MikO_NR_1909

MikO_NR_1909

Martin Hladký

okres Nitra
obmedzenosť, zaostalosť, komplexy

Skype: panthers19

37 bodů

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
<< předchozí 1 2 3 4 13 26 38 50
    • 20.1.2018  01:27
    Nezlob (2015)
    ***

    Veľmi príjemná feelingovka zo starej školy, ktorú akoby pretransformoval duch éry mafioso pretkaný životom dospievajúcich a ťažko skúšaných kamarátov zo špinavého bloku. Takto nejak vyzerá Taliansko za okrajom bežného záujmu, ale škodí mu nosne rozporcovaná látka, ktorá bola rozobratá v akomkoľvek nezávislom talianskom filme, a ktoré (tie úspešnejšie) boli schopné výrazne prehovoriť na festivalových súťažiach.

    • 18.1.2018  00:25
    Paterson (2016)
    ***

    Veľmi vyprázdnený Jarmusch, asi to tým vekom a po toľkých projektoch muselo prísť. Paterson hrá symboliku v mnohých režisérových hrátkach, v disproporcii všedného konfliktu a križovatke rozhodnutí, ale ich skratkovitý model narába s poetickými možnosťami strašne predvídateľne a míňajúc sa účinku. Ako boj s čoraz prerastajúcejšou elektronizáciou každodenného života v akejkoľvek činnosti Paterson ukazuje skôr synergické prepojenie komunikácie a zašlých návykov, ktoré vracajú pohyb sveta do čias, ktoré tomu predchádzali, ale pridanú hodnotu nad mimovoľný rámec nedokážem nájsť.

    • 5.1.2018  17:09

    Výborné, ale golf sa mi páčil viac ako šibenica. Aj keď, pletky s Hulkom spred 100 rokov... tak to už áno...

    • 5.1.2018  12:09

    Niekedy nestačí bohatá autobiografická "liturgia", ani playboy "plagátiky", aby dokument o jednej z najsebavedomejších postáv kinematografie dopadol docela priemerne. Rozhodne sú informačné kanále, s ktorými sa tu ná pracuje a spôsob rozprávačského stvárnenia striedme a snažia sa navodiť v Mastrioanniho živote akýsi preklenutý protipól mnohých oblastí, ktoré diferenčne pôsobili na plátne a v súkromí. Avšak, vyjadrené vlastnosti a schopnosti Marcella len tak odsýpajú hávom zrozumiteľných a jasných popiskov. Proste čakal som málinko impulzívnejšie a búrlivejšie opraty, ktoré by jeho fanúšikovia prijali väčšmi. Či by z toho opäť raz fúkal vánok stereotypov a nepochopení, ktoré sa z povier o jeho osobe neustále rozširujú?

    • 5.1.2018  11:58

    Úsmevné a trefné plienky zo štúdia od Disney, kedy ešte hľadali patent a svojbytnú identitu, odlišnú od všetkých. Možnosti, ako zdokonalovať prvé grafické a kakofonické zvukové štýly sa tu stretávajú v absolútnych začiatkoch. Asi ani preto by som nečakal, že hranica, medzi kladnou postavičkou a tou zápornou bude taká relatívna. Aj v zmysle nie práve najpozitívnejšieho vyvrcholenia pre myšiaka Mickeyho. V mnohých ohľadoch budú dnešní diváci civieť ako obarení.

    • 28.12.2017  12:28

    Aj keď to znie ako stereotypné konštatovanie, na takéto vzťahové obrátky by mali súčasní režiséri prihliadať, keď budujú veľkofilm podľa modernistických štandardov. Nech neextrahuje akúkoľvek akčné sekvencie, vyžaruje z filmu nesmierne citlivá rekonštrukcia krokov vedúcich k nahromadeniu odporu voči elitárskemu správaniu (hoci udalosť je zložitejšia a vystupuje v nej viacero bočných záujmov, ktoré však v militarizovanej pohotovosti japonských 40.rokov neboli v tejto branži moc prípustné). Mimoriadne súdobá je práca s obrazom. Vytvára odbytište pre vzburu ako aj teritoriálne uviaznutie do pavučín následkov, vyplývajúcich z krátkodobého revanšu. Otvorený koniec neprekvapuje, ale zrejme nenadchne "bežného" diváka.

    • 27.12.2017  21:46
    Tajný přístup: Vatikán (TV film) (2011)
    **

    Nehovorím, že by sa to viezlo na nejakej konšpiračnej vlne alebo referenti hľadali potešenie z bulvárnych zdrojov, v každom prípade je Zákulisie Vatikánu iba pózerskou ukážkou demonštrácie politickej a katolíckej moci kĺžuc výhradne po povrchu. A zjednodušene.

    • 24.12.2017  12:52
    Ukigusa (1959)
    ****

    Áno, Ozu je bezpochyby najpovolanejší pozorovateľ života, ale najmä vytvoril kolobeh, okolo ktorého sa táto rodinná dráma môže v takomto prostredí a na takých úrovniach odohrávať. Kabuki života alebo život pod záštitou Kabuki. Dôraz je kladený na výtvarnú stránku, kde sa Mijagawove schopnosti rozrastú z inak čiernobieleho tieňovania na zosnovanie typizovaných atmosfér pre tú ktorú scénu. Výborné je aj zvolenie počasia v rušných, i prítomnosť slnka v v pozitívnych chvíľkach. Proste Ozu vie pospájať fragmenty v efektívnu dramatickú os a nezabudne na najrôznejšie odtiene emócií, ktoré sú tu prítomné za neviditeľnými kútikmi. A odprostil sa nemalo od typického statického snímania a skúša aj nové veci, v čom má u mňa ako u stredoeurópana výrazné plus.

    • 21.12.2017  16:41

    Ron Howard vie, ako v disproporcionálnych roztržkách vyťažiť maximálneho proporcionálneho účinku. V rámci (tak trochu) rozprávkovej ságy Rocky sa dajú brať bočné, zjednodušujúce segmenty za ľahko, ale v prípade životopisných artiklov s reálnymi menami, chronologickými udalosťami a hlavne mne ako znalcovi problematiky i doby, v ktorej sa bojovníci v rukaviciach kedysi predierali, ma málinko pobúril. Ako nezainteresovaný, emocionálne založený divák by ma takýto biják aj dojal (a z aj časti nenechal chladného), ale jeho puritánsky prístup a nepresvedčivé zaobalenie do vyumelkovaného hávu je natoľko očividné, až sa čudujem, aký kult si J.J. Braddock (zdôrazňujem) pre tieto generácie vytvoril týmto filmom a nie jeho skutočným príbehom.

    • 12.12.2017  13:19

    V čase prehlbovania akejkoľvek formy internej komunikácie skrz sociálne siete príde takáto senzitívna romantická komédia ako skutočný balzam na dušu. Výborne napísané, herci sú zanietení a Lubitsch čoby srdcom Európan vie vytvoriť relevantnú atmosféru prostredia európskej meštiackej štvrti a pri svojej adaptačnej spôsobilosti na americkú tradíciu nemá žiadne problémy raziť suverénnu rutinu bez toho, aby sa zásadným spôsobom dostal do sporu s producentmi.

    • 9.12.2017  16:55

    Nechám si čas na rozmyslenie. Akirov meditatívny ponor ma v jeho takto pokročilej časti kariéry ničím neprekvapuje, i keď stále mi hlavou prechádza rozpor kvalitatívnym rozsahom výpovede a objemom skutočných poetických podnetov na zamyslenie, ktoré by so mnou lyricky pohli (mohli by sme tam zarátať variáciu malieb Van Gogha a podaktoré vychádzky parkom). Preto by som jeho auru nechal na čas nedotknutú a vrátil sa k nej, kedy budem spôsobilejší doceniť podstatu bytia jeho zložitej osobnosti, hoci tie posolstvá sú absolútne čisté nevinnosťou, naivitou a perfekcionistické údelom jeho činnosti, ktorú v dospievaní zveľaďoval a bral si z nej inšpirácie.

    • 1.12.2017  16:48

    Vypäto vygradovaný dokument s výbornými dramatickými momentmi, informáciami z prvej ruky a chladným vyhodnocovaním Barbieho (ala Altmanových) aktivít. Trochu ma zamrzelo, že retrogradná osnova sa prieč 50-rokmi začne prílišne koncentrovať na nacistickú kartu a rozlezená zodpovednosť za osud bolívijského chaosu ostane visieť v zapadnutom prachu. Oceňujem motív a spôsob odrozprávania, ktorý sa ťažko v učebniciach dejepisu dozviete (ešte v takejto interaktívnej forme), ale chýba tomu vnútornejší impulz a vzťahové prepieranie, ktoré sa minutážou značne zúži na jednu osobu (na to, aká zložitá problematika krajnej pravice v krajine dosluhovala).

    • 1.12.2017  16:22
    Diplomacie (2014)
    ****

    Fascinuje ma svet diplomacie a všetky podrobnosti, ktorými sprostredkováva svoju nečitateľnú a inak mnohotvárnu reč. Schlöndorff sa ako idealistický básnik snaží naviesť univerzálne posolstvá z Gélyho hry do krajností človeka, ktorého sužujú nevyhnutné ostychy vlastného svedomia. Alebo skôr smer z ideologického komfortu a hnevu do diskomfortu, ktorý zasahuje priamo von Choltitza a jeho rodinu. Je to samozrejme pritiahnuté za vlasy, z čisto objektívnych pohnútok zvažujem nižšie hodnotenie ale téma a posolstvá ma zasahujú kedykoľvek, kedy do podobných existenciálnych vôd (našťastie ako divák) aspoň z pohodlia obývačky nahliadnem.

    • 27.11.2017  20:18
    Silverado (1985)
    ***

    Silverado predstavuje opantaný návrat idylickej formy, ktorá výrazne scvrkáva napätosť a dáky ten tradičný svet starého západu na jasne zrozumiteľnú synergiu hrdinstva, nadhľadu a satisfakčného vyústenia, že nejde ho v kontexte žánrových dejín ignorovať. Príbeh je mimoriadne štýlový, výborne natočený jak v rámci dynamického prevedenia akcie, tak vizuálnou textúrou. Avšak Kasdan neuniesol hranicu znesiteľnosti, kedy som mu jednou hemisférou toleroval vedomú laxnosť charakterizácie mikrosveta, v ktorom sa dej Silverada odohráva, tak akýmkoľvek nepredvídateľným momentom, ktorý by si zaslúžil zmienku. A škoda tých naivných zvratov, nadhľad za ich hranicu, (nech je akokoľvek vynaliezavý) prosto nesiaha.

    • 18.11.2017  15:13
    Velmistr (2013)
    ***

    Wong má schopnosť opulentne narábať s poetickou tragikou tak, že je v rukách druhých skrátka nereprodukovateľný a nedá sa napodobniť. Záver to opäť raz potvrdil. Ale to narábanie s polocelkami, polodetailmi a vnucovanie štýlu, ktorým zarezonoval v iných žánroch, do kúskov od majstrov bojových umení moc nepatrí a nie je jeho mentálnou krvnou skupinou. Hlavne, ak koncept vo svojej dešifrovateľnosti hrozne pokulháva v rozprávacej forme a nedokáže divákovi adekvátne sprostredkovať zážitkový potenciál, ktorý je prakticky nevyčerpateľný. Ale to, aké trendy nadobúdajú akčné historizmy z ďalekého východu v podobe novodobých Jidaigeki alebo transponovaných bijákov z Martial Arts, tak sa Veľmajster drží v okrajovej rovine a z času načas upúta originálnymi momentmi. Ale sú na seba naviazané moc plasticky a nesprotredkujú tie spirituálne osobitosti, ktorými sú čínske mytológie opradené hlbokou fascináciou a nepochopením.

    • 16.11.2017  10:29
    Víla (2011)
    ****

    Súhlasne potvrdzujem, že sa spolutvorcom a spoluscenáristom podarilo ošatiť hulotovský typ humoru do moderného sveta sužujúceho spravidla tie isté existenčné problémy a akcentované zhruba porovnateľné typy osobnosti zanietených pre svoj kúsoček piesku na zemi. Zdanlivá nepochopiteľnosť a odtrhnutie od všednej reality je skôr maskou, ktorá diváka zavedie do krajností a výšin, kedy bol film atraktívnou a zábavnou formou média. Poloprázdne exteriéry sú navrhnuté naprosto geniálnym, naliehavým spôsobom pre potreby nedialógových foriem rozprávania filmu. Sú zároveň aj ich vrcholom, pokiaľ prirátame nespočetnú originálnosť trikových kreácií.

    • 8.11.2017  19:14

    Perfekcionistické úsilie Germanovho počinu je hroznou malátnosťou uťahaná antiutópia, ktorá sa v súčinnosti v predom zadeklarovaných motívoch utápa vo svojich banálnych obrazcoch zlovestnej stredovekej atmosféry a jej účinok v sebe samej. Je to úžasná virtuálna hra expresionistického symbolického významu, ale autor sa v 3 hodinovej minutáže nedokáže odlepiť od rozporcovaných filozofických úvah a bodoch, ktoré má senzuálne skvelo spracované vo svojej hlave. Preto som aj alergický na výborné myšlienky autorov ako v Passolliniho Saló, ktoré okrem kontroverznej pózy neponúka hĺbavejší diskurz do osobitnej problematiky, ale len tézovito a samoúčelne nadbieha do svojho okázalého cieľa. Za relevantnú považujem asi prvú hodinu, kedy aj mimodialógová forma pôsobila omráčujúcim dojmom plných záhad a tajností, aby sa napokon vykľula v rozťahanú, unifikovanú spleť neustále sa opakujúcich obscénnych gest.

    • 1.11.2017  16:08
    Whiplash (2014)
    ****

    Delikátna púť za dosahovaním maximalistickej výkonnosti a zžitím sa s jednou činnosťou, akoby bola iba ona samotná stelesnením vesmírneho a fyzického snaženia. Výborná chémia medzi ústrednou dvojkou, nie náhodou Fletcher pripomína kouča Cartera, avšak Whiplash je lepšie napísaným filmom. Množstvo objektivovej detailizácie ako prvok zhutnenej mizanscény dosahuje vysokého účinku a málokedy svojim účelným zámerom vyslovene odrádza, priam naopak. Dopĺňa políčko za políčkom ako obohacujúci spôsob kapacity širšej vnímavosti podobne ako zdanlivo nepredstaviteľná cesta úsilím za dosahovanou magickou kúzelnosťou tejto vznešenej činnosti - hraním jazzu. Whiplash je dôkazom, že i komerčne menej pokryté projekty môžu medzi nezávislosťou a plnokrvnou zážitkovosťou zohrávať vzácne rovnocennú rolu. Predstavuje vzťahový i umelecký temporytmus zložitosti, ktorého viažu ústrania a nejednotný postup pri hľadaní finálnych ciest. Ladne sa ním prevetrajú banálne poučenia životom, ale i hlbšie prieniky bez lacnejšej tézovitosti, hoci záver ho trošinku zrádza z týchto chodníčkov.

    • 25.10.2017  21:55

    Akože kvalitný, poctivo rozvíjaný európsky art, ktorý však v trendovej rovine hrá viac na pózerskú strunu a na moc okatý chlad. Ten sa prejavuje takmer vo všetkom. Mladý muž usilujúci sa vziať si pod náruč druhú hrejivú dušu, ktorá by zdieľala jeho utrpenie. Tá sa k nemu privinie len pod záštitou zistenej vlastnej (takmer) nevyliečiteľnej choroby, pričom, pokiaľ oni dvaja stelesňujú prílišnú chladivosť a opak potrebnej emfatickosti prejavujúcej sa v každom jednom aspekte (až to pôsobí moc tendenčne), ich okolie je potom snáď až chladiarensky box. Trošku silené, dramatické kľúče Michaela Hanekeho, avšak s menšou razanciou ľudskej bezohladnosti vyplývajúcej z vygradovanej dramaturgie, a menšími, vizuálne pôsobivými scénami. Skôr tradičný drámový festivalový reprezentant než jeho hnací motor.

    • 25.10.2017  21:44

    Chlapácky film nadväzujúci na generácie Gablea či Bogarta a úspešné katastrofické projekty (myslené žánrovo :)) ako Sklenené peklo a pod. Prvá polovica zaujímavá, vzťahy rozvetvené, nejednoznačné. Druhá polovica sa však prílišne sústredí na apokalyptický zosuv plamenných lúčov z Deepwateru a kategoricky si zjednodušuje určité logické súvislosti. Veľmi dbá o to, aby katastrofická udalosť predčila skutočnú hĺbkovú depresiu dotknutých a nech sa ma nik nesnaží presvedčiť, že kľúčom na odokrytie toho sú Wahlbergove peripetie s Ginou Rodriquez. Berg sa skrátka štylizuje do pozície výkladu svojich filmov spôsobom, ktoré nepovažujem za snahu priniesť človeku ľudskú tvár, ale skôr jej skreslený, dobre vyznievajúci akcent.

    • 15.10.2017  17:23
    Život (2017)
    ***

    Život - Life lahôdkovo odsýpa, výborne pracuje s efektami, ktoré presne takýto zábavno-atmosferický druh filmu potrebujú, ale je akosi bez "života". Krajne obohratý fatalistický scenár je maximálne neinvenčný, stokrát opakujúca sa kostra teda neprináša nejaký novší, živší upgrade legendárneho Aliena. Prekvapí mierne deprimujúci záver, kedy som očakával, že aspoň niektorým postavám režisér "dopraje" satisfakciu za jej neoblomnú vieru v záchranu toho najcennejšieho, čím disponuje. Ale žeby som veľmi bavil, tak to nie...

    • 12.10.2017  20:46

    Organický pretlak, ktorý už aj pre staršie dámy vysielajú televízie v doobedňajších hodinách počas pracovného dňa. Veľký šablónovitý pôdorys neumožňuje k hlbšej ostrakizácii a k prehlbeniu komplikovaných vzťahov, ktoré miesto participácie s divákovými emóciami vyvierajú na strašne nevierohodnú a skratkovitú nôtu. Sorry.

    • 11.10.2017  13:02

    S obdivom sledujem, ako vedeli niektorí československí tvorcovia s psychologickou vierohodonosťou vyobraziť emfatický zápal ľudí zmietaných v nesvároch svojej doby. Skrátka, že historické súvislosti niekedy nie sú tým najdôležitejším, každá epocha má svoje špecifiká. Postava rytiera Ryndy akoby v beznádejí volá po väčšom spoločenskom uvedomení, aby však nakoniec tým násilnickým a konfliktom zahľadených tlakom neodolala. Hoci je samozrejme presvedčená v ich racionálnu opodstatnenosť. Aj tu je krásne vidno, že popud v sondážnej transformácie osobnosti vychádza z konania a činov drvivej spoločnosti a zušľachtilejšie ciele si tu každý vykladá krvou a nie diplomaciou. I keď, dalo sa to v 17.storočí v habsburských časoch inak?

    • 8.10.2017  11:21

    Dôstojný upgrade jedného obrovského kultu, ktorý v takejto krátkometrážnej konštalácii skôr atmosfericky navnadí na projekt súčasných kvalít. A samozrejme, už bez spisovateľskej osnovy Philippa K. Dicka a v čase "dobehnutého" pôvodnú autorskú víziu.

    • 5.10.2017  12:40
    Faust (2011)
    ***

    Veľký rozdiel medzi Faustom v expresionizme či z pohľadu Goetheho špecifickej atmosféry. Sokurov prevzal rôzne ruské archetypy morálneho rozvratu a dosť univerzálnym jazykom z neho spravil líčivú kombináciu mystických dialógov a odľušťovanie tej ľudskej stránky človeka v dosť nahnutej spoločnosti a v nepríhodnej dobe. Tie dialógy, alebo čas od času len "neúmyselné" vnútorné vyslovené monológy mi pripomenuli Jakubiska. Avšak (a podobne ako u slovenského velikána, keď sa príliš snaží navodzovať nadzemský dojem, kde by sa zišla jeho pragmatickejšia ruka), nedokáže ma príliš nadchnúť a strhnúť. Ani skvelé základy a potrebné proporcie nemusia docieliť výsledného účinku.

    • 2.10.2017  20:54

    Ani viac faktografickejšia a chladnejšia rovina referovania Charriereovej trestaneckej púti ma nezasiahla natoľko, ako neskonale meditatívna Schaffnerova adaptácia (samo)autorovej interpretácie jej samotnej. I keď vieme, že bola do značnej miery spochybňovaná, prípadne zrealtivizovaná. Úlohou kvalitného dokumentu je buď prísť na koreň veci tých najdôležitejších momentov prameniacich z iniciatív zkultovania alebo zbošťovania udalostí na fascinujúce subnormy neobyčajného rozprávania, alebo mimoriadne senzitívne referovanie, ktoré má príležitosť v tejto forme umenia v rámci najvýraznejších zložiek prednesu v audiovizuálnom kreaovaní. Tento francúzsky film nijak nepodnietil k vybočeniu z týchto radov, aj keď má isté kvality. Minimálne sa snaží o nestrannosť.

    • 29.9.2017  13:06

    Hovorí sa tomu krásna vizuálna póza, ktorej predchádza kontemplatívne vyústenie premeny životnej filozofie človeka z bahna biznisu na okázalý úplnok smelého očistca v podkroví zemského raja vyčnievajúceho z predošlej industrializovanej podoby. Špekulantský prerod mi však nie je veľmi po chuti a v celku suverénny Croweov výkon je využitý k veľmi ladnej snahe o Coelhovský koncept, ktorý postráda skutočnú rozpoltenosť. Nečudujem sa však pozitívnym hodnoteniam.

    • 24.9.2017  18:00
    Spider-Man 3 (2007)
    **

    Ťažko uveriť, že sa Raimi podujal na tomto treťom pokračovaní, keďže záver dvojky sľuboval veľké nádeje, že by sa kult legendy znovu oživil. Bola tam istá nádej, že by sa inak sterilný dej s predvídateľnou zápletkou dokázal dostať do fáz s imaginárnou predstavivosťou a so širším vetvením. Trojka je nenormálne mĺkva, nefunguje humor a tie medziprestávky, kde sa Tobey musí predierať podivnými kreáciami jeho širokého úsmevu sú príliš statické a nenápadité.

    • 19.9.2017  17:11

    Angry birds idú ruka v ruke adaptovaným appkám resp. kultov stavajúcich na karikaturistických situačných scénkach miesto štrukturálnejšom dejovom formáte (napríklad naproti Riu, ktorý som videl včera). Ako ďalší animák, ktorý pozerám v horúčkovitom čase od zbierky od mojej neterky ma znova ničím neprekvapil, ale mohlo to byť ďaleko horšie. Dobré sú práve zapracované sarkastické stereotypy, ktoré postavičky "prednášajú" ako ekvivalent ľudského správania. Hoci, Madagaskar či Kung-Fu Panda toto načrtli už pred dekádou...

    • 16.9.2017  16:02

    Stále dosť mýtizované a relatívne monotónne, škoda, že celý konflikt okolo lode Bounty je rozvrhnutý na súboj vôle medzi Blighom a Fletcherom a ostatní tu plnia len úlohu nutného komparzu a nie jej parciálnu esenciu. Ale zaznamenal som istý posun oproti verzie s Gableom. Predsa len, isté výčitky svedomia, nerozhodnosť a ďalšie aspekty sú tu v očiach vedúceho vzbury rozvíjané aj vďaka dlhšej minutáži, ktorá Nordhoffov jazyk dokáže obratnejšie dešifrovať, avšak stále len akosi v základoch.

<< předchozí 1 2 3 4 13 26 38 50
Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace