MikO_NR_1909

MikO_NR_1909

Martin Hladký

okres Nitra
obmedzenosť, zaostalosť, komplexy

Skype: panthers19

37 bodů

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
<< předchozí 1 2 3 4 13 25 37 49
    • 15.10.2017  17:23
    Život (2017)
    ***

    Život - Life lahôdkovo odsýpa, výborne pracuje s efektami, ktoré presne takýto zábavno-atmosferický druh filmu potrebujú, ale je akosi bez "života". Krajne obohratý fatalistický scenár je maximálne neinvenčný, stokrát opakujúca sa kostra teda neprináša nejaký novší, živší upgrade legendárneho Aliena. Prekvapí mierne deprimujúci záver, kedy som očakával, že aspoň niektorým postavám režisér "dopraje" satisfakciu za jej neoblomnú vieru v záchranu toho najcennejšieho, čím disponuje. Ale žeby som veľmi bavil, tak to nie...

    • 12.10.2017  20:46

    Organický pretlak, ktorý už aj pre staršie dámy vysielajú televízie v doobedňajších hodinách počas pracovného dňa. Veľký šablónovitý pôdorys neumožňuje k hlbšej ostrakizácii a k prehlbeniu komplikovaných vzťahov, ktoré miesto participácie s divákovými emóciami vyvierajú na strašne nevierohodnú a skratkovitú nôtu. Sorry.

    • 11.10.2017  13:02

    S obdivom sledujem, ako vedeli niektorí československí tvorcovia s psychologickou vierohodonosťou vyobraziť emfatický zápal ľudí zmietaných v nesvároch svojej doby. Skrátka, že historické súvislosti niekedy nie sú tým najdôležitejším, každá epocha má svoje špecifiká. Postava rytiera Ryndy akoby v beznádejí volá po väčšom spoločenskom uvedomení, aby však nakoniec tým násilnickým a konfliktom zahľadených tlakom neodolala. Hoci je samozrejme presvedčená v ich racionálnu opodstatnenosť. Aj tu je krásne vidno, že popud v sondážnej transformácie osobnosti vychádza z konania a činov drvivej spoločnosti a zušľachtilejšie ciele si tu každý vykladá krvou a nie diplomaciou. I keď, dalo sa to v 17.storočí v habsburských časoch inak?

    • 8.10.2017  11:21

    Dôstojný upgrade jedného obrovského kultu, ktorý v takejto krátkometrážnej konštalácii skôr atmosfericky navnadí na projekt súčasných kvalít. A samozrejme, už bez spisovateľskej osnovy Philippa K. Dicka a v čase "dobehnutého" pôvodnú autorskú víziu.

    • 5.10.2017  12:40
    Faust (2011)
    ***

    Veľký rozdiel medzi Faustom v expresionizme či z pohľadu Goetheho špecifickej atmosféry. Sokurov prevzal rôzne ruské archetypy morálneho rozvratu a dosť univerzálnym jazykom z neho spravil líčivú kombináciu mystických dialógov a odľušťovanie tej ľudskej stránky človeka v dosť nahnutej spoločnosti a v nepríhodnej dobe. Tie dialógy, alebo čas od času len "neúmyselné" vnútorné vyslovené monológy mi pripomenuli Jakubiska. Avšak (a podobne ako u slovenského velikána, keď sa príliš snaží navodzovať nadzemský dojem, kde by sa zišla jeho pragmatickejšia ruka), nedokáže ma príliš nadchnúť a strhnúť. Ani skvelé základy a potrebné proporcie nemusia docieliť výsledného účinku.

    • 2.10.2017  20:54

    Ani viac faktografickejšia a chladnejšia rovina referovania Charriereovej trestaneckej púti ma nezasiahla natoľko, ako neskonale meditatívna Schaffnerova adaptácia (samo)autorovej interpretácie jej samotnej. I keď vieme, že bola do značnej miery spochybňovaná, prípadne zrealtivizovaná. Úlohou kvalitného dokumentu je buď prísť na koreň veci tých najdôležitejších momentov prameniacich z iniciatív zkultovania alebo zbošťovania udalostí na fascinujúce subnormy neobyčajného rozprávania, alebo mimoriadne senzitívne referovanie, ktoré má príležitosť v tejto forme umenia v rámci najvýraznejších zložiek prednesu v audiovizuálnom kreaovaní. Tento francúzsky film nijak nepodnietil k vybočeniu z týchto radov, aj keď má isté kvality. Minimálne sa snaží o nestrannosť.

    • 29.9.2017  13:06

    Hovorí sa tomu krásna vizuálna póza, ktorej predchádza kontemplatívne vyústenie premeny životnej filozofie človeka z bahna biznisu na okázalý úplnok smelého očistca v podkroví zemského raja vyčnievajúceho z predošlej industrializovanej podoby. Špekulantský prerod mi však nie je veľmi po chuti a v celku suverénny Croweov výkon je využitý k veľmi ladnej snahe o Coelhovský koncept, ktorý postráda skutočnú rozpoltenosť. Nečudujem sa však pozitívnym hodnoteniam.

    • 24.9.2017  18:00
    Spider-Man 3 (2007)
    **

    Ťažko uveriť, že sa Raimi podujal na tomto treťom pokračovaní, keďže záver dvojky sľuboval veľké nádeje, že by sa kult legendy znovu oživil. Bola tam istá nádej, že by sa inak sterilný dej s predvídateľnou zápletkou dokázal dostať do fáz s imaginárnou predstavivosťou a so širším vetvením. Trojka je nenormálne mĺkva, nefunguje humor a tie medziprestávky, kde sa Tobey musí predierať podivnými kreáciami jeho širokého úsmevu sú príliš statické a nenápadité.

    • 19.9.2017  17:11

    Angry birds idú ruka v ruke adaptovaným appkám resp. kultov stavajúcich na karikaturistických situačných scénkach miesto štrukturálnejšom dejovom formáte (napríklad naproti Riu, ktorý som videl včera). Ako ďalší animák, ktorý pozerám v horúčkovitom čase od zbierky od mojej neterky ma znova ničím neprekvapil, ale mohlo to byť ďaleko horšie. Dobré sú práve zapracované sarkastické stereotypy, ktoré postavičky "prednášajú" ako ekvivalent ľudského správania. Hoci, Madagaskar či Kung-Fu Panda toto načrtli už pred dekádou...

    • 16.9.2017  16:02

    Stále dosť mýtizované a relatívne monotónne, škoda, že celý konflikt okolo lode Bounty je rozvrhnutý na súboj vôle medzi Blighom a Fletcherom a ostatní tu plnia len úlohu nutného komparzu a nie jej parciálnu esenciu. Ale zaznamenal som istý posun oproti verzie s Gableom. Predsa len, isté výčitky svedomia, nerozhodnosť a ďalšie aspekty sú tu v očiach vedúceho vzbury rozvíjané aj vďaka dlhšej minutáži, ktorá Nordhoffov jazyk dokáže obratnejšie dešifrovať, avšak stále len akosi v základoch.

    • 12.9.2017  13:42
    Zpívej (2016)
    ***

    Nadľahčený pohľad do zákulisí talentových šou je tu v celku vtipne vyoobrazený spolu so schopnosťou situačných gagov, ktoré v drvivej väčšine nahrádzajú naratívne rozprávanie. Samozrejme, nejedná sa o žiadne priekopnícke techniky, ale musím uznať, že v tomto prípade dokáže film osloviť nie len typizovaného diváka, ale širšie publikum a väčšina čísiel sa rozpína do lineárneho deja a nekazí mu inak jeho "coolový" imidž.

    • 12.9.2017  13:38
    Lidice (2011)
    **

    Kŕčovitý obraz českého vidieka, ktorého jediným kľúčovým mementom, ktorý stojí dejinne za zmienku je práve proklamovaný názov Lidice. Inak je ale vidieť, kam sa posúvajú hranice možností hraného filmu na území bývalého Československa a akými teatrálnymi inštanciami režiséri siahajú po líčení historického reverzu a pri otázkach milostných vzťahov. Nie je to vyslovený odpad, ale tá digitálna perspektíva sa hodí do akčných filmoch a medziľudské vzťahy do televíznej romance.

    • 6.9.2017  16:25

    Film sa zameriava na proporciu prirodzenej súťaživosti a poukazuje na príklady z minulosti, ktoré viedli nezmieriteľných rivalov k marketingovému progresu. A k tomu, aby konkurenta otriasli, pričom však potrebujú jeden druhého. Dokumentu by prospela aj výrobná a obsahová stránka, čím by tie vonkajšie formulované interpretácie a analýzy, ktoré odzneli vo filme niekam pre nás nezainteresovaných divákov posunuli i v poznatkovej sfére.

    • 6.9.2017  16:20
    Ztracené ponorky (TV film) (2002)
    ****

    Až na tie záverečné vsuvky chytajúce za patetickosť a naivnejšiu oddanosť k vlasti dokument veľmi reflexívne skúma typizované prípady (najmä z čias studenej vojny), kedy nepotopiteľné a nezničiteľné stroje skonali s protivníkom, ktorý nedisponoval žiadnym, nieto ešte jadrovým strelivom. Otázka teda znie, akú cenu a v koho záujme riskujú títo muži svoje životy? Samozrejme, nemálo sa tu spomínajú pojmy ako disciplína, zodpovednosť... je teda namieste vedieť, či každá práca šľachtí prirodzeným spôsobom...

    • 31.8.2017  02:22

    Len nedávno som si preštudoval udalosť z rôznych uhlov pohľadov a docela ma odpudil tento hollywoodsky vytvarovaný obsah. Iste, v tom čase (a dokonca i do dnešných dní) sa zjednodušenosť viaže ku konceptuálnemu rozprávanému štýlu, na ktorom stavia Hollywood svoju univerzálnu distribuovateľnosť do celého sveta a uznávam, že pri témach menej osobnejších, alebo takých, ku ktorým nemám bližšie sémantikum (Krištof Kolumbus, Alexander Veľký), beriem ich podanie do filmových námetov menej chladne. Lenže, Lloyd pracoval s Blighovou postavou výsostne negatívne a neštítil sa zámerne zavádzať (patrí na vrub i románopiscom) v kľúčových historických faktoch ako bol údajný Blighov zbesilý návrat na Tahity či vykonštruované argumenty ním podané pri trestnom súde. Naopak, Christian Fletcher v podobe šarmantného Clarka Gablea tu pôsobí presne opačným dojmom a zvádza k veľmi plochému premosteniu konfliktu udalostí o tejto legendárnej plavbe. Čisto z filmárskeho hľadiska je to za jasné 4*, dramaturgia, sugestívne poňatie deja ako aj jeho turbulentné fázy sú vyvážené a dobre sa na ne pozerá. Akurát sa musím tentokrát z pochopiteľných príčin zdržať svojho hodnotenia...

    • 27.8.2017  10:07
    Experiment (2005)
    **

    Dosť ohratá napodobenina Aliena a The Thing v skomolenejšom béčkovom ponímaní. Do zhruba pólky v celku pozerateľné, štábu sa darilo zakrývať viditeľné nedostatky vyhrotením scenáristických kľučiek (dokonca premena Johna Lyncha na relatívne "čestného" farmára s "dobrými úmyslami" možno považovať za nepredvídateľný moment - azda jediný), avšak transformácia mutačného zla vzbudzuje mimoriadne ladné účinky a zarovno hrkotajúci strih tomu nedopomáha. Ak by sa tvorcom ale predsa len podarilo aspoň vycibrenosťou formy trošku odvážnejšie a lepšie nasnímať vyhrotenejšie variácie pri stupňovaní napínavej linky príbehovej kostry, bol by som o čosi milosrdnejší.

    • 22.8.2017  10:30
    Masaryk (2016)
    ***

    Neviem, čo to je za módu robievať zo životopisov kabaret a miesto vypointovaných scénok na pílu tlačiť s vyumelkovanosťou a nasilu trendmi, ktoré iba zbytočne z ambiciózneho projektu uberajú na jeho serióznosti. Paradoxne ma osobný život Jana Masaryka v takto nalajkovanom pôdoryse príliš nezaujal, ale skôr historické okolnosti. Hoci boli odbité podľa potrieb producentov a v dôsledku prostej neuskutočniteľnosti v nejakom tom dlhosiahlejšom čítanom archíve. Masaryk ale pôsobí dojmom medzinárodného filmu so štandardmi, ktoré vyžadujú nákladnejšie interiéry, grafické úpravy ponurejších mestských ulíc rekonštrukcie dobových nálad, teda pompéznejšej výpravnosti, ktorá sa však ďaleko viac vzťahuje na komorné rozprávanie a ktoré funguje tak na pol plynu.

    • 18.8.2017  17:26
    Lovec mozků (2009)
    ***

    Interpesonálna špionáž pre Martina Vingeoho, ktorý bol poverený dosť nevďačnou úlohou, ktorá ho časom úplne zhatila so sebou a jeho bremenami svedomia. Myslím, že komornejšie rozpracovanie a dosť hĺbavo či zložito preparcelované vzťahy sú veľkým prínosom na takto zamotanú socio-psychologickú zápletku severského typu, ktorá vyúsťuje do tragických, depresívnych následkov. No a keď už čakám, kedy sa tá mierne uťahaná réžia rozhýbe do solídnejšieho finále, príde béčkový twist, ktorý sa do konceptu hodí asi ako dýka na zadnom premietacom sedadle pri záverečných titulkách.

    • 14.8.2017  11:37

    Bravúrne zhostenie sa výpravného filmu (prevažne v exteriérnych scenériách) a technikami zvukového filmu, ktoré Walsh intuitívne prepojil vo funkčnú mozaiku dejinného rozprávania. The Big Trail symbolizuje skôr vzdanie holdu osadníkom, ktorí museli počas svojej neľútostnej cesty častokrát riskovať život. Film je správne melodramatický, vo veľkodušných scénach sentimentálny a pritom stále udržiava velice zdravú šťavu z bežného života. Výborne sedia i rádovo bezvýznamné rozhovory medzi obyvateľmi, sú zahalené zaujímavými historkami a esenciou realistickosti. Na svoju dobu veľký film. A do Stagecoach reprezentatívny pomník kvintesencie divokého západu v aspoň jeho dramatickej rovine. Keďže tu o povestné strieľačky vôbec nejde.

    • 12.8.2017  22:17

    Veľmi svieže, emocionálne vzpružné záblesky medzi charizmatickými hercami len zťažka prekryjú tak trochu vágnu zápletku mystického trojuholníka zúčastnených, ktoré inštinktívne škrípu na minimálnom vyhranenom priestore. V každom prípade som ale onomu neopísateľnom handicapu a zároveň kúzlu Mireille Darcovej podľahol a vedel sa do príbehu zažrať. Preto je aj škodou, aby takto vnútorne silná príbehová kostra sa v riadkoch scenára vykľula k bezmedznej triviálnosti. Ťažko si to vysvetliť, lebo predispozície a mnohé naratívne parametre ako aj tajuplná psychológia sú vo svojich krajnostiach výborné...

    • 12.8.2017  22:06

    Márne sa snažím pobadať alebo aspoň lipnúť tou pravou severskou kriminálnou atmosférou, ktorú na románovej úrovni preslávili Nesbo a spol. Carl a Asad sú vcelku dobrá a zohratá dvojka, majú medzi sebou akúsi zvláštnu protichodnú chémiu, ktorou sa recipročne dopĺňajú. Takisto príbehy sú relatívne mrazivé (bolo by ich treba psychologicky prehĺbiť a nie za každú cenu rozvetviť na nevyhnutné klišoidné rozuzlenia v teréne, ktoré tomu ubíjajú na kvalite) ale postrádajú áčkovú trilerovú kostru, ktorá by jej zvyšovala renomé. Takto tie Olsenove spracovania vyjdú častokrát nazmar.

    • 5.8.2017  17:36
    Scooby-Doo: Začátek (TV film) (2009)
    *

    Tak otrasné a usvišťané scénky sú absolútnou devalváciou tejto relatívne kultovej značky. A o plastickom, vyumelkovanom, počítačovo zostrojenom psovi v limitoch televíznej produkcie netreba ani rozprávať...

    • 5.8.2017  17:32

    Je zbytočné poukazovať na antagonizmus hlavných postáv i zdanlivú tematickú karikaturú, ktorá prislúcha inteligentne napísaným romantickým komédiám. Jednou z devíz filmu pre mňa určite boli skromné očakávania, ktoré Woody pre potreby snímky svojimi vypointovanými bonmotmi ozvláštnil (a toho vykypeného konzervativizmu som sa obával najväčšmi). Ako racionalistický radikál a neverec k Firthovej postave pričlenil väčšinu zo svojich svetonázorových vízií, pričom nijako sa nesnažil (alebo snáď nevynašiel kľúč) k rozlúšteniu kúziel "mesačných svitov" či ľudských hormónov, na ktoré ostáva naďalej prikrátky. Kúzlo mesačného svitu je skromný, sčasti i osobný pomník do Woodyho zbierky, ktorý nikdy nebude patriť medzi autorove najvyhlasovanejšie diela, ale odchádzal som od neho akýmsi zvláštnym pocitom dotknutý. SPOILER: Je jasné, že táto chémia medzi párikom je nezľučiteľná z nejakého dlhodobého hľadiska, ale konzekvencie z ich unáhleného rozhodnutia ostávajú vo hviezdach, KONIEC SPOILERU. Pre žánrové potreby i to, čo diváci očakávajú, je rozuzlenie nevyhnutné, predvídateľné, ale jej esencie k dopracovaniu sa do tohto stavu sú svieže a plné skutočne trefných hlášok a poznámok.

    • 28.7.2017  11:59

    Zatiaľ márne hľadám "normálnu" rozprávku z neterkinho USB kľúča animákov, ktoré som si prekopíroval na PC. A ani neľutujem, že som vyrastal v "normálnejšom detstve" alebo "normálnejšej dobe", bez týchto sugestívnejších a čudáckejších "príbehov". Teda no, na Cartoon Network seriálový SpongerBob ešte vzbudzoval istú nemohúcnosť a predstavoval skôr krátke skeče a zostrihy bez pointy, ktoré jeho divák ani neočakával. V plnom, 90 minútovom formáte je to do oka bijúce.

    • 27.7.2017  10:31
    Holiday (1938)
    ****

    Z dnešného uhla pohľadu asi hrozné pozlátkové klišé a mnohé scenáristické postupy vám dajú na predobraz, že Katharine po roku 1940 skutočne zostala v nálepke vyčerpanosti a vyprázdnenosti svojich postáv na najnižšej možnej miere a málokto sa odstotožnil od takýchto jej rolí. V prípade šarmantného muža, akým je (teda bol) Grant bolo jednoduchšie využiť dôvtip a svoje schopnosti od problémov spojených s týmto typom strastí. A samozrejme, bláznivý Hollywood vo svojom šíku vám nepovie, že v reáliách sa preberanie partnerov uskutočňuje oveľa cynickejším a drastickejším spôsobom. No lenže, dialógy a entuziazmus zúčastnených v Holiday je skutočnou ozdobou. Situačné gagy sú tak vypointované, že nejde hodnotiť inak. A musí vás pozitívnou arómou naladiť, iba ak by ste boli doživotným trubirohom.

    • 25.7.2017  22:10
    Rocky VI (1986)
    **

    Akokoľvek sú takéto parodické úlety trefné svojou angažovanosťou a spôsobmi zosmiešnenia určitého kultu, o to viac by mali dbať na metódy, ktoré z nich smiešnymi robia. Nehovoriac o takom originálnom matadorovi, akým Kaurismäki bezpochyby je.

    • 23.7.2017  22:37
    Nájemník (1976)
    ****

    Polanského vyvrcholenie voľnej "trilógie" napínavých trilerov z prostredia bytu. Nájomník je prakticky v podobných rigoróznych vypätiach naordinovaný stiesňujúci príbeh rozkladu osobnosti, ako Hnus či Rosemaryino dieťa, avšak jeho autor dokáže z podobnej vody vyčarovať vrcholnú dávku skľúčenosti a originálnych nápadov, ako by do takéhoto námetu šiel po prvýkrát. Výborne funguje prostredie pripomínajúce svojou mystikou Okno do dvora a Polanskeho zmysel pre narušenie statiky všednosti, ktorá má z dlhodobého hľadiska určujúci vývoj. Dlhší priebeh lepšie diváka na jeho psychologickú hru adaptuje, výrazové prostriedky viacznačne prechádzajú do krajností a prehlbujú vnútornú participáciu na jeho pravidlá hry. Nájomník je takpovediac dielo šachovej partie, ktoré si pohráva s hlavným hrdinom a končí neočakávaným, dvojzmyselným ťahom šach-mat.

    • 22.7.2017  17:19

    Opradená šablóna o neviditeľnej, o to však tajomnejšej a poctivej služobníčky, ktorá očarila svojho pána, hoci ten sa prvotne zapodieval dámami, ktoré ho v živote sklamali. Samozrejme, vidina divadelnosti je tu značná, Hitchcock ale dokázal veľmi šikovne využívať melodramatickú rovinu v rovine obrazu a to mimoriadne citlivo, lineárne a priečne. Dokonca aj medzitituliek je tu naprosté minimum a veľa sa spolieha na kontext, ktorý má divák pochopiť.

    • 17.7.2017  10:48

    Hej, vtípky o zhadzovaní byrokracie v ČSSR sú jednak prelomom roku 1989 disfunkčné alebo vplyvom udalostí znefunkčnené a po druhé, film je ťažkopádny. Pracuje s nie tak jednoduchým scenárom a postavy sa napriek ich karikaturistickým obsesiám, kde sa tvorcovia i oni samotní snažia všemožným spôsobom ich samých zhadzovať a ironizovať, vyvíjajú sa. Žiaľ, bezzubosť pri podávaní akýchkoľvek posolstiev je očividná a nedá sa zmyť.

    • 14.7.2017  10:42

    Myslím, že keby sú protagonistom vštepované hĺbavejšie a ďalekosiahlejšie postavy, skrátka lepšie napísané a dramaturgicky zosnované príbehy hoci aj zo socialisticky sploštených námetov, vôbec by neprepadli. Dobové politbyro a rámce vtedajšej kritiky sa však zmohli len na lacné schematizované stupne možného a nemožného a akýkoľvek odliatok od tvrdých dogiem vzbudzovalo velice odvážne, nezávislé rysy, ktoré bývali bezprecedentne potlačované. Bohužiaľ, Přicházejí z tmy skutočne nedisponujú žiadnym momentom prekvapenia a s odstupom desaťročí jeho vzťahový tón čo i len z ideologickej vierohodnosti je pošľapávaný v podobnom merítku ako dokumenty z dielne ministra propagandy v Nemeckej ríši z počiatku 40. rokov. Akurát s tým rozdielom, že tu máme ambivalentný príbehový naratív vstupujúci do konfrontačného kolegiálneho súperenia spoločenských tried a tam si dovolili skutočne bez okolkov štvať proti parciálnym základom identity a genetiky jednotlivca z princípu dedičnej príslušnosti a nie(len) disponibilitou majetku. V Gajerovom filme sú za čertov vyobrazení kulaci; ku ktorým boli priradené osobité vlastnosti, charakter a temperament, ale umelecké ambície sú vo všetkých úrovniach nulové a ani sa nesnažia preukazovať snahu o ich bádací rozbor. Preto je oná schematickosť vysoko účelová.

<< předchozí 1 2 3 4 13 25 37 49
Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace