Havenohome

Deštrukcia švédskeho snu vo francúzských Alpách. Moderná spoločnosť nikoho pred tragédiou nezachráni.

Nuda. Klasika Solcanskej odrb. Celesta je tam cisteho casu fakt max tri minuty a povie asi pat viet. Pribeh nula bodov. Humor ziadny. Akcia trapna. Problem je ze sa to reklamuje ako konkurencia pre sucasne americke rozpravky a aj to take miestami chce byt ale marna snaha. A na druhu stranu sa to chce opicit aj po ceskoslovenskych klasikach. Je to vlastne taky dost nesikovne opajcnuty kral drozdia brada plus par vykradaciek z jakubiska ci troch orieskov. Plus hrozne postsynchrony a divna slovencina hanaka. Podobne ako Cyprian aj toto je len taka exibicia kostymov v muzeu oravskej dediny ci v stveckarskych atelieroch. Zasadne nesuhlasim s nazorom ze je to standard ci priemer. Pri priemere sa cely cas ukrutne nenudim. Neplati ani argument ze to moze byt riedka srajda lebo to je pre deti. Chcete snad davat svojim detom riedke srajdy ked je na trhu tolko namakanych rozpravok. Deti su naopak dost narocne a ukvakana kostymovka ich nezaujme. Takze Laske na vlasku nepomoze ani to ze si do nazvu ukradla nazov uspesnej disneyovky.

Čo dodať? Všetko podstatné bolo napísané. Čakal som blbinu s pár guilty pleasure momentmi, ale ono to je fakt dobre spravený film. Na ploche hodiny a pól to vôbec nestráca tempo a všetko je patrične vygradované. Humorné situácie sa striedajú s tými skutočne drsnými, keď vám pred očami zomierajú postavy, ktoré ste si zamilovali. Žiadna autocenzúra ako v slovenskom profesionálnom filmárskom prostredí, je to špinavá, drsná, správne vulgárna sexi vyvržďovačkom s vygradovanými gore efektmi a kopcom srandy. Brak ako sa patrí (KRV A KOZY!). Dokonca to nie je ani hlúpe a nemotivované ako zvyknú byť béčkové horory, má to dosť koherentný fikčný svet šikovne zapájajúci jednak prvy socialisizmu a jednak základoškolského života (zombie prechádzajúce sa cez veľkú prestávku do kruhu, tety kuchárky zombie). Najväčšou devízou filmu je výborný strih a vôbec zmysel tvorcov uvariť z ničoho niečo veľmi vtipné a nápadité. Ak už tento film nevyhrá Slnko v sieti za najlepší slovenský film, tak môžu tú cenu rovno zrušiť.

Audiovizuálny pravek............Štvrtý diel je zatiaľ najmenšie utrpenie. Nie je to až taký teror ako prvé tri. No aj tak sa veľmi nevymýka nemotornej snahe napodobniť zahraničné žánrovky. Ako pastiš na komixy to vôbec nefunguje. Navyše vidno, že scenárista počul o komixoch len tak z rýchliku, ale tvári sa ako by bol nejaký extra odborník. Všetky žánrové prvky povrchovo odkopíroval a zlepil do nefungujúceho celku, ktorý nespasia ako tak dobre natočené naháňačky, keď sú tam zas tony megaotravných dialógov a totálne nesympatické postavy.

Tento dokument je v podstate rekapituláciou knihy scenáristu tohto projektu Martina Lacka - Slovenské národné povstanie 1944, ktorá je považovaná za najvýznamnejšiu publikáciu o SNP po páde komunizmu. Lackovi nemožno uprieť vysokú erudíciu a skutočne empirický prístup k skúmaniu histórie, vďaka čomu sa mu darí v diskusiách ľahko triomfnúť ostatných zle argumentujúcich historikov, ktorí navyše zastávajú oslavný a ideologicky poplatný výklad histórie. Kde je však problém najmä tohto filmu, menej vyššie spomenutej publikácie, je pole rétoriky, za ktorou jasne vidieť autorovú náklonnosť a ideologickú spriaznenosť s obdobím Slovenského štátu 1939-1945. Autor sa tak sám dostáva na úroveň osôb, ktoré kritizuje. Dokument nie je nijaký ľudácky driáčnický ideologický obežník, v podstate sa snaží byť vecný a hovorí o zvérstvách, ktoré páchala či už nacistická armáda, alebo z Moskvy riadení partizáni. Keď však začneme analyzovať rétoriku rozprávača a podtext, akýnám je podsúvaný, tak dochádzame k záveru, že aj exaktný vedec Lacko rád urobí priestupok, len aby obhájil svoje apriorné postoje. Vo filme napríklad zaznie, koľko židov sme poslali do koncentráku, ale je tam rovnako aj veta, ktorá nám vágne oznámi, že židia predstavujúci 4 percentá vtedajšej populácie vlastnili polovicu vtedajšieho bohatstva v štáte. Čo je to polovica? Išlo skutočne o 50 percent štátneho bohatstva? A čo je to štátne bohatsvto? Priemysel? Banky? Nehnuteľnosti? Objasňujúca a nečiernobiela pravda sa strácha v jednoduchej rétorike, ktorej jasnou úlohou je v podtexte divákovi podsunúť informáciu, že židia museli byť vlastne nejakí zlí boháči. Umenšuje sa tak akosi podiel viny na tom, že sme na smrť poslali našich spoluobčanov bez rozdielu na tom, či boli bohatí alebo chudboní. Apropo, čo je to za argument, že by sme mali niekoho poslať na smrť za to, že je bohatý? Takáto rétorika filmu nenápadne podporuje klišé o Slovenskom štáte 1939-1945 a na rozdiel od dobrej historickej práce sa nesnaží za každú cenu priniesť poznanie, ale robí úľavy preferovaným ideologickým názorom. Ďalej sa vo filme podsúva klišé o ekonomickom raste a raste životnej úrovne v závislosti na našej národnostnej samostatnosti, čo je blbosť, ktorú si musí uvedomovať každý ekonomicky aspoň základne vzdelaný človek. Opäť tak film nenápadne v podtexte podsúva obraz Slovenskej republiky ako celkom dobrého miesta na život. Za vrchol nekorektnosti a za definitívny dôkaz ideologickej orientácie autora scenára považujem časť filmu venujúcu sa Povstaniu, v ktorej zaznie, že v Povstaní bojovali vojaci Slovenskej armády, partizáni, fráncúzi a príslušníci iných prenásledovaných rás!!! Akoby sa autor štíti nahlas povedať, že v Povstaní bojovali aj Židia, či Rómovia. Francúzov sa neštíti konkrétne pomenovať, ale Židia a Rómovia sú už "iná rasa". Toto už celkom dosť zaváňa nekorektnou a v danej dobe zakorenennou rétorikou, keď ľudom do hláv tlačili ideológie o takých a onakých rasách.............Týmto dokumentom Lacko dáva zbohom vedeckým metódam a korektnosti a neodolal príležitosti vo verejnoprávnom médiu nenápadne pretlmočiť svoje skryté túžby a vierovyznania.

Jeff Bridges s horúcim zemiakom v hube vo velmi lacnej dystopii (lacnej myšlienkovo aj vo všetkých ostatných smeroch). Je to ešte väčšia nuda ako sa zdalo v traileri.

Vedel som, že niekto má problémy s libidom, ale pedofilná interpretácia červenej čiapočky, tak to je teda úlet! :D Je sranda sledovať, kam sa uberá svěrákovské gýčiarstvo a namyslenosť. Hneď na začiatku nám oznámi senior, že je šikovnejší ako my ostatní hlupáci v sále a zároveň, že nebude rozprávať tragédie. Potom už nikoho neprekvapí, že vlk sa na konci Červenej čiapočky neutopí, ale si ho nechá babička ako psa na stráženie. :D Inak bábka vlka dodáva už aj tak dosť úchylnej prostrednej časti ešte podvratnejšie grády. Jeho dlhý tenký jazyk, s ktorého kvapčí tekutina a je teplý až sa z neho parí, tak to už nemá ďaleko od žánru pedofilného porna, najmä keď sa stále mihá nebezpečne blízko okolo tváre desaťročného dievčatka. Paráda. Viac hezkých českých filmov! Začína ma to baviť.

Takto to dopadne keď chce niekto točiť žáner, ktorému vôbec nerozumie. Ako keby niekto dal režírovať Avengerov režisérovi, ktorý vôbec nečíta komixy. Skutočne je niekto namäkko z hračkárských postprodukčných trikov ako simulácia škrabancov, či zo zrýchlených alebo spomalených záberov? V jednej poviedke vykradli Polnočnú omšu, v druhej Zbehov a pútnikov a v ďalšej dokonca Čiernu knihu. Veľký Lol! Žáner partizánskeho filmu zostáva u nás aj naďalej mŕtvy, aspoň do doby kým ho budú kriesiť reklamní režiséri.

Nech už je reputácia čsfd akákoľvek, jedno je pravda. Hodnotia tu ľudia, ktorí chodia do kina a podľa toho koľko má ktorý film hodnotení, či komentárov, sa dá ľahko odhadnúť, či je o film vôbec záujem, či mal ten film dobrú reklamu a či vôbec mal byť pustený do distribúcie. Zúfalých 26 hodnotení Kroku do tmy dva mesiace aj pár dní od premiery a v dobe, keď už vlastne vyšiel z kinodistribúcie, tak to je ťažká konkurencia aj pre Príklerov repelent Ďakujem, dobre. Je stará známa vec, že slovenskí producenti žijú len z grantov na výrobu a nikto nie je ochotný investovať z vlastného do reklamy, keď vie, že na Slovensku na to aj tak nikto do kina nepríde. Tento mechanizmus sa mi tu nechce rozvádzať, aj keď si myslím, že práve kvôli nemu sa tu točia väčšinou samé hlúposti a filmy, ktoré nikoho nezaujímajú..................Kroku do tmy by nepomohla ani reklama ako na Jurský Park. Okrem reklamy musí byť samotný film aj pozerateľný, a to Krok do tmy nie je. Luther síce nie je taký technický analfabet ako intuitívny divadelník Nvôta a na filme je poznať, že režisér stále ovláda základné filmové postupy a Krok do tmy teda nevypadá ako nerytmický, splácaný guláš Eštebák. A to je asi jediný rozdiel medzi týmito dvoma filmami. Zvyšok je približne na rovnakej úrovni. Postavy sú čiernobielo rozdelené na klaďasov a záporákov, čím sa znemožňuje akákovek identifikácia s nimi. Že je hlavný hrdina doktor sa nedozvieme z jeho skutkov, že by napríklad urobil nejaký lekársky trik, z ktorého by sme mohli pochopiť, že je doktor, ale musí nám to povedať jedna z postáv v dialógu. Proste pod rúškom profi kamery zas doslovný ukecaný Panelák.....................Dá sa súhlasiť s názorom, že film vybočuje z ostalgy línie a jeho cieľom nie je spúšťať spomienkový optimizmus? Problém je však v tom, že ostalgy filmy sa viažu k obdobie normalizácie, a že päťdesiate roky nikdy neboli zobrazované tak zmierňujúco ako sedemdesiate a osemdesiate, prípadne šesťdesiate. Klíšé pri filmoch z päťdesiatých rokov sú skôr predramatizované, vyhrotené, moralistické a ideologicky nepresné paškvili a od tých sa Krok do tmy vôbec nelíši. Najzásadnejší problém filmu je typ hrdinu, ktorého prináša. V snahe vykresliť hlavneho hrdinu ako morálne zásadového človeka, ktorý programovo nenávidí komunizmus Krok do tmy nijako nevybočuje z rady naivných filmov o komunizme, ktorých úlohou viac ako povedať niečo o danej dobe je oblažiť dušu samotných tvorcov a dnešného publika v podobe úľavného povzdychnutia, že predsalen tu žili ľudia, ktorí mali charakter. Ten film chce byť katarzným, ale akoby presúva zodpovednosť postáv na "zlú dobu" a hovorí, že nie je v ich moci niečo zmeniť. A to je najhorší alibizmus a zároveň aj prístup, ktorý naopak zamedzuje akejkoľvek katarzii. Katarzné by bolo, keby bol hrdina aktívny a keby on sám bol príčinou nejakej katastrofálnej udalosti. V Kroku do tmy náhodou spadne postava do náhodou otvorenej výťahovej šachty a to má byť vrchol veškerého dramatického diania. Takže zas len báchorky o "krutej dobe" a neviných chudiatkách....................Je to inak dosť naivné aj historicky. Tvorcovia si myslia, že divák je taký debil a nebude veci chápať, že dajú postave politickej agitátorky na krk zlatú retiazku s príveskom v tvare kosáka a kladiva. Rovnako je naivná situácia, keď napríklad bezmocná postava prekazí naplánované voľby na okresného predsedu strany. Situácia nemysliteľná v 50. rokoch, kedy by bol daný človek považovaný za blázna a vyviedli by ho z predvolebného mítingu preč. V Kroku do tmy však zrazu celé osadenstvo sály bez namietania prejde na stranu spravodlivého vzbúrenca a hneď všetci pochopia, že kandidát je nečestný človek a nezvolia ho. No proste naivita na každom kroku a všetko sa to deje síce v autentických ale zato ošumelých kulisách. Takže sú to síce päťdesiate roky ale také o šesťdesiat rokov staršie a sem-tam aj so zabradlím tak z deväťdesiatých rokov a na všetkom sú nalepené zaarchivované nepokrčné dobové plagáty. Takže čo môžu niektorí kritici považovať za autentické, môže byť autentické len ťažko, lebo vtedy to vyzeralo novo a autentické by teda bolo, keby to tvorcovia natreli, či zrekonštruovali. Ale to by sme predsa od nich nemohli chcieť, ved chudáčikovia nemajú ani na distribučnú reklamu.

Film široký jak ruská duša ťažko hodnotiteľný merítkami platnými pre iné vojnové filmy. Previerka osudom na jednu stranu je "umeleckým filmom", ktorý má toho evidentne veľa spoločného s filmami napríklad Tarkovského, či Sokurova, na druhú stranu sú v ňom aj akčné scény a pôdorys scenára nie je vôbec inkohorentný ako je to zvykom vo východoeurópských kinematografiách a čo je vlastné práve aj Germanovým ďalším filmom. Naratív nenechá žiadne otázky nezodpovedané a všetky motívy sa zbiehajú k ústrednej téme, v štruktúre rozprávania sa vytyčujú jednotlivé dielčie ciele, stotožnenie s postavami nie je nijako extra sťažované a divák je priebežne uspokojovaný pravidelnými dávkami akcie, či napätia ako to poznáme aj z amerických či iných žánrových filmov (úvodná prestrelka medzi partyzánmi a fašistami, bitka v tábore, prepadnutie nemeckej hliadky, záverečná akcia v tábore). Nad rámec šestákovej akčnej historky film posúva jeho revizionistický prístup k téme partyzánskeho boja, keď ospravedlňuje kolaboranta s fašizmom (vďaka čomu išiel v dobe vzniku automaticky do trezora) a ono štylové spracovanie, ktoré by divák čakal skôr u spomenutého Tarkovského (vysoká priemerná dĺžka záberu, širokouhlý formát, dôraz na exteriéry) či Sokurova ("Odpojený zvuk" - keď napríklad dialóg namiesto prichádzania z úst postavy prichádza akoby niekde z priestoru a nadobúda tak subjektívnu povahu. Síce vidíme kto začal rozprávať ale následne sa nositeľ dialogu buď kvôli pohybu kamery, alebo vlastnému presunu stratí z obrazu, jeho prehovor však zostáva vo zvukovej stope akoby bol stále prítomný. Pôsobí to ako také brblanie, ako keby postava niečo hovorila aj ostatným ale zároveň akoby si to šomrala sama pre sebe, akoby vyslovila svoj vnútorný monológ. Technika, ktorá je do šialených rozmerov dovedená napríklad v Sokurovovom Faustovi, a ktorú som inde ako v ruských filmoch nevidel.)