Arkanoid

„Only a fool believes woman’s promises or her chastity.“ Hudba v úvode triafa krimi náladu chystaného zločinu. Zabijak s hadími očami nachádza svoj cieľ a úspešne plní úlohu, kamera zaostruje na hodinky zabitého, na ktoré ho upozornil objednávateľ. Po východe z hotela však musí čeliť polícii a ako cestu von si vyberá uniesť Emi, tanečnicu, ktorá mu únos trochu podkopáva trikmi. Nastupuje s ňou do vlaku a musí čeliť jej prefíkanosti, ktorá je veľmi dobre maskovaná. Chudobná štvrť mesta so svojimi uličkami je presne to, čo pasuje akčnému krimi filmu. Škoda, že tento nie je akčný. Na hoteli vybabre s chamtivou recepčnou a Emi prezrádza, že je čestný a šéf colného, ktorého zabil, je jeho prvou morálne asi čistou obeťou. Zatvára okná a zaťahuje závesy. Ako sa blíži ku Emi, máme nastavenú napínavú hudbu, ktorá veští znásilnenie a rozbúchava srdce. Emin frajer je reportér a zhodou náhod má vyšetrovať vraždu šéfa colného. Film má celý čas dynamiku, aj keď balansuje ohľadom béčkovej zápletky obohranej krimi story. Hlúpe je len to, že černošku tu hrá niečím čiernym natrená beloška. Tento noir mi nezapasoval asi klasickým vyhnutím sa väčšej akcii a absencii ponúknutia komplexných charakterov ambivalentných postáv.

Spoilery. Videl som 81 min. verziu. Už v prvej minúte sa začína svetlom osvetľujúcim operačný stôl. Naomi Tani je tu rozpoznateľná aj pod rúškom ako sestrička. Pri operácii hrá jazz. Máme tu pôrod, no scéna je tvorená dokumentárnym záberom vloženým do filmu. Po pôrode, pri uzatváraní ženy, čo rodila cisárskym rezom, sa obraz zmení na čiernobiely. Prečo je štylizácia do čiernobiela, nie je jasné, lebo scéna je príliš krátka, pracovná a hneď sa prepína do farby Koji Wakamatsu používal vo svojich väčšinu stopáže čiernobielych filmoch farebnú kameru na zdôraznenie násilia. Hlavná hrdinka, doktorka, je poznačená znásilnením, ktoré sa odohralo, keď mala 17 rokov, bola tehotná a chytila aj syfilis. Po tejto skúsenosti ju začala vzrušovať len pomsta. Nechať sa rezať skalpelom a nechať si v spánku pichať injekciu do ramena znie neuveriteľne. Takúto logiku majú scény, takže je to skoro na zasmiatie. Tak už tu máme čiernobielu, ako zvedie chlapa a počujeme jej úvahy o sexe. Komornosť pinku scén nesedí s násilím, ktoré hrdinka zažila. Mal som problém fandiť hlavnej hrdinke, keďže prvých 20 minút bolo podaných dosť vlažne. Doktorka vedie po nociach život sexu na jednu noc, kedy chlapov nakazí injekciou do povrchovej rany. Ráno si vždy sama dáva injekciu proti otehotneniu. Zabudne len raz, kedy jej sestrička príde ukázať doktora, ktorý by chcel pracovať v ich ordinácii. Ona ho zoberie, no po čase si musí sama vykonať potrat na operačnom stole. Odpadáva, no prichádza doktor. Dokončí ho a keďže sa mu hlavná hrdinka páči, chce zachovať tajomstvo. Ona ho pozve večer ku sebe, chce mu dať peniaze, namiesto toho ale obaja dobrovoľne skončia v posteli. Doktorku sa rozhodne vydierať pre jej život jeden z jej bývalých milencov. Podozrievavý z ňou nachystaného drinku ho vylieva rybičkám, ktoré hneď zomrú. Káže jej ísť na všetky štyri, ale jazdí na nej nie sexuálne, ale ako na koňovi, kým sa to nezvrtne, a ona ho nezabije jedným presne miereným úderom tupým predmetom do hlavy a následne dvoma do chrbta. Veľmi parodické. Z rezania a rozpúšťania mŕtvoly tiež divák nemá skoro nič. Záverečná zápletka Double Indemnity už nemohla potešiť vôbec, lebo nemala atmosféru spomínaného filmu. Čiernobiele scény sú obrazovo atmosférické, pôsobivé, netradičné uhly kamery (zospodu) tiež potešia, no na áčkový film to je veľmi málo.

„When?“ said the moon to the stairs in the sky. „Soon,“ said the wind thaht followed him home. „Who?“ said the cloud who started to cry.“ „Me,“ said the rider, dry as a bone. „How?“ said the sin that melted the ground. „Why?“ said the river that refused to run. „Where?“ said the thunder without sound“ Dobové fotografie, príjemná gitara, pomalá vážna hudba, Guy Pierce ako Charlie, Ray Winstone ako Morris Stanley, Danny Houston, John Hurt. Úvodná prestrelka je veľmi zaujímavá. Troch chlapov a 2 ženy niekto ostreľuje schovaných v stodole. Guľky lietajú jedna radosť, počuť stále náraz kovu na kov. Guy Richie ako Charlie, špinavý v tvári, zachováva chladnú hlavu. Policajt Stanley ich zajme. Bývalý príslušník armády Jej veličenstva mu dá ponuku zabiť brata, bývalého kumpána výmenou za život jeho mladšieho brata. Nechá si v hlave znieť Stanleyho slová o vyvraždení rodiny svojím bratom. Stanley je zobrazený ako kapitán polície, ktorý už vo svojej spálni s manželkou len spí a jeho podriadení ho preto ohovárajú. John Hurt tu má úlohu starého opilca so vznešenými rečami. Šepkajúce hlášky pesničky Nicka Cavea sú atmosférické. Kazia ich len scény kapitánovej ženy Marthy, ktorá má nočné mory a pokúša sa o oscarovú drámu. Drsnosť nehostinného prostredia prostredia dotvárajú žlté zuby hercov, no až také hovädá, aké boli napr. v ozploitation Wake in Fright. Máme tu aj bičovanie, ale tvorcovia sa ho báli zobraziť v plnej sile. Namiesto toh zobrazuje tusíce múch sediacich na telách divákov tejto udalosti. Vo filme sa celý čas čaká na jednu udalosť – a to, kedy Charlie privedie svojho brata Arthura pred šéfa polície. Čakanie na túto udalosť ale znižuje význam všetkých udalostí, ktoré sa stanú pred ňou – a to znamená väčšinu filmu. Väčšinu filmu tiež nevidíme žiadny nemorálny čin od žiadneho z troch bratov tým pádom nemôžeme veriť v ich zlý charakter. Až do 61. minúty filmu, kedy Arthur rozkope tvár najmenej sympatickému policajtovi, ale kamera to tiež nezobrazuje. Točiť násilný film s násilnými postavami bez zobrazovania plného násilia je pritiahnuté za vlasy. A s hlavou neotrieskanou o stenu. Jazykové okienko: crack shooting.

Spoilery. Veselý bledožltý dáždnik a tečúca rieka. Pozitivita sršiaca hneď z prvých záberov.  Zamyslený muž sediaci v aute otáča hlavu z dievčatka hrajúceho sa pri vode na Naomi Tani, zvolá Akiko a ona radšej ide ďalej, lebo s ním už skúsenosť má. Chlap je ujo dievčatku a nechá ju sa stratiť v okolí tejto ženy, aby sa na ňu mohol pozerať. Ona dievčatko prenechá polícii a máme tu ňou vedenú harmonickú hodinu učenia sa ikebany, ktorá je prerušená detektívom, ktorý jej oznámi, že dievčatko bolo zneužívané a podozrivým je jej manžel, ktorý 3 roky dozadu zmizol a bol obvinený z pedofílie. Príbeh sa tak od začiatku hrá s divákom, kedy predstiera o postavách niečo iné, ako naozaj sú. Jej manžel ju nájde na cintoríne a tam jej násilým dá na ruku prsteň, a drží ju vďaka nemu na reťazi. Unáša ju do opusteného domu za mestom, ktorého interiér ponúka vkusne natočené scenérie. Prví znásilnenie začína už v desiatej minúte. Chlap nie úplne vzrušený klasickou sa rozhodne penetrovať zapálenou sviečkou. Neskôr na ňu kvapká vosk a praktizuje shaving. Akiko sa dvakrát pokúsi ujsť, raz býbalého poreže orezávatkom a druhýkrát uteká, keď nie je v chate. Nachádza dvoch poľovníkov, no tí sa ju rozhodnú znásilniť. Hlavný mužský hrdina nachádza v lese pri jazere aj čerstvo zasamovraždený mladý pár, takže neváha a ani sekundu, kým žena nevychladne. Prekvapenie nastáva vtedy, keď divák zistí, že jeho resuscitácia penetráciou zabrala, takže si ide založiť hárem. Ďalšie, keď jej priateľ tiež vstane z mŕtvych. Záporný hrdina zviaže aj jeho a jej dáva enemu. Keď to už mladá žena nemôže udržať, zaznieva vážna hudba radosti a dôstojnosti. Vymyslí sex pomiešaných párov, ktorý si všetci užívajú. Mladý pár ale tým druhým pohŕda. Akiko sa v submisívnej polohe a sexe v prírode potom už cíti ako doma. Mladý pár sa zabije a záporným hrdinom to otrasie, ale vôbec sa to nerozoberá. Ako pinku slušné, ale film ohľadom trebárs psychológie postáv samozrejme neobstojí. Formálna kvalita ale opäť vysoko, s výbornou štylizáciou scén.

Japonské anime, ktoré je vážne, krvavé a nie je to fantasy (jediné fantasy pripomína napínanie odhalených svalov, ktoré sú ale zahalené kimonami). Vyhnutie sa filler scénam je samozrejme v cene. Samurajské témy z ich doby sú výborne prenesené na obrazovku. Otázky morálnych hodnôt a cti bojovníkov, ktorí nevlastnia vlastný život, sú rozobrané na maximum. Jednoruký Fujiki a slepý Irako odkrývajú svoju nenávisť jeden voči druhému a nie je tu chvíľka oddychu a čírej radosti, ale slepej nenávisti a mocného hnevu, ktoré sa im darí maskovať pod poctivosť samurajov. Verný Fujiki, brániaci svoje hodnoty a akékoľvek rozkazy svojho pána dostáva rivala v ambicióznom Irakovi, ktorý svoju cestu prispôsobuje vysokému cieľu a neskôr volá po pomste. Kogan, sensei oboch študentov je dementný a ak je po desiatkach dní na pol dňa pri zmysloch, je stále krutý. Škoda len nedostatočného priestoru a vykreslenia ostatných postáv. Determinácia všetkých študentov japonského šermu v tomto seriáli je za hranicou chápania. Podriaďujú všetko, aj akékoľvek svoje emócie a iné hodnoty. Zvláštne sú občasné detaily na hmyz – pavúky oblepujúce telo ženy – lebo šesťprstá ruka jej milenca pripomína pavúčie nohy, chrobáky, vážky a cikády, mŕtve muchy, všetko je ukázané do detailu medzi dôležitými scénami. Toto všetko mal byť spolu s so zobrazovaním napínania svalov pri scénach zatnutí sa v šermiarskych pózach zahalených samurajov naruralizmus, čo fanúšikovia trebárs Dobroslava Chrobáka určite ocenia. Zamrzí nedokončený seriál a posledné 2 epizódy, ktoré sú pre mňa kvalitatívne horšie ako predošlé, kultové 3. každopádne áčkový, vždy vážny seriál. Nikdy som sa nedostal ďaleko v mange, ale túto, kvôli nedokončenému príbehu, mám chuť prečítať najviac.

Nahnevanému Fujikimu behá po líci mravec. Irako sa ide vysporiadať s Koganom, pričom ani Fujiki, ani Ushimata nie sú v dojo. Najprv ho nechávajú predstierať, že tam neprišiel vraždiť, no potom to nezvládne samotný Kogan. Súboj síce bol epický, ale chýbalo tomu viac napätia. Nešiel z toho taký kult, ako z epizód 8 až 10. Škoda aj otvoreného konca, kedy tomu opäť chýba asi veľmi veľa príbehu na to, aby sa uzavrel až do prítomnosti v prvej epizóde.

Fujiki je dotknutý Irakovými slovami a pozerá sa na Kigana sekajúceho papierové steny. Usmieva sa ale pri pomyslení, že on je ďalší. Uschimata robí tradičnú ročnú pochôdzku po ostatných dojo Kogan štýlu a je napadnutý Irakom objednanými bojovníkmi. Fujiki prijíma troch samurajov a tiež sa musí vysporiadať s pokusom o vraždu. Irako ponúka akciu v lese, kedy má šťastie. Chýbalo mi viac intenzity.

Spoilery. Kogan v demencii bije ostatných dvoch študentov svojho štýlu a obviňuje ich zo zrady. Je ale pozvaný za lídrom slepých Kengyouom Shizuhatom a tam je prizvnaý na zhodnotenie španielskeho kordu. Vraví, že to je na vystavenie, že tým sa rezať nedá. Shizuhata preto vyzve jeho učna Fujikiho na súboj, kde má Fujiki drevený meč a Shizuhatov vidiaci chránenec Sekiun kord. Kogan si ale sám berie drevený meč a ide namiesto Fujikiho. Sekiun ho kordom zručne bodá, no Kogan ho nakoniec premôže holými rukami. Nakoniec tu máme Sekiunovo prirovnanie ku ose. Na súboj sa ukáže aj Irako. Kým Shizuhata ďakuje Koganovi za výkon, Irako obsluhuje Uschimatu a Fujikiho, ktorého sa snaží provokovať, že Kogan nastúpil za neho, lebo si myslí, že nie je dosť silný. Uschimata ho ale zadrží a obháji, že súboj mal byť len hra a Fujiki Gennosuke sa nevie len tak baviť. Veľmi gurážna epizóda, kde sa emócie, ako už tradične, držali pod pokrievkou.

Fujiki sa oblieva vodou a vracia sa do čias, kedy boli všetci traja mŕtvi ešte živí. Čo je ale obrazový horor, je ukážka Mienho tela v noci, dva a pol roka po vyhnaní Iraka. Do lampy sa dostali dva kusy lietajúceho hmyzu a nevedia odletieť. Kamera sa trasie, obraz je matný a titulky pripomínajú nemý film. Telo Mie je kosť a koža. Rozprávač nemých titulkov ponúkne nechutný detail jej chudého tela. Jej spomienky na Iraka sú prelínané otcovým pchaním pečene do jej úst. Scéna Fujikiho zachytenia čepele meča šialenej Mie do dlaní je magická. Subkultúra slepých je tiež zaujímavá. Mariko je predstavený krátko, no divák by ho určite rád spoznal. Irako hrá na japonskú gitaru a stále nevidíme jeho oči. Okitsu zrádza a Fujiki zdá sa, že nikdy nespí. Po jeho scéne tu máme ešte epilóg, aby sa nepovedalo. Trpké a brutálne, ako to už seriálu ide najlepšie.

Pomstiť Suzunakeho sa podujme Munakata Schinpachirou s dvadsiatimi dvoma jazvami na tele. Rozprávač chce dokonca pokračovať ku jeho jazvám na dlaniach, no zastaví sa. Vybraným vrahom je zručný bývalý samuraj, teraz žijúci v horách. Súboj je vizuálne, obsahovo aj hudobne kvalitný. Na moste ho ale stretáva Suzunosukeho vrah. Yamazaki protestuje proti Uschitovým slovám o nedostatočnej pozornosti Munapatu, posmievačským dedinčanom ukazuje svoje brutálne schopnosti a zo zabitého je jeho oko, čo je strihnuté šokovanými tvárami dedinčanov a Uschitovým jedením melóna. Výborná epizóda s temnými a šokujúcimi scénami.