Havenohome

Jeden z najnedocenenejších filmov od Spielberga a v novom tisícročí vôbec. Po jeho dopozeraní na vás padne šialená existenciálna tieseň. Je z druhu esteticky, štylisticky dokonalých diel, ktoré pojednávajú o absurdite ľudského bytia vôbec. Ten film nastoluje najdôležitejšie otázky o rodine, domove, príslušnosti k nejakej komunite ľudí, o hľadaní vlastných koreňov a nie je to žiadna selánka, žiadne rozdávanie kapesníčkov a potľapkávanie po pleci, proste kruto do ksichtu všetky nepríjemné múdrosti, až vás to rozseká podobne ako hlavného hrdinu. V niečom to pripomína Coppolov Rozhovor, tá téma toho, ako týpek dosiahne vrcholný level paranoje. A v tom ako vám to nedá žiadnu útechu mi to pripomína zase Sladký život, proste film, ktorý v celej nahote a čirosti rozpovie príbeh o osamelosti človeka. Štylisticky je to samozrejme totalný poprask, kamera úplne terno, typické spielbergovské zábery cez odrazy, sedemdesiatkové zoomovačky, aj roztrasená ručná kamera a sem tam tiež expresívne krivé zábery. Eric Bana podáva životný výkon, takúto rolu ostatne dostávajú hreci len pár krát za život.

Henry Fonda je herecký boh. Hrozná hnevu sú skvele zrežírovaný film a ten Henry Fonda tam je neskutočný. Už len kvôli nemu sa to dá pozerať dookola.

Jeden z najlepších vojnových filmov, ak nie ten najlepší. Napriek tomu veľmi málo známy v porovnaní s inými klasikami. Jeho veľkým plusom je šialený scenár. Tá zápletka musí chytiť aj najväčšieho cynika. A samozrejme bezchybná je aj exekúcia toho príbehu. Niečo také drásavé vo filme nezažijete tak často. Absurdita vojny a jej tragickosť obnažená na kosť. Po pozretí tohto filmu vás neuchlácholí ani Forrest Gump. Brian De Palma je režisérsky boh a tento fillm sa dá pozerať stále dookola.

Mohol tomu kopnúť premietač dvojnásobnú rýchlosť. Už sa teším, keď skončí vlna týchto smrteľne vážnych komiksov.

Toto je dosť preceňovaný film. Do polovice sa to ešte dá pozerať. Ale potom sa psychologicky motivovaný triler zmení na lacnú vyvražďovačku, kde sa postavy zmenia na nemotivované totálne ploché figúrky. Od polovice už je v scenári všetko bolestne predvídateľné a rozvláčny koniec je útrpne patetický. Tie repliky chcú pôsobiť tak, ako že z nich vyteká život, a majú byť drsné, ale teda je to len patos. No a indián s fínskou vlajkou na ksichte na záver, to už bola poriadna paródia.

Za komunistov by sme to mohli nazvať komunálna satira. Teda ničnevypovedajúca čiernobiela moralitka. A tá "pointa" na konci to úplne zabila. Z ruštinárky sa na lusknutie prstov stane angličtinárka. Proste len banálne múdrosti na úrovni babiek na trhu.

Najsilnejší diel. A špeciálne, keď už má človek napozerané aj iné diely, lebo tá pointa je taká silná vďaka tomu, že divák je zvyknutý na to ako sa formálne pracuje s jednotlivými motívmi v celej sérii.

Je to pecka. Samozrejme v rámci žánru nič nové. Každopádne takto lakonicky, zároveň presne a decentne napísaný a zrežírovaný seriál sme tu asi ešte nemali. Navyše ako starý akvarista dávam hviezdu navyše, starý Vlach tam mal krásne mečúne.

Film si od doby vzniku nesie nálepku revizionistického westernu. A v dobe vzniku musel samozrejme pôsobiť znepokojujúco a drásavo........Ford je jednoducho kráľ budovania dramatického napätia, uvediem napríklad scénu, keď idú usadlosť prepadnúť indiáni. Ani jedného indiána v tejto scéne neuvidíte, len sa niečo zablýska v kríkoch v diaľke, napriek tomu sa dá v scéne krájať napätie len prácou s hercami v dome a všetko vyvrcholí hororovým panickým výkrikom dcéry. Film je navyše taký vyčačkaný, čo sa týka rekvizít, scény a kostýmov, že už len z toho sa vám zatočí hlava. Lokácie usadlostí sú navyše celé postavené v ateliéroch a tie epické oblohy sú proste namaľované na pozadí. Je to vrchol klasicko-hollywoodskej ateliérovej scénografie. Samozrejme toto všetko sa kombinuje s natáčaním v prašnom či zasneženom reále........ Avšak späť k revizionistickému rozmeru westernu. Ten možno aj dnes čiastočne uznať, ale zároveň aj kritizovať. Čo sa týka zobrazenia indiánov a hlavnej postavy mačistického veterána Ethana Edwardsa, tak sa jedná skutočne o revizionistické zobrazenie. Film pôsobí ako určité ospravedlnenie za predošlé Fordove filmy, v ktorých indiánov zobrazoval sploštene a len ako dehumanizované nebezpečenstvo, aj keď ani v tomto nejde režisér príliš ďaleko. V čom je však film problematický, tak to je spôsob zobrazenia žien. Do žien sa surovo kope, ženy sa chytajú ako predmety a strkajú ich do domov, aby sa nepozerali na bitku, lebo to je zábava pre mužov a tak podobne. Ak by mali tieto obrazy v sebe kritický rozmer, bolo by to v poriadku, režisér ich však modeluje tak, že pôsobia komicky, a je to teda taký šovinistický fúzatý humor, kde sa smejeme tým "naivným, hlúpym ženám". Ford to inak ani nemohol spraviť, kedže film vznikal dlho pred feministickou revolúciou, každopádne z dnešného pohľadu to pôsobí anachronicky a celému filmu to na jeho revizionistickom rozmere uberá. A nielen toto mu uberá. Taktiež vyvrcholenie filmu, kedy sa nakoniec rasistický strýčko Ethan ovládne a nenechá priechod svojím vražedným chúťkam, je vzhľadom k zvyšku filmu veľmi zjemňujúci, nepravdepodobne pôsobiaci a romantický.

Edward Norton sa hrá na Dustina Hoffmana v televízne nasnímanej retrogangsterke. Slabý scenár, slabá réžia a preto aj herci vyznievajú dosť trápne.