koty2201

Pri druhom dieli série Fear Street budem stručnejší, pretože táto trilógia je skôr ako seriál a nie 3 filmy. Čiže veľa z toho, čo som napísal k jednotke, patrí aj tomuto druhému a aj tretiemu filmu. Hneď na úvod poviem, že ma vraždenie v detskom tábore bavilo o niečo viac. Nie, nehľadajte za tým moju úchylku, ale len o trochu lepšie natočený slasher. Záchrana Sam a Shadyside ide na vedľajšiu koľaj a skôr sa dej sústredí na príbeh jedinej preživšej z vrážd roku 1978, "Cindy Berman" (Gillian Jacobs) (tie úvodzovky pochopíte na konci filmu, nebudem prezrádzať). Ktorá svojim osobným príbehom naznačuje, že zrejme nedokáže Sam poradiť a zbaviť ju posadnutia čarodejnicou. Celý dej sa teda odohráva v tábore Nightwing počas leta 1978. Ústrednými postavami sú dve sestry, Cindy (Emily Rudd) a Ziggy Bermanové (Sadie Sink). Staršia Cindy, je animátorkou a mladšia Ziggy táborníčkou. Zatiaľ čo Cindy rieši vzťah s iným animátorom, Tommym Slaterom (McCabe Slye), mladá Ziggy si užíva pubertu a vďaka nekompletnej rodine je problémová. Otec odišiel a mama alkoholička. Tábor je však na mieste popravy našej známej čarodejnice a mestečka Union, ktoré sa časom rozdelilo na Shadyside a Sunnyvale. Zdravotnú sestru v tábore robí Mary Laneová (Jordana Spiro), matka Ruby Laneovej (Jordyn DiNatale), ktorá vraždila na teen párty v roku 1965 a spáchala samovraždu (stretli sme ju aj v prvej časti ako ducha). Tá chcela kliatbu zastaviť, ale museli ju odviesť na psychiatriu, lebo napadla Tommyho. Ona ho chcela eliminovať, lebo vedela čo mu hrozí. A áno, skutočne si ho čarodejnica vybrala na ovládnutie ako predtým jej dcéru Ruby. Postavy sú tu napísané za mňa prekvapivo lepšie ako v prvom horore a prišli mi aj sympatickejšie. Predstaviteľ Tommyho si svoje filmové vraždenie dosť užíval. Ale rovnako bola super Sadie Sink, naša Max zo Stranger Things. Sesterská dynamika s Emily Rudd bola zvládnutá dosť dobre a bavili ma ich škriepky a neskôr zmierenie. Aj vyšinutá animátorka a rebelka Alice (Ryan Simpkins) bola primerane zábavná, na odľahčenie deja. Po technickej stránke by som sa v hodnotení opakoval po jednotke. Len tu sa s farbami a s kamerou už nehrali tak ako v prvej časti. CGI a masky sú stále umelé. Hudba, kostýmy, rekvizity, zasadenie deja stále dobre akcentujú dobu a teda koniec 70. rokov. Aj keď si myslím, že mali v tom trochu rezervy. Takže ak vás bavil prvý diel a chcete vedieť ako to dopadne a čo bude ďalej, tak určite by ste nemali vynechať ani 2. časť série Fear Street. Možno vás to bude baviť viac ako jednotka a mimochodom, je tu viac nahoty a hlavne gore záberov, ktoré sú mimoriadne nechutné a surové.

Pôvodné knihy zo sveta Fear Street som nečítal, ale viem, že sú pomerne obľúbené a dobre napísané. Preto skrývajú v sebe veľký potenciál na sfilmovanie. Doteraz som vďaka dvom filmom a aktuálnemu seriálu Goosebumps poznal len tieto diela R.L. Stinea. Seriál dopadol lepšie ako tie filmy a asi si ho pozriem. Ale tie filmy dopadli dosť nešťastne. Preto som sa domnieval, že aj tu pôjde skôr o creepy príbehy pre deti, ktoré sú navyše natočené podpriemerne. Mýlil som sa. Takéto príbehy sú očividne skôr pre teenegerov alebo mladých dospelých, pretože nechýbajú sex, drogy a rock'n'roll alebo skôr násilné krvavé vraždy namiesto toho rock'n'rollu.  Totižto stále sú to trochu infantilné teen slashery a cítiť, že cieľovkou je skôr mladé publikum. Tak som sa k tomu prispôsobil svojim vnímaním, pretože keby to beriem ako vyvražďovačky pre dospelých, tak sú ešte stále trochu detinské a slabé. No a keďže ide o tvorbu Netflixu, spôsobom natočenia mi filmy evokujú kvalitnú televíznu produkciu a nie niečo do kina. Vo všeobecnosti sú to tak priemerné až nadpriemerné filmy. Bohužiaľ, tvorcovia mali v rukách mimoriadny potenciál a nevyužili ho na 100%. Nemôžem však tvrdiť, že ide o prúser, pretože hlavná náplň ma bavila. Tento prvý diel dosť odkazuje na Vreskot (vrah v maske ako lebka), druhý diel na Piatok trinásteho (slasher z detského tábora) a tretí diel je o upaľovaní čarodejnice zo 17. storočia čo pripomína film Čarodejnica.  Baví ma ten lore okolo čarodejnice, ktorá sa mstí za jej upálenie a aj narušenie hrobu, keďže jej odťatá ruka je inde ako telo. A každých niekoľko rokov niekoho posadne a ten začne vraždiť a nedokáže umrieť a zároveň si vyhľadáva tie obete, ktoré znesvätia posledné miesto odpočinku tejto stredovekej bosorky. Občas sú v tom deji a záhadne okolo čarodejníckej legendy diery a hlavná pointa nestojí na najpevnejších nohách, ale okej. Aj správanie sa postáv v týchto filmoch nie vždy dáva zmysel. Ale sú to teen horory, takže nevadí a viem to tvorcom prepáčiť, lebo napriek tomu som sa ako tak bavil. Rovnako z dôvodu zvaného Netflix a preto, že sú filmy z roku 2021, tak samozrejme, hlavná hrdinka musí byť afro-lesbička, ale nevyvádzam kvôli tomu ako odporcovia “LGBTI propagandy” a “woke” kultúry. Beriem to už úplne normálne a náhodou romantické linky a tieto teen vzťahy boli napísané ešte celkom prirodzene a sympaticky. Nešlo o nič trápne a ani nasilu. Hlavný dej sa sústredí na študentku Deenu (Kiana Madeira) a jej mladšieho brata Josha (Benjamin Florencie Jr.). O oboch sa stará otec, ktorý je stále v práci a matka tuším zomrela. Otec vo filme ani nie je a táto ich rodinná situácia nie je rozobratá detailnejšie. Preto si to dobre nepamätám. Josh je hlavným lore masterom v týchto filmoch a o prekliatí mestečka Shadyside vie všetko. Aj o bosorke a vraždách. Deena skôr rieši jej rozchod so Sam (Olivia Scott Welch) a je súčasťou školského zboru. Deena sa kamaráti so Simonom (Fred Hechinger) a Kate (Julia Rehwald) (ktorí sú súrodenci? Neviem ich vzťah som nerozlúštil) a dealujú študentom drogy. A Joshovi sa Kate páči aj keď je staršia. Po školskom stretnutí, kde Shadyside a znepriatelené mestečko Sunnyvale si pôvodne chceli ucitiť pamiatku zavraždených z obchoďáku, sa začnú biť študenti znepriateľených mestečiek a potom na aute naháňajú Deenu a jej spolužiakov a provokujú sa. Dôjde k nehode, kde Sam nechtiac naruší hrob čarodejnice a už táto skupina deciek rieši záchranu Sam po ktorej čarodejnica ide. A samozrejme chcú ukončiť aj vraždenie a prekliatie Shadyside. Postavy a ich vzájomne vzťahy, charaktery a ich budovanie, ale aj backstory majú vybudované dobre, len nie nejak komplexne. Tak či tak ma zaujali a prišli mi všetci sympatickí. A herecky to najlepšie išlo asi len Kiane Madeire a Olivii Scott Welchovej. Tiež je veľká škoda, že Maya Hawke je len na začiatku. Ona je skvelá herečka ako aj jej otec Ethan Hawke a matka Uma Thurman. Ostatné decká sa nejak extra nepredviedli. Možno pre niektorých išlo o prvé skúsenosti s herectvom vo filme. Technicky mi prišiel tento film okej. Kamera a zábery sú také štandardné a na televíznu produkciu nič extra. Avšak musím rozhodne pochváliť hru so svetlami a farbami. Tie neónové farby sa k tomu hodili. CGI a masky sú dosť umelé a lacné, ale nič sa nedá robiť. Rozpočet zrejme vysoký nebol. Kostýmy sa mi páčili, lebo aj keď to bol civil, tak boli creepy. A paródia na Ghostface bola dobrá. Hudba sa mi páčila, pretože sa snažili aspoň nejak akcentovať rok 1994 a vtedajšie hity. V symbióze s hudbou bolo aj zasadenie deja a rekvizity, čiže sú príjemnými retro prvkami. Takže vo výsledku som sa bavil a skutočne je to podarený slasher pre mladšiu generáciu. Určite to môžem odporučiť. Dávam tomu 5/10, ale logicky to nie je katastrofa ako som vravel. Stále je to fajn jednohubka.

Z Abigail jasne cítiť a vidieť, kto sedí na režisérskych stoličkách, pretože dvojica Matt Bettinelli-Olpin a Tyler Gillett sú mimoriadne talentovaní vo svojom umení. A vidieť tu nepriame prepojenia s Ready or Not, ktorý bude mať pokračovanie (na to sa mimoriadne teším). Aj tu pár upírov vybuchne ako balón plný krvi. Pár úsmevných momentov sa tu nečakane nájde tiež. Napriek tomu, že film je vedený len ako horor a nie ako čierna komédia. Príbeh je pomerne priamočiary. Skupina profesionálov, kde každý má svoj určitý životný príbeh, je naverbovaná známym zlodejom, aby mu pomohli s únosom dcéry jedného bohatého pána. Následne majú v pláne tohto boháča vydierať o 50 miliónov dolárov. Ako to tak býva, šeredne sa to zvrtne a nakoniec musia hlavní hrdinovia bojovať o prežitie. Aby som veľa neprezradil, tak len poviem to, že hlavná komplikácia je práve dcéra a jej otec. Sú to upíri. Scenár nie je úplne dokonalý a je tu zopár zakopnutí, ale pri pozeraní ma to nevyrušovalo. Postavy sú poňaté dobre a budovanie ich charakterov a vzájomná chémia fungujú dobre. Nie je to nič komplikované, lebo na takéto veci v hororoch bohatý priestor nie je. Ale stačí to na to, aby vás každý svojim spôsobom zaujal. Melissa Barrera ako Joey tu je skvelá a doteraz mi príde jej vyškrtnutie z Vreskotu 7 ako hlúposť. Hrá tu bývalú narkomanku, ktorá chce druhú šancu a získať späť syna od jej ex. Dan Stevens ako bývalý detektív Frank je teda dosť vyšinutou postavou a nikdy neviete, či mu môžete veriť. Kathryn Newton je fajn ako Cassie v Ant Manovi 3 a tu mi je sympatická a humorná rovnako. To nie je práve najlepšie vyznamenanie, ale naozaj hrá dobre. William Catlett nebol v roli vojnového veterána nejak veľmi zaujímavý svojím výkonom. Angus Cloud bol opäť vo svojom živle a pekne sa s nami rozlúčil, nech je mu zem ľahká. Škoda takého mladého talentu. Najviac ma rozosmial určite Kevin Durand ako Peter, pretože ten mal trochu dlhšie vedenie a to je jeho zdroj humoru.  Každopádne, poklona patrí samozrejme ústrednej dievčine, upírke Abigail, ktorú stvárnila Alisha Weir. Dúfam, že prerazí v Hollywoode a neskončí ako detská hviezda. Bola naozaj desivá a mimoriadne dobrá po hereckej stránke. Smolu mal Giancarlo Esposito, pretože priestoru dostal dosť málo.  Po technickej stránke musím uznať, že ide o výnimočne pekne natočený film. Páčilo sa mi na ňom prakticky všetko. Práca so zábermi a kamerou bola nápaditá, kreatívna a dobre sa s ňou vyhrali. Masky, kostýmy a aj CGI spolu dobre spolupracovali. Nechýbajú hektolitre krvi, nechutné gore zranenia a povedzte mi v koľkých filmoch vidíte 12-ročnú upírku - baletku. Hudbu som nejak nevnímal a teda asi tam nebola nejaká pamätná pasáž. Avšak nebola zlá. Spomínam si len na tú klasickú pieseň zo začiatku. Samotné choreografie a akčné scény tu stoja za to a bola radosť sa na to pozerať. Zasadenie deja do nejakého gotického sídla sadlo tomuto filmu ako uliate a ja takýto štýl mám v obľube.  Takže môžem tento film odporučiť a myslím, že ako horor to je mimoriadne "príjemne" drsná a surová zábava. Dokonca sa dá naozaj aj pousmiať v niektorých momentoch. Myslím, že podobný námet nie je tak často využívaný a istým spôsobom je to niečo nové.

Musím uznať, že toto je jedno z tých podarených pokračovaní po rokoch. Pretože aj napriek zmene na režisérskych stoličkách sú Bad Boys for Life dôstojným nadviazaním na druhý diel z pred 20 rokov. Malo to tú správnu atmosféru a nezabudlo sa na nič pre fanúšikov pôvodných dvoch filmov. Síce nejde o lepší film ako nezabudnuteľní Bad Boys 2, ale určite som sa bavil viac ako pri jednotke. Došlo tu k viacerým (pre mňa aj k nečakaným) návratom niektorých postáv. Tvorcom sa podarilo nadviazať nerušeným a prirodzeným spôsobom, ako keby to ani nebolo tak dlho, čo v kinách uviedli zatiaľ posledný diel, v roku 2003. Príbeh sa tu zameriava na minulosť Mikea (Will Smith) ešte z čias, keď sa s Marcusom (Martin Lawrence) nepoznali a neboli parťáci. A dúfam, že sa táto rodinná záležitosť bude riešiť aj v 4. časti série. Totižto, keď už má ten Marcus vnuka, tak aj Mike by sa mohol už konečne usadiť. Napriek tomu, že bol dlhé roky sukničkárom. Mimochodom, keď spomínam vnuka, tak som bol prekvapený práve z návratu Megan (Bianca Bethune) a Reggieho (Dennis Greene), ktorí boli v dvojke len 15-ročnými teenegermi. Teraz sú už manželmi a rodičmi. No a hlavný problém spočíva tentokrát v tom, že polícia sa má na pozore, pretože istá mafiánka z Mexika, Isabel (Kate del Castillo), a jej syn sa mstia miamskej polícii za zabitie ich "papá". Pre Mikea je to však viac osobná záležitosť, ale nechcem nič prezrádzať. Postavy sa nezmenili vôbec a stále som spoznával tie obľúbené charaktery, kde ich čaro a vzájomná chémia stále ani po rokoch nevyprchala. Ústredná dvojka je skvelá, roztržitý kapitán Howard (Joe Pantoliano) tiež a aj nová krv - hlavne Rita (Paola Núñez) - dobre zapadla do deja. Bavil ma humor, hlavne z dôvodu toho, že sa príznačne rieši vek hlavných hrdinov a tím Ammo, kde sú prakticky čerství absolventi policajnej akadémie to dávajú hlavnej dvojici stále najavo. A nie že by som si zakladal na vulgarizmoch, ale o to bol humor štipľavejší, keďže aj v CZ dabingu sa často používali krčmové výrazy. Hlavný záporák, Armando (Jacob Scipio), mi tu až tak do vkusu nezapasoval svojim výkonom a keďže má byť podstatnou postavou aj v štvorke, tak dúfam, že tam sa posnaží viac, aby si vedel získať moje sympatie.  Po technickej stránke to bolo veľmi solídne a dobre odvedená práca, ale už ma tak nezaujala ako v dvojke. Tam to bolo niečo nové a nie úplne okukané. Preto je práca s kamerou na vysokej úrovni, ale už tu nie sú zábery z ktorých by som bol namäkko. CGI, keď bolo potrebné, tak nie vždy bolo najkrajšie. Hudobne to nestratilo čaro pôvodných filmov, ale chýbala mi tá dravá pamätná hudba z dvojky. Kostýmy a masky tu neboli poňaté tak, že by bol niekto mimoriadne zmenený na nepoznanie. Ale aj tu sa ten letný plážový štýl trochu vytratil. Zasadenie do deja bolo opäť fajn, pretože znova sa tu osvetľovači hrali s farbami neónov v nočných uliciach mesta. Preto to prostredie aspoň trochu ožilo a aspoň niečím dávalo najavo, že sme v Miami. Choreografie už boli trošku horšie a aj akcia. Vnímam to horšie len preto, že bohužiaľ, hlavná dvojka má už svoje roky. Nejde však určite o sklamanie. Iba sa tvorcovia prispôsobili nárokom oboch hereckých hviezd. Takže noví Bad Boys sú príjemným návratom o dve dekády späť a nový diel ma zabavil do sýtosti. Určite to teda môžem odporučiť ako novým divákom, tak aj všetkým, ktorí spomínajú na tie pôvodné buddy komédie.

Spätne si pri hodnotení tohto filmu uvedomujem, že bola chyba si deň predtým pozrieť Smile. Ide totiž o to, čo som hovoril už predtým. Sinister je o podobnom type príbehu a hovoril som, že Smile vás baví ak ešte nie ste z takého námetu presýtení. Len akosi som si neuvedomil, že Sinister je skoro o tom istom a teraz to mohlo negatívne ovplyvniť moje vnímanie dotyčného snímku. Navodzuje mi falošný pocit neoriginálnosti námetu. Ale za to si môžem sám, pretože toto dielo s tým prišlo o 10 rokov skôr a teda nie veľmi inovátorský je práve tvorca hororu z pred 2 rokov. Ak sa posnažím nevnímať vzájomné podobnosti, v tom prípade mi príde predsa len Sinister ako o trochu lepší film. Síce oba majú svoje za a proti. Dej sa sústredí na spisovateľa Ellisona Oswalta (Ethan Hawke), jeho ženu Tracy (Juliet Rylance) a deti Trevora (Michael Hall D'Addario) a Ashley (Clare Foley). Ellison sa venuje knihám v žánri true crime a vyšetruje, zároveň popisuje rôzne vraždy v USA a popularizuje ich pre širokú verejnosť. Pravidelne sa rodina sťahuje do blízkosti miest, kde sa tieto udalosti odohrali. Doposiaľ sa mu s knihami celkom darilo, ale teraz sa nasťahoval priamo do domu, kde v záhrade došlo k vyvraždeniu celej rodiny a dcéra tej rodiny je nezvestná. Šerif mesta (Fred Thompson) nie je z ich prítomnosti nadšený, pretože Ellison vo svojich knihách často spochybňuje prácu polície. Zástupca šerifa (James Ransone) naopak rád spisovateľovi pomáha objasniť čo sa stalo. Na záver len naznačím, že Ellison zistí, že za vraždami je temná bytosť, ktorá sa vždy upne na jedno z detí konkrétnej rodiny. A vždy sa do domov, kde došlo k vraždám nasťahovala ďalšia rodina a tí si tú temnotu so sebou nevedomky odniesli ďalej a vznikla takáto reťaz prípadov. V tom je tá podobnosť so Smile. Pochvaľujem si hlavne tú temnú atmosféru a hlavne tých veľa fakt silných creepy momentov, kedy som mal vážne takmer hnedý kód. V strašideľnosti a nepríjemných pocitoch Sinister exceluje a darí sa mu to skvelo. Aj keď, sú tu 2 momenty, kedy som sa musel pousmiať. Ja neviem či náročky, ale občas majú horory v sebe aj jeden úsmevný moment, čo si tak občas všímam. Bavilo ma aj odhaľovanie samotnej podstaty vrážd a potešilo ma, že s vyšetrovaním pomáhal práve James Ransone a profesora univerzity, ktorý sa venuje aj okultným veciam stvárnil Vincent D'Onofrio. Aj keď sú to vedľajšie postavy, tak bolo fajn vidieť tváre z filmu It: Chapter 2 a zo seriálu Daredevil (aj keď samozrejme hrali aj inde, len tu ich mám najradšej). Herecky ma teda určite najviac bavil práve Ethan Hawke, ktorý povedal, že pomaly vo svojej kariére končí a už toho veľmi veľa natáčať nechce. Čo bude za mňa obrovská škoda. Stvárnenie spisovateľa, ktorý nedbá na bezpečnosť svojej rodiny a postupne začína z vyšetrovania šalieť, bolo perfektné. Rovnako však nezaostávajú ani členovia jeho rodiny a ako som spomínal, tak aj zástupca šerifa. Musím uznať, že niektoré decká z hororov pôsobia naozaj strašne ak to majú v scenári dobre napísané a je to dobre natočené a ani toto nie je výnimkou. Trevor je námesačný a nájsť ho vykúkať z krabice a kričať bola riadne nepríjemná scéna. A to čo robí vo filme mladšia Ashley ani nespomeniem, aby som veľa neprezradil :D Technicky je film natočený veľmi dobre, pretože výborne tvorcovia pracujú s kamerou a so zábermi. Vďaka tomu je to ešte nepríjemnejšie na pozeranie a je to fakt psycho. Ani nemuseli použiť nejak výrazne CGI efekty, ak vôbec. Kostýmy a masky sú perfektné. Rodina má síce bežný civil, ale podstatná je samozrejme entita s ktorou majú dočinenia. Samozrejme nemôžem zabudnúť ani na duchov. Zasadenie deja je také obyčajné. Vždy ide o malé americké mestečká a ich domy. Ale využívajú ich kreatívne a to sa cení. Hudba je extrémne nepríjemná a mrazí z nej. Ako keby to bolo dielo diabla. Tá celý film ešte viac znepríjemňuje, lebo je to také divné vrčanie občas alebo ako pokazená gramofónová platňa. Takže upozorňujem, že Sinister je miestami silná káva, ale naozaj veľmi dobrý horor, ktorý sa oplatí vidieť. Určite ho môžem len smelo odporučiť. Do druhého dielu sa asi nepustím. Síce nadväzuje na koniec jednotky, ale hodnotenia hovoria, že to druhýkrát nevyšlo až tak dobre.

Mňa Úsmev mimoriadne bavil ako horor a už som zvedavý na tohtoročné pokračovanie. Fakt, že som prijal tento film pozitívnejšie ako je priemer hodnotení, je zrejme spôsobený tým, že som veľa hororov nevidel. Nie je to môj obľúbený žáner, ktorý aktívne vyhľadávam a sledujem. Uvedomujem si, že reťazové odovzdávanie si niečoho temného a vražedného, nie je ani zďaleka nejaká originálna myšlienka. Takýchto paranoidných survival hororov je určite požehnane. A už som podobný koncept videl aj ja sám viackrát v iných creepy filmoch. Zrejme som sa tým zatiaľ nestihol prejesť. Za mňa odviedol režisér Parker Finn dobrú prácu a skúsil v tomto koncepte priniesť niečo, mnou nevidené. Hlavnou hrdinkou je psychiatrička Rose Cotter (Sosie Bacon), ktorá rieši prípad mladej študentky Laury Weaverovej (Caitlin Stasey), ktorá videla samovraždu svojho učiteľa, ktorý sa usmieval a pred ňou sa umlátil kladivom. Tá hovorí, že má vidiny ľudí, ktorí sa vydávajú za jej blízkych a smejú sa strašidelným úsmevom. Následne sa usmeje aj ona a pred doktorkou spácha samovraždu. A doktorka začne mať vidiny usmiatych ľudí. Ako dieťa bola svedkom samovraždy svojej psychicky labilnej matky (Dora Kiss) (preto sa rozhodla podobným ľuďom pomáhať). No a postupne zisťuje čo je vo veci a či sa s tým dá niečo robiť a či to prežije. A práve to ma najviac bavilo. Tá nepokojná a temná atmosféra a to tajomno okolo tejto reťaze samovrážd ľudí, ktorí sa tesne predtým usmievajú. A to je teda dosť creepy. Scenár dobre pracuje s tou psycho časťou, kedy vás prekvapujú momenty vo filme až do konca. Fakt som si nebol istý, či sledujem niečo skutočné alebo halucináciu hlavnej hrdinky. Ku koncu to už bolo trochu predvídateľné, ale až tak mi to nevadí.  Herecky ma hlavná predstaviteľka Sosie Bacon veľmi bavila a klobúk dole. Caitlin Stasey bola vo filme síce chvíľu, ale je na plagátoch titulnou postavou a bola asi najviac desivá. To sa musí uznať. Potešil aj Kal Penn, pretože som nečakal komika v horore a tu stvárnil Rosinho nadriadeného; zrejme riaditeľa nemocnice. A ešte mal fajn úlohu Rosin ex, Joel a teda Kyle Gallner, ktorý jej ako policajt pomáhal rozlúsknuť túto záhadu. Technicky je to veľmi krásne natočené a kamera spojená s nasvietením je tu skvelá. CGI je slabé vzhľadom na rozpočet, ale tak čo už. Preto som sa na niektorých veciach skôr zasmial ako vydesil. Kostýmy a masky sú však tip top a také nechuťárny som dlhší čas nevidel. Občas je ten gore dosť detailný. Zasadenie deja v rámci hororu neprekvapí, ale s výberom som spokojný. Zvukovo je to samozrejme zvládnuté na úrovni, keďže zvuky sú 60% z hororového zážitku a fakt som sa párkrát mykol. Hudba je tiež dobrá a podmanivá. Darí sa jej navodiť mrazivý pocit na chrbte.  Takže ak má niekto rád takéto psycho zážitky a nie je otrávený podobným konceptom príbehu, tomu môžem tento film odporučiť. Ja som sa bavil, aj párkrát vyľakal a som spokojný.

Druhá séria bola za mňa o niečo lepšia, ale ani táto tretia nie je vôbec zlá a užil som si ju. Aj tu nakoniec boli celkom dôležité momenty v živote posádky Ducha a aj širšieho Star Wars diania. Spomeniem napríklad vyvrcholenie príbehu Darth Maula, taktiež to má aj Ezra trochu nahnuté a ktovie čo to znamená do budúcna, je tu dokonca aj Obi-Wan Kenobi, linka so Sabine a Mandalorianmi alebo celkovo ten silný záver a boj s Thrawnom. To sú pre mňa také najväčšie highlighty tejto série. Škoda, že sme sa museli v predošlej sérii rozlúčiť s Ahsokou a Darthom Vaderom (dúfam, že aspoň Vader sa v 4. sérii vrátil). Na druhej strane generál Thrawn dobre zastúpil miesto zlosyna a pôsobí naozaj hrozivo. Už teraz chápem, prečo sa diváci tešili na jeho terajší návrat v seriáli Ahsoka. A ja už len čakám, čo ma prekvapí a stretne v poslednej 4. sérii.

Nevidel som predlohu a teda pôvodný britský seriál, Doctor Foster. Ale súdiac podľa hodnotení to dopadlo o dosť lepšie ako naša slovenská verzia Zrada. Neviem v čom sa tieto verzie líšia, ale tiež mám pocit, že vo výsledku sa to dalo natočiť aj lepšie. Áno, táto miniséria obsahuje zopár veľmi dobre natočených a zahraných momentov, ktoré sú slušné na slovenské pomery. Ale mnoho iných vyznieva do prázdna a nie sú ideálne.  Dej sa zameriava na doktorku Evu Polákovú (Klára Issová), ktorá sa dozvie, že ju manžel Jakub (Milan Ondrík) podvádza. A potom nastáva príbeh pomsty, respektíve o vyhnanie raz jedného a raz druhého z mesta. A zároveň boj o starostlivosť o ich jediného syna Tomiho (Matteo Surovic). Doktorka postupne zisťuje, že ju jej manžel už roky klame takmer vo všetkom a prakticky jediná o tom nevie. Ostatní priatelia a známi áno. Občas mi príde dej príliš naťahovaný a záver je teda dobrá blbosť. Ale zvyšok seriálu je veľmi solídny zážitok. Herecky rozhodne patrí obdiv a pochvala hlavnej ústrednej dvojke a to Kláre Issovej a Milanovi Ondríkovi. Tí to zahrali perfektne a naši herci, ale aj tí českí občas vedia milo prekvapiť svojou dávkou talentu. Oceňujem aj celkom peknú slovenčinu Kláry Issovej, ktorá je aj v seriáli priznane Češka, ktorá roky žije s manželom na Slovensku. Uznanie patrí aj Zuzane Kubovčíkovej-Šebovej, Milovi Kráľovi a Lívii Bielovič. Po technickej stránke ide hlavne o pekne natočený seriál a kameramanov môžem pochváliť. Aj prácu so svetlami. Hudobne je to fajn, aj keď si viem predstaviť aj dramatickejšie skladby. Kostýmy, masky a rekvizity nepotrebovali nejak obzvlášť veľkú pozornosť, ale je u nich dobre odvedená práca. Zasadenie deja si viem predstaviť aj bohatšie, ale keďže ide o rodinnú drámu, tam sa nedá toho vymýšľať až tak veľa.  Takže za mňa to je fajn a ako taký triler a psycho dráma to môže byť. Má svoje muchy, ale odporučiť ju môžem určite hocikomu, koho takéto príbehy bavia. Na to, že ide o televíznu tvorbu to vôbec nepôsobí zle.

S ľútosťou musím napísať, že 4. diel Krotiteľov duchov je najslabším dielom série. Nie že by to bola vyslovene katastrofa, ale už nemali v sebe to pôvodné čaro z prvých dvoch filmov. Ale ani len z toho tretieho. Nie je tu toľko humoru a zábavy ako by som očakával a akoby už prišli o svoju identitu. Neviem to pomenovať konkrétne. Najzábavnejší tu je Nadeem (Kumail Nanjiani) a aj to nepodal až tak heroický výkon. Keď sa hovorilo o akého strašného ducha ide, tak som si myslel, že sa strhne trochu väčší boj medzi ním a krotiteľmi. Prišlo mi to až príliš komorné na môj vkus. A unikli prakticky všetci doteraz chytení duchovia. A tak po porazení Garraka, som čakal ešte boj proti duchom na úniku. Ale už bol zrazu koniec. Príbeh je pomerne jednoduchý, pretože sa po udalostiach z farmy ústredná rodina Spanglerových nasťahovala do legendárnej hasičskej stanice. Prítomnosť Podcasta (Logan Kim) a Lucky (Celeste O'Connor) bola odôvodnená tak nijako. Lore okolo hlavného záporáka bol vysvetlený pomerne fajn, tak že, ma zaujal. Len celý dej uplynul nejak rýchlo. A celkovo som mal problém s tým, že hneď niekoľko situácii nemá opodstatnenie alebo nejakú logiku. Proste sa stali.  Postavám tak trochu chýbali ich motivácie k ich konaniu a zdá sa mi, že sa ich vzájomné vzťahy ani nikam extra neposunuli. Mohli na tom popracovať viac. Najviac ma zaujal Nadeem, ako som spomínal. Ale aj hlavná hviezdy Phoebe (Mckenna Grace) bola opäť vo svojom živle a podala to sympaticky. Inak pôvodné osadenstvo ma nesklamalo a ani neprekvapilo. Každopádne som rád, že došlo k pár ďalším návratom z roku 1984. Ako bol napríklad primátor New Yorku (William Atherton), ktorý bol predtým len asistentom. Alebo pôvodný riaditeľ knižnice (John Rothman). Technicky to bolo fajn a celkom ma bavila práca s kamerou. Aj keď dalo sa tam ešte čo vylepšiť. Hudba bola fajn a dobre mi zapasovala. Legendárna znelka našťastie nechýbala, len aj teraz prišla až na záver. CGI nebolo vyslovene škaredé, videl som však aj o dosť lepšie efekty. Boli tu aj dvaja pôvodní duchovia, kde akoby tvorcovia nechali pôvodné masky z 80. rokov a ich prítomnosť bola čudná, lebo v jednotke ich krotitelia už chytili a nechápem čo robili na slobode. To bolo trochu divné. A keď už sme pri maskách, tak áno, tie boli spracované pekne. Kostýmy boli tie pôvodné a preto príjemne nostalgické. Aj ich zimná edícia. Mimochodom, preto som si teraz spomenul na trailer a konštatujem, že niektoré veci z traileru vo výslednom filme nie sú. A nechápem prečo. Zasadenie deja opäť do NY bolo skvelým návratom do starých zlatých časov. Takže keď to tak vezmem, nie som z nových Krotiteľov sklamaný. Ak sa niekedy dočkáme pokračovania, tak si rád na to zájdem. Napriek tomu, že to vyslovene táto séria nepotrebuje. Možno len ako zavŕšenie akoby novej trilógie. Čiže ak ste fanúšikmi pôvodnej série, tak nie je to až tak zlé. Ak ste nováčikovia, tak na vás nebude fungovať nostalgia, ale dá sa užiť si film aj bez znalostí predchádzajúcich.

Mám rád podobné bláznivé francúzske komédie. Čo sme komu všetci urobili? je už v poradí druhým pokračovaním zábavnej série o multi-kulti rodine a problémov z toho plynúcich. Napriek teda výsmechu dnešnej dobe, kedy sa tieto veci až príliš riešia, tak si tieto snímky z toho celý čas robia nevinnú srandu. Respektíve parodujú klasické postoje ľudí v spoločnosti, ktorí si ešte nezvykli, že nie sme všetci rovnakí a napriek rozdielom, vieme spolu fungovať. A že si často neboja tvorcovia nedať servítku pred ústa. Humor sa mi tu trafil do vkusu a dnes už je toho málo, čo ma úprimne rozosmeje.  Otec rodiny Claude (Christian Clavier) sa chce venovať písaniu kníh a zároveň zisťuje, že nebol dobrý nápad, aby "držal" svoje 4 dcéry s ich exotickými manželmi doma vo Francúzsku. Neustále ho niekam pozývajú a otravujú. Avšak nevie, čo sa chystá, pretože so ženou Marie (Chantal Lauby) budú oslavovať 40. výročie sobáša. Tak im deti a zaťovia chystajú veľkú oslavu, kam pozvali aj svojich rodičov. Rozvetví sa to aj do pár vedľajších liniek, ale nie všetky sú nejak uspokojivo ukončené, pretože občas majú až príliš jednoduché vyvrcholenie. A tak trochu to končí ako vždy happyendom.  Postavy sú za mňa napísané veľmi dobre, pretože na každej som sa bavil a neboli to až tak klasické stereotypy. Našťastie. Istým problémom je však možno dĺžka filmu, pretože potom majú vedľajšie dejové linky málo priestoru a aj preto majú jednoduchšie rozuzlenie. Keďže tu máme 10 pôvodných postáv a približne 7 nových, tak nedokážu všetci vyniknúť rovnako. Čo je aj možno chyba. S tým sa spája aj to, že gro hlavného príbehu prichádza neskoro a film nestihne ponúknuť ktovieako veľa vtipných momentov okolo súžitia tejto veľkej rodiny. Ale keď už prídu, tak aspoň stoja za to.  Herecky nikto nezaostával a potešil ma prítomnosťou každý. Všetci dostali aspoň nejaký priestor sa prejaviť, aj keď ako hovorím, bolo ho trochu málo. Nemá zmysel menovať 17 hercov, pretože som spokojný s celým hlavným osadenstvom ako takým a zabavili ma ako celok.  Technicky to bola príjemne natočená komédia. Kamera bola okej a nemám čo vypichnúť. Teda ako niečo výnimočné čo by bolo treba spomenúť. Hudba bola skvelá hlavne na konci. Francúzi majú pekné pesničky a spev vo francúzštine ma vždy vie očariť. Kostýmy a masky nemá zmysel riešiť, keďže sa tu tiež nič extra zaujímavé neobjavilo. Zasadenie deja sa mi vždy páčilo v rámci tejto série, pretože pre ústredných členov rodiny vybrali pekný veľký dom uprostred prírody.  Takže ako pokračovanie série som spokojný, pretože sa to aj viac vrátilo k pôvodnému konceptu jednotky. Dvojka je najslabší diel tejto série. A teda ak má niekto rád podobné rodinné komédie, tak to môžem určite odporučiť.