Havenohome

Havenohome

Peter Gärtner

okres Bratislava

Twitter: HermannKWarm

51 bodů

Moje oblíbené seriály

  • poster

    Girls (TV seriál) (2012)

    Po prvej časti. Som mierne šoknutý. Americké filmy/seriály nemajú problém hovoriť o intímnych a trpkých veciach vážne aj s humorom, ale Girls idú ešte ďalej. To, čo by Apatow alebo Smiths zobrazili hlavne vtipkujúco (sex, vylučovanie, intímne problémy...) je tu ukázané vo svojej až absurdnej jednoduchosti a každodennej rutine. Identifikácii s hrdinkami prispieva strohý a vecný štýl bez manier kopírujúci šikovne napísaný scenár. Presne sa to triafa do problému z rodičovských peňazí žijúcej mládeže, ktorá neustále odkladá začiatok reálneho života. Dlhodobo nezamestnaní po vysokej škole z toho môžu dostať dobrú depku. Dúfam, že ďalšie časti prinesú nejakú nádej. :D...............Po dopozeraní druhej série. Tak nakoniec mal v tom prsty aj ten Apatow ako výkonný producent a nechal sa týmto seriálom ovplyvniť aj pri tvorbe svojej poslednej komédie This is 40 a je to na nej cítiť. Girls sú ale parketa Leny Dunham. Tá to nielen napísala a z veľkej časti režírovala, ale nemá problém v každej časti ako hlavná hrdinka aspoň raz otrčiť svoj nie zrovna módny zadok a niekedy sa priamo pred kamerou aj vyští. A o tom to celé je. O neideálnej žene, ktorá má štyri brady, riť ako regrút kufor a prsia ako lentilky pod kobercom. Navyše je sebastredná, trpí obsedantne-kompulzívnou poruchou, nevie si nájsť prácu a naivne si myslí, že z nej raz bude úspešná spisovateľka. No proste hrdinka našich čias. Podobne aj ďalšie tri hlavné hrdinky pôsobia veľmi živo a označenie Girls ako Sex v meste pre hipsterov je celkom výstižné. Seriál nie je nejaký odsudok hipsterskej generácie ale snaží sa vyvážene nahliadať jeho pózerské ale aj úprimne prežité momenty. Scenár neustále preplieta komické a dramatické scény a skoro v každej časti je zvrat alebo udalosť na spadnutú sánku. Výborné sú "všedné" sexuálne scény. Sex tu nie je zobrazovaný ako niečo výnimočné. Samotná hlavná hrdinka pretiahne, čo sa hýbe. Realisticky však pôsobia všetky naťahovania kondómov, pokusy o strčenie prstov do zadku, zháňanie lubrikačného gélu a sprievodné banálne aj vážne rozhovory. Je to hlavne o ženách a ich trampotách ohľadne vzťahov, ale výborné sú aj mužské postavy, ktorí sú tiež lúzri. Napriek tomu je to plné humoru a nejedná sa o nejakú samoúčelnú depku. Niektoré časti sú trocha slabšie, každopádne je všetko patrične vygradované a žiadny happyend postavy nedostanú zadarmo. Takže trocha nádeje tam nakoniec je.

  • poster

    Perníkový táta (TV seriál) (2008)

  • poster

    Pojďte pane, budeme si hrát (TV seriál) (1965)

  • poster

    Mumínci (TV seriál) (1990)

    Mumínci sú veľmi netradičný animovaný seriál nielen pre deti, čomu zodpovedá aj jeho vlažné divácke prijatie. Je to však vskutku famózny popkultúrny počin. Prvá kniha o mumínkoch bola napísaná už v roku 1945 a existuje aj mnoho filmových spracovaní, avšak až táto fínsko-japonská verzia z roku 1990 odštartovala takzvaný moominboom (vo Fínsku dokonca existuje obdoba Disneylandu - Moomin World), ktorý široko preslávil najkladnejšiu verziu severských trolov. Seriálu sa pomerne verne darí vystihnúť atmosféru z kníh Tove Janssonovej. Najfascinujúcejšie na celom univerze Mumínkov je obrovské defilé viac či menej vyskytujúcich sa postáv, ktoré bravúrnym spôsobom personifikujú ľudské vlastnosti a úchylky. Seriál sa vymyká konvenciám tvorby pre deti práve budovaním postáv, medzi ktorými nie sú len kladní moralizujúci a príkladní hrdinovia a na druhej strane zlí hriešni záporáci, ktorí prídu nakoniec k náprave. Všetky postavy sú silné individuality, niekedy antihrdinovia a zdanliví záporáci či dokonca monštrá sú vo svojej činnosti motivovaní neovládateľnými túžbami. Zlomyseľné charaktery ako napríklad Majka alebo Stinky by boli v iných rozprávkach jasne odsúdené ako nevhodné k identifikácii, v Mumínkoch si ich však zamilujete, fandíte im a chápete ich konanie. Postavy sa delia na samotných mumínkov, zvieracie stvorenia, rozprávkové bytosti a ľudí. Ich hierarchizácia a vzájomné prepojenie by stálo za samostatnú analýzu. Žánrovo seriál prechádza ako správna všežravá popkultúra od dobrodružstva, cez lovestory, rodinnú komédiu, mysteriózny triler, sci-fi až k hororu. Nechýbajú tu postavy ako napríklad Komisár či mimozemšťania. Seriálu svedčí aj japonský štýl animácie, ktorá v kombinácii s komickými ruchmi a poetickou hudbou výborne vystihuje atmosféru čarovného údolia mumínkov. Čo môže veľa ľudí odradiť je miestami pomalé tempo, dobrodružnú rodinnú atmosféru striedajúce zádumčivé a temné nálady a množstvo introvertných, často ťažko uchopiteľných či dokonca filozofujúcich postáv, ktoré by nikto v kreslenej rozprávke neočakával.

  • poster

    Gilmorova děvčata (TV seriál) (2000)

    Absolútne geniálny seriál. Najfascinujúcejšie na tomto zdanlivo pohodovom seriály z malého mestečka je spôsob akým tématizuje proces "rozprávania". Podobne ako napríklad Almodovar vo svojom Hovor s ňou, aj Gilmore Girls hovoria o tom, aké dôležité je pre ženu rozprávať sa. Forma šialene rýchlych dialógov naplnených množstvom irónie, dvojzmyslov a odkazov dokonale kóduje svoj obsah. Tie dialógy doslova útočia na publikum a svojou informačnosťou sú agresívne, a preto tak nehorázne iritujú najmä mužské publikum. Ten seriál vlastne hovorí, že ženy sú šialené, nestále, nevypočitateľné bytosti a rozprávať sa s nimi vyžaduje nadľudský výkon, bytostne útočí na pohodovú machoidylku, v ktorej žena funguje ako prístroj s gombíkom na reguláciu jej hlasu....................Seriál patrí síce ešte do éry pred nástupom "realizmu" v tv tvorbe (čo je dnes takmer povinnosť) a často býva prirovnávaný napríklad k Priateľom, s ktorými má zdánlivo spoločnú kamarátsku atmosféru a typ farebnej útulnej scénografie. Na rozdiel od takých Priateľov sú ale Gilmore Girls doslova "kafkovský" svet, kde sa splynutie heterosexuálneho páru nekonečne odďaluje ako v najhoršej nočnej more a kde sa postavy chovajú obsedantne šibnuto (perfektne oglosované hlavnou hrdinkou, ktorá v jednom diely s ironiou povie, že nie všetci v Stars Hollow sa chovajú ako postavy z Felliniho filmu :D). Rozkošné mestečko tak nie je projekcia idylky a stability, ale skôr začarovaný priestor, do ktorého sa musíte zobudzať každý deň, až kým sa dobrovoľne nevzdáte a nestanete sa jedným z miestnych šibnutých občanov (podobne ako v rovnako geniálnom Na hromnice o den více).......................Nefungujú ani výtky, že je to obyčajná telenovela. Naopak Gilmore Girls oproti povrchným telenovelám idú kvalitne hlboko a nie je v nich žiadna čiernobiela postava (dokonca ani taký satan ako Pani Kimová :D), sú bravúrne napísané, až sa mi nechce veriť, že v jednom seriály može byť toľko výborných break-pointov, ktoré naustále prehlbujú všetky postavy a pritom sa to stále točí okolo jednej zápletky! Za vrchol scenáristiky považujem zmáknutie techniky IMAGE SYSTEM, ktorú keď scenárista zvládne, tak môže spokojne zomrieť, a ktorú dokážu tvorcovia v Gilmore Girls vykúzliť na lusknutie prstov (V prvej sérii napríklad v diely, keď zomrie kocúr Škorica). Rovnako réžijne ide o netradične uchopenie, a nie o žiadnu telenovelovú rutinu. Ukážte mi druhý taký seriál, kde sa neustále užívajú dlhšie walk-and-talk zábery ako v Na konci s dychom, alebo krúživé jazdy s takmer muzikálovou choreografiou...................Idem si pustiť ďalší diel, aby som pomedzi prsty cez môj face palm mohol pretáčať očami nad šibnutými občanmi Stars Hollow :D