readan

Festival, ktorý ma spolu s kamarátkami oslovil minimálne kvôli tomu farebnému jednorožcovi na plagátoch :D

Okrem iného, keďže máme prázdniny, vlaky zadarmo a aj počasie nám hrá do kariet, bola by škoda nevyužiť čas na takýto neobvyklý filmový zážitok.

V deň, ktorý sme si vybrali, prebiehalo premietanie krátkometrážnych animovaných filmov od večerníčkov cez jednoduché a vtipné diela až po tie kontroverznejšie a ťažšie pochopiteľné.

Počas nášho sedenia takmer na každom filme sa v sále prestriedalo rôzne obecenstvo. Najkrajšie bolo sledovať tú úprimnú radosť malých detí, ktoré dokázali oceniť každú drobnosť a bez vyzvania zakaždým nadšene tlieskali. Rozdiel v reakciách pochopiteľne narastal úmerne s vekom a pri publiku viac menej dospelých ľudí už trochu chýbala taká tá uvoľnená atmosféra.

Naša partia však odchádzala z tohto podujatia spokojná a určite neľutujeme, že sme išli. Dokonca by som povedala, že jeden deň nám bolo málo.

V konečnom dôsledku si myslím, že keby pribudlo viac festivalov ako je tento, mohlo by to vzbudiť väčší záujem (nielen) mladých o nezvyčajné diela často s hlbším zmyslom ako niektoré novodobé filmy.

Spolu sme videli 21 krátkych filmov a tu sú nejaké tie moje stručné "naj" aspoň na páru z nich:

Osobne ma najviac zaujal veľmi trefný film Amélia & Duarte kvôli jeho inakosti a zaujímavému spracovaniu.

Najvtipnejší mi prišiel netradičný poľský film Nie trać głowy (Don't Lose Your Head), kde hudbu nahrádzal len akýsi rytmus tvorený všelijakými zvukmi postavičiek.

Z tých detských boli pre mňa najmilšie diela - Octopus a Papa, pretože neboli zbytočne zložité či už animáciou alebo príbehom a podstatu aj tak skvelo vystihli.

Najmenej ma oslovil film Fuego (Fire), ktorý podľa mňa nemal ani peknú animáciu, ani pútavý dej a práve pri ňom začalo najviac ľudí odchádzať, takže asi som to tak nevnímala len ja.

Môj prvý japonský animák, čo som kedy videla, bol Princezná Mononoke a naozaj sa mi páčil. Potom pár rokov som nevyhľadávala žiadne iné (okrem The girl who leapt through time), až do tohto maratónu. Nikdy by som nepovedala, že by ma japonské animované filmy tak zaujímali, ale čím viac ich pozerám, tým viac mi prídu nezvyčajnejšie a o to pútavejšie. 

Takže tento maratón sa niesol v japonskom duchu. Trval však podstatne menej, keďže pozostával len z piatich filmov (cca 8 hodín). Prvý film bol Howl's moving castle, druhý Berserk: Ōgon jidai-hen I - Haō no tamago, tretí Wolf Children, štvrtý Grave of the Fireflies, no a posledný bol The wind rises. Každý jeden film mal výnimočný dej a veľmi peknú kresbu.

Nebyť mojej najlepšej kamarátky Janky a jej priestoru na premietanie, neviem či by sa nejaký maratón vôbec konal. Preto jej aj prostredníctvom tohto denníčka ďakujem za príjemné zážitky.

Deň pred mojimi narodeninami sme sa s kamarátmi rozhodli uskutočniť filmový maratón. Vybrali sme si Harryho Pottera a pripravili sme sa na takmer 20 hodinové sledovanie. Prvé tri či štyri časti sme zvládli ľavou zadnou, no neskôr už pomaly každý zápasil s únavou. Nakoniec sme však nejako absolvovali všetkých 8 častí, pri čom nikto z nás nemôže povedať, že by za celý čas nezavrel oka :)