Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Animovaný
  • Krimi
  • Akční

Recenze (2 561)

plakát

Cool Breeze (1972) 

„...claims he’s Jesus.“ Začína sa nevinnou jazdou taxíkom a dramatickou hudbou cool movies 70. rokov. Mrštný hlavný hrdina vychádza tanečným krokom z mreží svojej cely kalifornskej štátnej väznice na slobodu, nezabudne väzenskému úradníkovi hodiť pero. Niektoré kusy oblečenia zase zahodí pred vstupom do taxíka. Príbeh sa podľa poznávacieho znaku – mosta – odohráva v San Franciscu. Policajná naháňačka je zaujímavá, schovávanie sa za bezdomovca vynaliezavé, no nedostačujúce pre tohto hrdinu aj pre diváka. V policajnej dvojici, čo naháňa hlavného hrdinu, musí byť podľa pravidiel žánru aspoň jeden čierny, čo je naozaj tak. Ku stereotypom prispieva aj vystrelenie na tohto policajta svojim bielym kolegom, čo sa ale dá aspoň brať humorne. Ukradnutie policajného auta je trúfalé. To by bol úvod. Policajný dôstojník, černoch, dostane za úlohu sledovať práve prepusteného hlavného hrdinu. Hlavný hrdina má drsné spôsoby a ide pozrieť bookieho. Vizuálne poteší prostredie nočného veľkomesta, ale napríklad Japonci ho vedia predať oveľa lepšie. Kamera filmu je taký priemer, aby sa to dalo pozerať. Niekedy sa zbytočne približuje a odďaľuje bez vytvorenia dramatického momentu. V scéne rozhovoru dvoch postáv tej ďalej od kamery stojacej nezaberá celý vrch hlavy kým tej bližšej stojacej áno. Prostredie nie je perfekcionisticky prepracované na detaily a neponúka dobré zábery, ak nejde o pohyb vo veľkomeste. Herci sú možno na černošské pomery charizmatickí, ale celkovo sú skôr priemerní. Hrá tu Sam Laws známy ja z filmu Hit Man z roku 1973., kde hral podobnú úlohu. Pam Grier sa objavuje až v 29. minúte aj so svojím afrom v úlohe milenky hlavného hrdinu. Polhodinu som čakal na originálnu scénu v rámci žánru aj mimo neho. Neprišla. A v závere som dostal niečo na ten spôsob, ale komediálneho charakteru, čo bolo hlavne v krimi žánri nie trefa do čierneho. Lúpež a akčné a brutálne scény po nej nie sú žiadnym zázrakom a každý znalec si dokáže spomenúť na lepšie. Chlapci sa tvária drsne, nerešpektujú políciu, ale nič viac. Jazykové okienko: cut corners.

plakát

Seidžú gakuen (1974) 

Film začína pre mňa na Japonsko netradične – hokejom. Nuž, ale tá globalizácia. Vidíme zápas, davové scény v meste a hlavnú hrdinku, mladú ženu sledujúcu trendy. Predvádzanie sa schopným strihom ju dokáže bez pohybu teleportovať pár metrov ďalej okolo fontány. Pri predstavovaní filmu smutnou hudbou sa ujde aj záber na plagát Delonovho filmu Big Guns. Vidí ho kamera a potom ho hlavná hrdinka s záujmom pozerá v kine s pukancami. Kamera je dynamická a užíva si rôzne zákutia mesta. Nemé scény plné radosti dokážu diváka naladiť. Hudba mení tóny v sexuálnej scéne na záver plnohodnotného rande. Po sexe sa mladík predstaví a ona mu dá dočasné, možno aj trvalé kopačky s tým, že má už plány, čím vyzerá byť modernou ženou, zvyknutou na jednorazovky. Prostredie okolo kláštora je natočené efektnou tajomnosťou hustej hmly vznášajúcej sa vo vánku okolo. Rituál zasvätenia novej dcéry božej/Ježišovej manželky je samozrejme vzhľadom na bežné filmy poňatý trúfalo, ale vzhľadom na žáner nunspoiltation je prirodzené, že je žena pri ňom polonahá. Tu dostáva na rozdiel od Bakeneko Toruko furo pozornosť biely, nie čierny kocúr. Nábeh kamery na hlavnú postavu pri vysvetľovaní pravidiel jej nadriadenými vytvára veľmi dobrú dramatickosť situácie a výborný formálny dojem. V kláštore hlavná hrdinka podrýva nepoškvrnené počatie Panny Márie a ku tým krásnym myšlienkam nachádza spojenca tiež v mladej mníške. Niekto však bonzuje a sú problémy. Čiže klasika preberaných konfliktov v uzavretej komunite, okorenená lesbickými vzťahmi. V japonskom pinku som doteraz nevidel oplzlé lízanie prstov. Estetika je tu v mnohých scénach viac ako obsah. Z herečiek mníšok sa nedá nevšimnúť Natsuko Yashiro, trestaná bičom, známa z hlavných úloh filmov Yasuharu Hasebeho. Prvú polhodinu s rozoberajú vzťahy medzi mníškami a rôzne príhody, potom prichádza na scénu farár, ktorý si vykladá božie slovo veľmi zvrhlo. Japonci tradične pridávajú humor aj do sexuálnych scén.  Nechýba však ani brutalita. Také viazanie ružovými prútmi je zaujímavé. Pri spomienkach snaží v noci na vyvolanie dramatického dojmu, sneh však bez zobrazenia krajiny vyzerá umelo. Odhalenie v poslednej polhodine pôsobí nudne. Pri farárových spomienkach a svetonázore dostaneme aj zábery nejakej katastrofy, čo malo byť Nagasaki. Postavy vo fime sú tu krásne vykreslené v béčkovej zábavnosti, ale chýbalo mi viac gore a splatteru, ktoré som zažil v nunsploitation Onna gokumon-chô: Hikisakareta nisô.

plakát

Gokumončó: Hikisakareta nisó (1977) 

Vzdychy, útek v snehu. Pred čím? Nevieme, ale skoro sa dozvieme. S hlavnou hrdinkou to vyzerá od začiatku zle. Deti ju šikanujú. Hľadá kláštor, s úľavou si oplachuje tvár. Pri úvodných titulkoch vidíme blízky záber na ženské chodidlá, neskôr na celé telo, čo naznačuje žánre. Znásilnenie a násilie s tým spojené zaberá kamera z viacerých uhlov, chýba mu však obsahoví kreativita. Rôzne uhly kamery sú prítomné aj pri napínavých útekových scénach. Zaujímavú formu dopĺňajú farby, červená asi v bordeli, kde hlavná hrdinka pracuje a takisto nasvietenie. Na jej milencovi potešia vtedajšie tradičné tetovania, z ktorých dedukujem Yakuzu.  Podobné obrázky sú pomaľované po stenách kláštoru ako zobrazenie pekla. Z vizuálu mi prekáža len premietacia stena v scéne bitia postavy mníškami v 52. druhej minúte, čo je podobná uletenosť ako podobné scény na dotvorenie dramatickosti v druhej časti väzenskej série Meiko Kaji. Hudba mi pripomína aj ľudové nástroje, aj elektroniku, neskôr viac elektroniku a nejaké hrkálky. Je použitá zásadne pri sexuálnych, či iných násilných scénach. Vzhľadom na sexuálne scény sú tvrdé zábery tradične ako v pinku rozmazané. V prvej desaťminútovke máme aj krv a brutalitu. Herci vyzerajú byť amatérski alebo ich výrazy mali byť presne také spolovice dráma, spolovice komédia. Čo sa znásilnenia a sexuálneho obťažovania týka, obsahovo sa nejde do extrémov, ako to svojho času spravil Yasuharu Hasebe v Yaru!. Hlavnú hrdinka na úteku nechce zneužiť každý muž, no ona je zo svojho života taká otupená, že si to myslí o každom a ak ju nechce zneužiť, tak ním pohŕda. Prvých 16 minút ide o pinku, zvyšok je nunsploitation. V kláštore nie je všetko, ako sa zdá, kosti šokujú, aj keď nemusí ísť o to, čo si myslíme. Hudba si tu väčšinou ide pohodovú elektroniku, až scénam dáva menej dramatický, ale o to viac zábavný a možno inak divácky lákavý význam. Brutalita od príchodu do kláštora je nevídaná a tvrdá aj na Japonsko. Hra s obrazom v záverečnom zabíjaní je výborná. Film mi niektorými scénami pripomenul aj neskorší, tiež kvalitný zvrátený film, Ravenous, ale z britskej produkcie. Kvalitný príspevok do žánrov. Zabudnúť na tento zážitok sa dá ťažko.

plakát

The Oklahoma Woman (1956) 

„like man who wants to draw fast.“ Čiernobiely obraz začína kopytami koňa, ktorý lenivo kráča vpred. Prichádza na ňom hlavný hrdina do mesta, ktorý si vypočuje pár drsných rečí o pištoľníkoch od šerifa. Majiteľka baru Marie si vie zasa poradiť s kartárom s bičom Staceym. Toto spolu s barmanom s uchom pri zaujímavých veciach vytvára spolu napínavú obsahovú atmosféru. Klasický western tu podporuje aj hudba klaviristu, znejúca samozrejme len v bare. Formálnu neviem až tak oceniť, keďže som mal možnosť vidieť film vo veľmi zlej kvalite. Povestná americká westernová préria tu potom nevyzerá tak heroicky a romanticky, ako v iných filmoch. Od začiatku je nám podsúvané aj napätie ohľadom rozdelenia moci medzi Marie, majiteľkou baru a jej pravou rukou. Lúpežní pištoľníci, preháňajúci sa popri prepadávanom dome hore dole ako vo filme Kurosawu Schichinin no samurai nedávajú zmysel a sú prvým logickým pasusom filmu, ktorý má byť scenáristickou barličkou pre zobrazenie charakteru hlavného hrdinu. Charakter hlavného hrdinu sa ale ukáže, keď sa pred mužmi schová, aby ho nevideli a potom klame, že ich nevidel. Na vystrašenie mladej ženy sa mi táto akcia zdá byť málo. Dočkáme sa aj bitky, ktorá sa väčšinu času odohráva len pomocou úderov rúk v postoji, ale presúva sa aj na zem a uvidíme techniku, ktorou sa snáď dá dostať z útoku v mounte do bezpečia. Súboj je vyriešený technikou sebaobrany, prehodením ruky. Celá táto bitka nie je však ničím výnimočným. Súboj žien je naopak o dosť horší, kladná postava si nekryje hlavu. V závere je kvalitná dramatická scéna poníženia hrdej ženy, ktorá by ale s lepšou réžiou mohla vyzerať oveľa lepšie. Obsahovo sa to dalo spraviť lepšie, s väčším dôrazom na postavy. S väčším rozpočtom mohol byť western lepší a potešiť snáď viac aj po formálnej stránke. „Look out! That gun got out quick like that was got out before. “ –„Whisky.“ –„This will be my town before I am finished.“ –„All I want from other a lot of peace and quiet.“ –„I don’t know if I hate you or feel sorry for you.“

plakát

Kleinstyle vlog (2021) (TV pořad) 

Náhľad do súkromia momentálne jediného slovenského fightera v UFC Ľudovíta Kleina. Informácie pre fanúšikov užitočné aj nie. Oceníte podľa záujmu o tohto fightera.

plakát

Way podcast (2020) (TV pořad) 

Charizmatický moderátor robí show poľahky kvalitnou. Jiří Procházka ako hosť dokáže kvalitu doplniť snáď do každej relácie.

plakát

Svet zločinu (2021) (TV seriál) 

Slušne odmoderovaná relácia. Epizóda Slovenský sériový vrah Ondrej Rigo: Dozvedel som sa, že to bola amnestia Gustáva Husáka, čo prepustila Ondreja Riga na slobodu. Moderujúce ženy sa nevyhýbajú ani faktu, že preživšia Jana sa zachránila aj stlačením jeho pohlavného orgánu, čím prinášajú viac informácií ako seriál STV.

plakát

FocusOn (2019) (TV pořad) 

Zaujímavé rozhovory o architektúre s pripravenou moderátorkou, ktoré docenia viac asi len architekti.

plakát

G-Talk (2018) (TV pořad) 

Fajn rozhovory s českými rapermi, ktoré zhodnotíte hlavne podľa hostí. Moderátor je pripravený a ak vám sadnú témy, je sa na čo tešiť.

plakát

Telo v 21. storočí (2020) (TV pořad) 

V rámci publikovania svojej knihy Telo v 21. storočí vytvorili športový redaktor Michal Červený a vedecký pracovník Milan Sedliak, vedecký pracovník na Univerzite Komenského vytvorili pár užitočných rozhovorov na témy knihy.

Reklama

Reklama