojuje sa, a nakoniec sa všetko na dobré obráti, len aby sa mohla správiť tá slávna americká bodka zvaná "happy end". A aby to nebola len taká tuctová priblblá zlátanina, tak sa to aj tancuje: ak teda tie umelé zostavy roztlieskavačiek možno považovať za tanec... Možno zachádzam priďaleko, ale pre mňa je to len taká americká verzia socialistickej spartakiády... Ale nech! Hlavná vec, že dievčence sa predvedú v minisukienkach. A aby bol úspech 100% zaistený, prichádza na scénu aj Rihanna... Fú, ešte šťastie, že do tejto vyslovene komerčnej záležitosti nezlánarila Solange aj sestričku Beyoncé... Skrátka; ďalší produkt vymývajúci mozgy mladým pubertiakom, na ktorom sa dá sice pousmiať, ale omnoho lepšie by ho bolo asi ignorovať.

Nechcem byť cynická, ale o chvíľu bude mať svoj vlastný film asi každá tuzemská židovská rodinka. Nie žeby som im to nedopriala... ale čo je veľa, to je veľa. A holocaustu je momentálne vážne nadbytok.

Stalin sa raz vyjadril, že "smrť jedného človeka je tragédia, smrť miliónov štatistika". Čo ako je tento výrok krutý a cynický, je žiaľ aj pravdivý. Našťastie si ho osvojili aj filmári - a dodnes platí, že smrť miliónov najlepšie vyobraziť cez tragédiu jediného. Na tomto princípe stoja a ťažia nespočetné drámy, a tak je to aj v tomto prípade. Dvojičky si síce nepripísali milióny obetí (vďakabohu), ale dostatok na to, aby sa 11.september stal novodobým miľníkom dejín - a skvelou inšpiráciou. Napríklad aj pre tento príbeh. Bezchybná knižná predloha je síce omnoho lepšia, no filmu tiež nie je čo vytknúť. Výborný detský herec v hlavnej úlohe, výborní herci v úlohe jeho príbuzenstva, výborné poňatie... Škoda len, že tvorcovia upustili od druhej, no rovnako dôležitej línie knihy; od príbehu Oscarovho dedka. Útok na Dvojičky a dražďanské peklo - to by síce spolu bolo už na jeden film asi veľmi veľa, no minimálne by to stálo na pokus. Veď, koniec koncov, v knihe to vyšlo... Nechajme však už knihu knihou a film filmom - stačí už len skonštatovať, že pre mňa ide o jeden z najprelomovejších filmových i knižných zážitkov tohto roka (zatiaľ).

Krásny film, ktorý nestráca čaro, hoci mu pribúda vek. Ale tak je to hádam zo všetkým, na čom vzniku sa podielal Leopold Lahola ... (v tomto prípade hovorím o námete a scenári). Klobúk dole za herecké výkony a za krásne myšlienky.

Plakala som. Veľmi. A to som si pri úvodných scénach vravela, že "tak toto bude ďalšia zbytočne sentimentálna záležitosť ťažiaca zo všetkého možného s cieľom vyťažiť čo najviac diváckych emócií a peňazí". Ale kde! Čakal ma charizmatický Richard Gere a krásne vyobrazený vzťah človeka a jeho psa (alebo psa a jeho človeka?). Mimoriadne dojemný a krásny príbeh ilustrujúci asi najčistejší a najbezhraničnejší druh lásky, aká na tom božom svete je... Kde sa hrabú Rómeo a Júlia či iní milenci oproti vernému Hačikóvi, ktorý "sa rozhodol čakať"!...

Film, ktorý ku mne akosi nechce a nechce preniknúť... Snažím sa, dávam mu šancu už nejeden rok, no - až sa to hanbím napísať - nič. Pár pekných záberov, pár pekných prelínaní folklóru a socialistickej reality, pár výborných hercov: no a ono je to stále akosi málo... Kvitujem však peknú a pekne natočenú polnočnú omšu (fajn, viem, o nej to nebolo - ale pomôžem si, keď na mňa popri všetkých tých scénach najsilnejšie zapôsobila práve táto?) Plusové body za - v oných časoch možno až odvážny - tichý súboj bača vz. režim

Seriál (nie film!), ktorý dokazuje, že aj história slovenského národného obrodenia môže byť vyobrazená zaujímavo a záživne (čo sa nie vždy darilo inému seriálu z dielne stv o tomto období -- Štúrovci), a to vďaka zaujímavej postavičke. V tomto prípade ňou je prvá slovenská herečka, ktorá sa okrem tohto prvenstva môže hrdiť i tým, že svojho času počarila hneď dvom veľkých spisovateľom -- Franciscimu a Hurbanovi, a tomu druhému dala i syna, ktorým zároveň dala Slovensku i jedného z najväčších autorov realizmu; Svetozára Hurbana Vajanského... Milý, komorný, zlatučký - taký je tento seriál. Čakám na podobný projekt, ktorý by podobným spôsobom priblížil i iné ženy pohybujúce sa v štúrovských kruhov a srdciach - trebárs Sládkovičovu Marínu alebo priamo Štúrovu Adelu Ostrolúcku...

Rozprávočka, navyše aj hollywoodska, ale napodiv - čuduj sa svete - vlastne celkom milá a osviežujúca. A to nevravím o skvelej tanečnej hudbe, ktorá ma roztancovala, nabudila, potešila... Výborný tanečný film, hoci komerčný až hrôza ( dôkaz, že zázraky sa dejú)

Nech si vraví kto chce čo chce, konečne je tu reálny (nie len reality) obraz (slovenského) života. Fajn; sú trápni, miestami primitívni, priveľmi jednoduchí, vulgárni, uhádaní... A čo? Aj takto to u nás - žiaľ - vyzerá. Ja Bučkovcov (tým myslím šou) chápem ako modernú, i keď uznávam, že nie práve tradičnú satiru a Bučkovcom (to ako rodine) želám veľa psychického zdravia, ktoré očividne potrebujú....

Už mi to vykonštruované dokazovanie "demencie" našincov lezie na nervy, podobne ako afektujúci Oliver Andrásy rehliaci sa na vlastných vtipoch a "nenápadne" usmerňujúci hosťov k hodnoteniam, aké sa mu páčia. A vôbec; to je fakt úroveň odchytiť si nejakého Maďara a rehliť sa na tom, že nepochopí otázku... A áno; tým "najvtipnejším" (rozumej -- najhlúpejším) za ich strápňovanie ešte aj plaťme... Veď prečo nie... Fakt zábava...