Poslední recenze (83)
Tohle jsme my (2016) (seriál)
Veľmi príjemný seriál, ktorý naplní optimizmom a pokojom skrz pekný príbeh či soundtrack. Žiadne násilie, vraždy alebo nepokoje, iba milé prekrývanie rodinných príhod z minulosti s prítomnosťou. Herci pôsobia prirodzene a uveriteľne, vďaka čomu nie je problém nájsť si hneď niekoľkých sympatizantov. Miestami možno až príliš idealistické, no vďaka občasným hlbším myšlienkam to môže dať človeku viac ako len bezduché snívanie.
La La Land (2016)
Neskutočný zážitok. Hneď od toho skvelého dynamického úvodu som následne už len hltala každý ďalší moment. Má to myšlienku, perfektne zohratú hlavnú dvojicu, úžasnú hudbu, vtip, tanec, fantáziu, krásne prostredie, kostýmy.. Mám pocit, že sa mi slovne ani nedá opísať to, ako veľmi ma tento film nadchol (a to som si myslela, že mám priveľké očakávania). Už dávno som nevidela tak pekný príbeh na filmovom plátne, na takej výbornej úrovni.
Muž z Vysokého zámku (2015) (seriál)
Toto je asi prvý seriál s príbehom alternatívnej histórie, čo som videla a môj záujem pritiahla hneď pilotná epizóda. Ten nápad ma proste ohúril a keďže neviem či by som sa vôbec niekedy ku knižnej predlohe dostala, som nadšená, že sa niekto odvážil to dať do skvelej filmovej podoby s tak obdivuhodnými hercami. Celú prvú sériu som sledovala v napätí, ktoré bolo zakaždým dokonale vystupňované až do onej poslednej časti. Druhá séria už síce nie je taká strhujúca ako tá prvá, ale za to odhaľuje celkom nové kuriózne zákutia príbehu či postáv ako takých.
Poslední deníček (3)
Fest Anča (29.6.2016)
Festival, ktorý ma spolu s kamarátkami oslovil minimálne kvôli tomu farebnému jednorožcovi na plagátoch :D
Okrem iného, keďže máme prázdniny, vlaky zadarmo a aj počasie nám hrá do kariet, bola by škoda nevyužiť čas na takýto neobvyklý filmový zážitok.
V deň, ktorý sme si vybrali, prebiehalo premietanie krátkometrážnych animovaných filmov od večerníčkov cez jednoduché a vtipné diela až po tie kontroverznejšie a ťažšie pochopiteľné.
Počas nášho sedenia takmer na každom filme sa v sále prestriedalo rôzne obecenstvo. Najkrajšie bolo sledovať tú úprimnú radosť malých detí, ktoré dokázali oceniť každú drobnosť a bez vyzvania zakaždým nadšene tlieskali. Rozdiel v reakciách pochopiteľne narastal úmerne s vekom a pri publiku viac menej dospelých ľudí už trochu chýbala taká tá uvoľnená atmosféra.
Naša partia však odchádzala z tohto podujatia spokojná a určite neľutujeme, že sme išli. Dokonca by som povedala, že jeden deň nám bolo málo.
V konečnom dôsledku si myslím, že keby pribudlo viac festivalov ako je tento, mohlo by to vzbudiť väčší záujem (nielen) mladých o nezvyčajné diela často s hlbším zmyslom ako niektoré novodobé filmy.
Spolu sme videli 21 krátkych filmov a tu sú nejaké tie moje stručné "naj" aspoň na páru z nich:
Osobne ma najviac zaujal veľmi trefný film Amélia & Duarte kvôli jeho inakosti a zaujímavému spracovaniu.
Najvtipnejší mi prišiel netradičný poľský film Nie trać głowy (Don't Lose Your Head), kde hudbu nahrádzal len akýsi rytmus tvorený všelijakými zvukmi postavičiek.
Z tých detských boli pre mňa najmilšie diela - Octopus a Papa, pretože neboli zbytočne zložité či už animáciou alebo príbehom a podstatu aj tak skvelo vystihli.
Najmenej ma oslovil film Fuego (Fire), ktorý podľa mňa nemal ani peknú animáciu, ani pútavý dej a práve pri ňom začalo najviac ľudí odchádzať, takže asi som to tak nevnímala len ja.
