Arkanoid

„I believe in business. I believe in honor in my contracts. I believe that without honor our business became quite useless.“ Začína sa zlovestnou dunivou hudbou, neskôr hudba prejde do istej erotickej rutiny, ale stále dáva scénam určitú atmosféru. Už úvodná scéna sa s nami hrá, keďže z pohyb kamery po pár sekundách zamrzne a máme tu umelecký obraz so svetlom, kde sa zobrazujú úvodné titulky. Po ich skončení je vážna hudba vystriedaná elektronikou so záberom na veľký mrakodrap, ktorého týčenie je kamerované zdola hore. Obrazová poetika sa dá oceniť už teraz a aj neskôr. Dialóg začína hláškami o cti. Neskôr sa dočkáme aj záhadného, flirtovacieho, či sexuálneho dialógu. Erotika je štylizované výraznými farbami a podmanivou, pomalou hudbou saxofónu. Jednotlivé obrazy slúžia na vychutnávanie, nikto sa nikam neponáhľa. Pohyb ustal, aj kamera sa presúva pomaly, v súlade s tempom a atmosférou scén. Nasvietenie je výborné, dovoľuje farbám dostať ich sýtosť, osvieti určité časti, aby tie ostatné boli zahalené tieňom. Na scénu sa používajú minimálne dve kamery, ktoré dajú vyniknúť rôznym uhlom zobrazeného. Na efekt je využívané aj zmatnenie a zostrenie v jednom obraze a spomalenie pohybu, kde pri zobrazení námestia plného ľudí v tme vyzerá každý ako zombie. Prevládajú sýte farby, ktoré udierajú do očí a tvoria štýl. Obsahom je zahrávanie sa so sexualitou muža, čo je využité skoro na maximum. Scény sú občas znepokojivé, ale film sa vyhýba veľkým extrémom. Sexuálne scény sú oproti tým z dnešného porna nevyužívané v celej svojej dĺžke, skôr vo forme highlightov, ktoré trvajú kratšie ako ich reálny čas. Sex v závere je točený dvoma pármi, jeden je s hercami a ich tvárami, druhý, pomalší, zobrazuje detaily. V závere scénam chýba viac tajomnosti a zahrávania sa s postavami a divákom oproti tým predošlým, stále je to obsahový miš-maš, ktorý je vizuálne príťažlivý. „I want you to sit in that chair and od nothing.“ –„Do you love me?“ „No, I don’t.“

Od začiatku dostávame formálnu aj obsahovú náladu filmu. Ku koľajniciam vidíme aj chodidlá troch žien, rytmicky sa pohybujúc. O pár sekúnd ich už vidíme celé, ako prenasledujú dvoch chlapov s nožom, ktorí znásilnili jednu z nich. O chvíľu vidíme aj Meiko Kaji v úlohe veliteľky gangu Maye, ako posunkom hlavy rozdáva ostatným pokyn. Meiko naspievala aj song ku filmu. klasicky rýchlo hneď spoznávame ja mužský gang, ktorý je s dievčatami spriatelený. Tatsuya Fuji tu ale bohužiaľ nehrá veliteľa tohto gangu, ako to bolo v dvoch Hasebeho filmoch z tejto série a v hercovi veliteľa gangu teraz nemá režisér takú hereckú oporu. Po rivalov sa znova nechodí ďaleko a úvodná scéna konfliktu vyzerá nevinne ako z rozprávky. Ku negatívam sa dá pričítať mierne vizuálne sklamanie, keď koncert už Hasebe v tejto sérii nasnímal aj lepšie. Aj nastrihanie prvého koncertu pripomína v pár sekundách snahu o vyvolanie epileptického šoku (tento strih využitý aj pri autonaháňačke a LSD tripe), asi v rámci zdôraznenia rýchleho prežívania a výbornej zábavy. Neskôr sa v inom koncerte využívajú farebné filtre alebo svetlá pri zobrazení spevákov. Našťastie nočné scény sú už tradične vizuálne podmanivé. Zaujme aj veľa jednofarebných áut pri sebe, či už ide o plno bielych, pár červených alebo šedých pickupov. Hudba je skôr rutinérskou záležitosťou opakujúcej sa nezaujímavej melódie. Zmeny scén strihom postupne z bokov na stred a od stredu na boky musel aj vtedy pôsobiť zastaralo. Ženy ryjú do dreva obraz škorpióna, čo je prezývka budúcej postavy Meiko Kaji. Na Hasebeho pomery slabší vizuál a menej zaujímavý dej, na filmy celkovo slabšie postavy.

„Douglas was gone without trace.“ Už koláž človeka idúceho v skafandri v kombinácii s hviezdnou oblohou pri úvodných titulkoch neznie dobre. Pri pohybe obrazu lacnotu cítiť, ale úvodný song tento divácky žiaľ a pohoršenie zmierňuje, ale nie tak, aby sa film dal nejako pozitívne hodnotiť. Z lietajúcich objektov tu máme helikoptéru, z ozbrojených zložiek dvojicu policajtov. Postavy aj dej sú nudné a nevýrazné, plné suchých konštatovaní. Prvé stretnutie s monštrom je príliš krátke (2 sekundy?) a nudné. Podobný základ ako The Thing from Another World. Záver je nekonečne hlúpy a lajdácky. Ospravedlnenie pre režiséra Herschella Gordona Lewisa sa dá nájsť len v tom, že za tento film nenesie zodpovednosť sám. Zatiaľ najhorší Herschell Gordon Lewis (doteraz som videl jeho 10 filmov), lebo aj keď predtým natočil filmy podobných kvalít, tie nebudili ambíciu strašiť a predtým natočil slušné béčkové horory a tu sa dostal mimo svoj štýl.

Polminúty sa venuje dokument spomenutiu tragédie v zahraničných médiách, skoro 3 minúty venuje spomienkam obyvateľov Mukačevskej 7 na život pred výbuchom a už ideme ku osudnému dňu. Ľudia, ktorí prišli o blízkych a majetok, to znášajú veľmi dobre. Dokument je viac o emóciách, ako o faktoch. Napríklad sa nedozvieme, prečo ten plyn unikal.

Z vizuálu nerozumiem nadmernému využívaniu technických zdatností, ako obraz rozdelený na 2 časti, kde je Anton Heretik vo farbe a v druhom priblížená časť jeho tváre v čiernobielom obraze. Fakt, že Jana B. Ondreja Riga schmatla za rozkrok, sa už v jej sebaobrane v dokumente nespomína. Najbrutálnejším vrahom ostáva rozparovač Štefan Svitek, spracovaný v seriáli v E11, aj keď Ondrej Rigo strašil Slovensko dlhšie. Dobre spracovaná epizóda. Dominik Dán tému spracoval dobre v knihe Beštia, ku brutalite si navyše vymyslel ďalší motív.

„Ah, last motel in town again, hey Boswell? Well it‘s not exactly the Ritz, but it sure beats spending another night in the truck, right mate?“ Prvý záber je na smetiaky, druhý na pumpu a kamera pokračuje tajomnou nocou v ľudoprázdnej lokalite aj na neónový nápis hotelu. Prichádza kamión s podstatným hrdinom filmu, hraným Stacym Keachom. V jeho mladých dobách pred seriálom Prison Break mal väčší šarm ako vo svojich neskorších rokoch. Komu ale adresuje svoje vety? Skoro sa to dozvieme, ale tajomnej atmosféry sa už nezbavíme. Hlavný hrdina sa snaží byť šarmantný aj vtipný zároveň. Je príjemné sledovať jeho mentálnu poruchu pri komentovaní okolojazdiacich sebe a svojmu psovi či pri hraní na ústnu harmoniku pri počúvaní vážnej hudby. Zlyháva však v romantickej línii, ktorú nevie dotiahnuť ako chlap do konca. V lesíku mu to tiež dochádza prineskoro. Jamie Lee Curtis tiež poteší príjemným výkonom. Blýskanie sa je využité pri prvom face to face postáv na diaľku a všetci epileptici by sa mali mať na pozore. Vrah nám je predstavený skoro a kamionistov pes vie hneď odhaliť zločin. Tvorcovia do filmu dostali aj hoax o Nullarbor Nymph. Napínavé scény sú trochu parodované dobrodružnou hudbou. Film plný čudákov, konšpiračných teórií a nevraživých miestnych vidlákov obsahuje veľa bláznivých príhod, zvláštnych monológov a vtipných dialógov. Road movie, ako mám byť, navyše s trochou boatxploitaion. Čo sa dá filmu vyčítať: nuž, niekedy je toho napätia málo. Jazykové okienko: weightbridge; jap trap; yank tank; hoochie coochie; rocks off, lay a trip on; on the lam; be the meat in the sandwich. „Use Smith or Jones what‘s the difference?“ -„First he steals my girl. Then he takes my bed.“ –„Now there‘s a man with balls.“ –„Dazzling her with my stylish rhetoric and witty innuendo.“ –„That’s the trouble with you Australiabns. You take yor games too seriously.“ –„Just because I drive a truck does not make me a truck driver.“ –„ Cast to the wind thy ghastly sin.“

Pilot z dvojky ukazuje svoje zlodejské schopnosti. Max je tentoraz majiteľom koča s ťavami. Mel Gibson si zaobstaral dlhé vlasy a prvýkrát v sérii vidíme bicykel či saxofón. Prostredie Bartertownu je veľmi bizarné, všetko funguje napr. na metán z pigshit. Thunderdome aréna vyznieva veľmi hlúpo, keďže popruhy, ktoré zápasníkov dokážu vyhodiť do vzduchu, im nedovoľujú využiť boj na zemi páky, alebo clinch. Na postavách sa ako po minulé časti nepracovalo, slúžia len na posun dobrodružstva a ukážku schopností svojich, či hlavného hrdinu. Dej ostal predvídateľný. Forma bohužiaľ nedosiahla kvalitatívnej úrovne minulých častí kvôli nedostatočnej akcii a slabších odevov, ktoré mi nesadli. Scenáristická barlička: hrdinu niekoľko kilometrov stopuje malá opica, ktorá mu nesie vodu. Hlavný hrdina ju pije filmovo – prvým vyliatím nešetrí, najprv si obleje tvár, až potom ide piť. Opica je zjavne vycvičená otrokmi, ktorí väčšinou nevychádzajú z prasacích chlievov, kde majú deň aj noc kopu práce. Deus ex machina tu je ale aj po druhýkrát, a to so záchranou pred prvou polovicou filmu. pri tej mladej sekte sa tvárim rovnako nechápavo, ako hlavný hrdina, navyše aj znechutene. Zápletka je veľmi hlúpa, zakladá sa práve na hlúposti postáva nezmysloch, vytvorení dejového oblúku na základe momentálnej nálady postáv. Preniesť postapokalyptický svet, navyše z Mad Maxa do prostredia rodinného filmu nepovažujem za šťastné riešenie. Filmu viditeľne chýbajú carsploitation scény, ktorým sa príbeh vyhýba až do záverečnej akcie. Nie je to však to, načo sme boli z predošlých častí zvyknutí, ale len hlúpo vtipné trieskanie panvicami o hlavu pri jazde. Čo sa dá na filme oceniť? Snáď len kamera, ktorá ešte nestratila všetok svoj šarm. Jazykové okienko: hold one's own; only just.

„You’ll be back, Rockatansky! You hooked, Max!“ Halls of the Justice a Anarche Road. Tieto nápisy neponúkajú svojím objektom žiadnu dôležitosť, keďže kamera nám ukázala len pusté nič. Prostredie atmosféru nevytvára (bavia ma ale kríky okolo Maxovho domu), len akcia na diaľnici. Úvodný záporák je šialený nad úroveň svojho vedomia a tak je to dobre, ku tomu rýchla jazda, hučanie motorov, carsploitation, austrálsky dialekt a postupné uvádzanie tajomného Mela Gibsona na scénu. Mladý Mel Gibson poteší, hlavne jeho vydesené oči v nemocnici, aj keď jeho sentimentálna scéna s manželkou potom už nebaví. Je hodno pochváliť aj hercov v dramatických situáciách, ktorí sa do podžánrov exploitation hodia dokonale. Kamera je sústredená, vôbec nevyzerá béčkovo, skôr cítiť menší, ale stále celkom slušný rozpočet. Krv tu máme vzhľadom na exploitation podžánre skoro, v prvej desaťminútovke, a ku filmu to ladí. Po ďalšom násilí je scéna strihnutá vravnou, ale nikto nezomrel. Pri scéne na pláži a v mori som čakal aspoň baptizmus, ale ostal som sklamaný. Nevyužitých scén je pri tom dosť, lebo postavy sú plytké (rozšírenie charakteru Maxa o snaženie sa o vyjadrenie svojich pozitívnych emócií ku žene je márne, lebo sa nerobili správne kroky, ktoré by mu dali zmysel) a hľadanie štýlu niekde na začiatku. Moment, kedy by film pokročil z odosobnenosti a chytil by diváka za srdce, sa tu hľadá len veľmi ťažko. Nič tu nie je dostatočne dramatické na to, aby divák prežíval chvíle napätia ako prikutý na stoličku a očami hypnotizoval obrazovku. Obsah aj forma by jednoducho potrebovali rozvinúť. Škoda, že to, aby Max konal šialený, je tejto pasáži venovanej vo filme len veľmi málo času. Jazykové okienko: toey, floozy; doohickey; gizmo. „They were speacial shoes, brown. And he always kept them really shiny.“

„and when your mommy‘s crying at the funeral, I‘m gonna goose her with the turkey neck. Yeah, baby.“ Toto je moje prvé stretnutie s Charlesom Bukowskim. Prvýkrát som film videl pred rokmi, ale dnes už mám našťastie prečítané Príbehy obyčajného šialenstva, 5 básní, pozreté jedno jeho verejné čítanie a skoro štvorhodinovú verziu dokumentu rozhovorov s ním (od Barbeta Schroedera). Je to jedna z najzaujímavejších osobností, ktoré som mal tú česť sprostredkovane poznať. Hlavný hrdina je napísaný v súlade s jeho životom a vo filme ho stvárňuje uveriteľne Mickey Rourke pred plastikou, kedy ho aj fyzicky trochu pripomína. Hrá ho možno až prehnane, trochu ako paródiu, ale vôbec to výslednému dojmu neprekáža. Herecky poteší aj Lynchov dvorný herec Jack Nance. Úvodné zábery na bary spisovateľ večne podporený alkoholom určite neodmietol. Tmou vstupujeme do toho hlavného, viac menej zívajúceho prázdnotou a dynamickou kamerou pôsobivo obchádzame barmana. O pár sekúnd sa už stretávame s hlavným hrdinom, ktorého najväčšou cnosťou ostáva nepokoriť sa, cieľom piť a písať. Bitka za barom je krvavá a ponúka pár kvalitných boxerských úderov. Po druhej bitke sa presúvame do baru Kennmore, kde už sedí aj Charles Bukowski či Faye Dunaway, ktorá tu mala kvalitný ženský herecký výkon. Potešia aj drzé reči, ktoré sú možno transformované viac do filmovej atraktívnosti ako poctivého stvárnenia života tohto spisovateľa, ale musím si od neho viac načítať. Americká barová atmosféra tiež robí svoje. Všetko spolu veľmi pekne ladí a na veľkú kukuričnú lúpež či vynachádzavosť chlapíka s Parkinsonom, ktorý si chce vypiť, už sú len čerešničkami na torte. V Bukowského dielach je viac myšlienok, ako som stihol postrehnúť, no ani tento extrakt nie je vôbec zlý. Jazykové okienko: goose; on the cuff; take hold; slugger. „He hates help. Piss on you, if he could. Fuck him.“ –„What do you drink?“ „Almost everything.“ –„I can whip him without a reason, because I’ve got the guts.“ –„I think the last time you’ve ever paid for a drink is the first time.“ –„Young man like you, drunk every day at noon. Get yourself a job.“ „I have one.“ „Oh, really?“„Yeah, killing the cockroaches in that place of yours.“ –„How come you‘re so fucked up?“ –„Your mother‘s cunt stinks like carpet cleaner.“ –„She is crazy.“ „Crazy? Oh.“ –„You hate them?“ „No, but I seem to feel better when they’re not around.“ –„That’s it.“ „That’s what?“ „I’m broke. Can’t buy another drink.“ „You mean, you don’t have no money?“ „No moeny. No job. No rent. Hey, I’m back to normal.“ –„Don’t you hate cops?“ „No, but I seem to feel better when they’re not around.“ –„It takes a special talent to be a drunk. It takes endurance. Endurance is more important than truth.“ –„Yeah, but that counts too.“ –„I don‘t want to make a new discovery in jail. Hey, they’ve got the wrong kind of bars in those places.“ –„Ah, you call that love? I call it an unoriginal exhibition.“ –„Do you need a drink?“ „Yeah, like a spider needs a fly.“ –„Start, my friends are thirsty.“ –„Let‘s have a few drinks and listen to some jukebox mucic.“ –„Basically, strangers to each other.“

Animačne potešia pomaly sa hýbuce asteroidy, či hviezdy okolo Las Vegas station, alebo rovno už akcia v kasíne. Cobra zasa huláka a komicky sa uhýba pred strelami, ako na dospelý seriál nepatrí. Obsahovo je to už bez Dominique, zato s predvídateľným dejom.