MikO_NR_1909

MikO_NR_1909

Martin Hladký

okres Nitra
obmedzenosť, zaostalosť, komplexy

Skype: panthers19

36 bodů

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
<< předchozí 1 2 3 4 14 27 40 53
    • 25.5.2020  20:29

    Adrift je typická survival dráma, ktorá má veľmi priehľadnú schému. Ak by sa držala stroskotaneckej línii a pridala do dramatizácie šokantné a trilerové prvky, bola by vďačnejšia divácky a vytvorila by aspoň nejaké napätie. Táto cukríková línia s medzivzťahovými dialógmi a netflixovské "podľa skutočnej udalosti" je priamočiarou agitkou dokonalého vzťahu, ktorý poznačila katastrofa, pretože iná, vnútrovzťahová - ani v náznaku, tam nie je. To je skutočná tragédia filmu, nie ten hurikán.

    • 12.5.2020  21:40
    Sviňa (2020)
    **

    Po rokoch si pripomeniem toto obdobie od natočenia Kandidáta (a min.) až po Sviňu ako "éru slovenského angažovaného filmu". Bohužiaľ, vo všetkych snímkoch dominuje prvoplánový pátos a ťažká jednostranná pravicovo-liberálna agitka, ktorá myšlienkovo predáva doslova mačku vo vreci. To nie je o kritike a sebareflexii spoločnosti, tieto filmy sú odstrašujúcou ukážkou tázavého nepochopenia príčinných udalostí o systémovom zlyhaní ponovembrového vývoja. Tieto filmy len zgrupujú vybrané príklady nepriateľských elít, ktoré zošuveria a zlepia dokopy, pridajú tomu zveličený nános, až si pripadám, či dospelý, ktorí si idú túto úderku (lebo divácka vzorka je jasná), si fakt zaslúžia nápravu v krajine. Nemám ten pocit. Technicky je Sviňa podobne preexponovaná ako príbuzenské tituly z tohto obdobia. Je širokouhlá, vyumelkovaná ale aj priamočiara, vtieravá a doslovná. Pozrime sa na takú Tichú bolesť (1990), ktorá vyobrazila obdobie komunizmu necelý rok po nežnej revolúcii. Tak nevtieravý a presvedčivý revizionizmus poukázaný v medziriadkových obrátkach dialógoch a poetického nedopovedania. Áno, politický triler je iná káva, ale žiaľ, spôsob natáčania a vyškieranie väčšiny hercov je iba plytkou zábavkou bez pridanej hodnoty a výrazovej príčetnosti. A tie úvodné titulky o "prípadnej náhodnosti postáv a reálií so súčasnou situáciou" sú trápne. Už sme to videli v Únose.

    • 26.4.2020  22:36

    Hmatateľná "loutková" animácia inšpirovaná československým priekopníkom Švankmajerom. Vidieť, že jak Zeman, tak Švankmajer nám robili vo svete vynikajúce meno. Režijné vedenie z technického hľadiska výborne zhmotňuje priestor a dodáva akcii realistické kontúry. Krátkemu deju chýba väčšie dramatické napätie, ak nerátam záverečnú fujavicu. Svojim minimalizmom príjemné, ale rovnako pocitovo aj vymizne.

    • 22.4.2020  10:59

    Vidieť Kevina Costnera opäť s klobúkom, uhladeným oblekom a so zbraňou môže pripomínať jeho zašlú formu a rešpektovaný patriotizmus. Taktiež Woody Harrelson a jeho piruety v Troch bilboardoch stáli za to a mohli látku posunúť o level vyššie. Vychádzať z takéhoto stavebného kameňa je kľúčové, avšak zlyhávajúcim faktorom je podpriemerný scenár bez reálneho konfliktu. Všetko sú to len také prieberčivé a naivné výstupy, ktoré vedú šerifov proti nie príliš otvorenej spolupráci občianskych komunít pri dolapení hviezdnej ozbrojenej dvojky. S troškou nadsázky sme mohli čakať konvenčné vylíčenie kriminálnych dejín Spojených štátov so všetkými jej stereotypmi. Zlyháva to však na predvídavosti a veľmi ladne vykreslenej vývojovej štruktúry, ktorá kráča bezpečnou cestou, pritom je do značnej miery falošná a neautentická. Hoci vychádza "zo skutočnej udalosti". Takých už tu bolo...

    • 14.4.2020  20:02

    Ťažká a depresívna dráma z nezávislej americkej produkcie. Jedna z posledných otvorených výpovedí Johna O´Briena, ktorá vychádza z jeho poloautobiografickej predlohy. Jeho rukopis je tu znamenitý a Nicolas Cage tu vkladá skutočne pestrú paletu looserských hereckých polôh, z ktorých behá mráz po chrbte. Leaving Las Vegas je omnoho viac antagonistickým posolstvom o živote blikajúcich nočných neónov mesta hazardu než nejakým verbujúcim pútačom nespútaných turistických vášní. 16mm kamera dodáva scénaru autentický vizuál a viac odráža náladové ťažisko snímky.

    • 2.4.2020  22:39
    MINDHUNTER: Lovci myšlenek (TV seriál) (2017)
    *****

    Vynikajúca, skvelo rozvrstvená psychologická anamnéza behaviorálneho prístupu a obratne zhostené filmové priblíženie sa k zmýšľaniu sériových zločincov. Látka je pretkaná neobyčajnou autentickosťou a miesi súkromné problémy vyšetrovateľov a ich silných profesijných stránok, ktoré musia v určitých stresových stavoch bezmedzne tlmiť. Tých akčných vsuviek (ako sú zásahy v teréne) tu je minimum, ale aspoň, že sa tvorcovia venovali tomu, o čom má seriál pojednávať a aké aspekty má rozvíjať. V tom jednoznačne splnil svoj účel. Epizódy sú rovnocenné a komplexné a veľmi dobre na seba nadväzujú.

    • 16.3.2020  17:07
    I Am Durán (2019)
    ***

    Životopis o bojovníkovi, ktorému hovorili "Manos de Piedra" je zážitkovým typom dokumentou. Presne odráža búrlivú náturu jeho osobnosti. Človek plný kontroverzií, fascinácie a diskusií sa svojou neoblomnosťou dostal až do popkultúrnych odkazov. I Al Pacino sa z jeho persony inšpiroval pri stvárnení Tonyho Montanu. Dokument mapuje aj jeho chudobné detstvo na okrajových častiach Panama City, ale rovnako ako jeho boxerské zápasy, kĺže akosi po povrchu a zvýrazňuje pochopiteľne tie rezonujúcejšie momenty. Pre mňa ako fanúšika jeho schopností, fanúšika boxu, milovníka filmu je to veľmi vďačná téma na sledovanie. Ale zároveň ma okrem interaktívneho akčného strihu a rozhovorov s Merchantom, De Nirom a pod. nič rýdzo povahové z Duranovej osobnosti, čo by som nepoznal, nezaujalo akosi viac než som čakal, vedel, domyslel si. Posledná myšlienka poteší, mohlo ich tam podobných byť viac a v rôznych emocionálnych pasážach.

    • 2.3.2020  14:44
    Pan Verdoux (1947)
    ****

    Po hlbšom plošnom zhodnotení nemôžeme Verdouxa a tuláka akokoľvek zrovnávať. Áno, sú tu isté gagy a vystupovanie, ktoré majú komický nádych tak, ako ich tvorca vždycky expresívne uplatňoval, ale to iba z diaľky. Ďaleko viac pripomína hitchcocovský maniakálnu osobnosť, ktorá má taký nonšalantný šarm, že zamaskuje aj tých najpodlejších sériových vrahov. Noirový námet je však stále podaný s grotesknou scénickou súčinnosťou a vytvára magickú atmosféru prízemnosti a vážnosti látky. Málokomu sa to takto podarí skĺbiť dohromady.

    • 11.2.2020  10:06

    Pôsobivá koláž choreografických vystúpení a posadnutosti sibmisívneho postavenia. Bikram je stelesnením božstva ako egyptský staviteľ pyramídy Cheops. Akékoľvek zlyhanie jednotlivca v systéme je pranierované ako špinavé prádlo na verejnosti (metódy lynčovania prechádzajú na psychologickú tortúru) a takmer každý úspech jednotlivca závisí od jeho zbožného želania a poslušnosti (a nálady a sympatií) druhých voči jeho maniakálnym chúťkam. V rámci lobingu prípadu a širšieho povedomia je propagácia snímku cez Netflix dobrou voľbou, hoci je prípad temer uzavretou kapitolou.

    • 23.12.2019  20:56

    Poctivá komorná konverzačka, ktorá spolieha na gescie a spôsoby patričné vatikánskej komunite. Extrémna detailizácia priestoru a tvárí pomôže preniknúť divákovi do otvorenejšieho úsudku dvoch hláv katolíckej cirkvi, ale zároveň ma táto téma aj tak neoslovuje. Nevidím tam skoro nič, čoby ma uchvátilo. Možno je to tou extrémnou uzavretosťou a korektnosťou, ktorou sa toto prostredie vyznačuje. Herci splnili to, čo sa od nich očakávalo a prekvapia aj realistické kamerové výjazdovky pripomínajúce reálne zhromaždenia z Námestia sv. Petra.

    • 16.12.2019  10:39
    Cesta času (2016)
    ***

    Tak, za prvé je potrebné zdôrazniť, že tie zábery berú dych. Malickovo fotografické, skenovacie majstrovstvo má silný meditatívny rozmer, hoci ja v dokumentárnom filme (najmä ak tu máme prírodu a jej poklady) uprednostňujem skôr observačný náhľad, avšak doplnený informatívnymi komentármi. Zavedenie farebnej filtrácie, digitálnych efektov a čistý obraz aj v podmorskom svete či na sopečných eróziách, kde prúdia vodopády magmy s majestátnym pokojom, to ozaj o niečom vypovedá. Rozhodne by to bol na National Geographic prémiový materiál. Ak sa však v spiritualizme opustíte a informačná hodnota je vypustená v pár nešpecifikovateľných voľných prehovoroch, nemôžem inak.

    • 9.12.2019  21:34

    Ťažký gýč, ktorý škrípe a ktorý bez dobre vypointovaných fórikov je len lacným odvarom zo sezónneho úletu. Netvrdím, že kontúry to nejaké má, aj to odľahčenie je prítomné, ale potom je tam x umelých a presladených, skoro až natruc vopchaných komponentov, ktoré z toho robia toxickú odvarovňu.

    • 25.11.2019  16:59

    Menej známa z dvojice Kiplingovových dobrodružných predlôh. Páči sa mi, že Huston to poňal ako útek do eskapizmu, ale zároveň sa drží pevne na nohách. Connerove a Caineove vyčíňanie má množstvo vypointovaných hlášok, ale tragický skon tejto jazdy je nevyhnutný. Výborná žánrová záležitosť, ktorá má správny nadhľad, ale nevnucujúcim spôsobom ponúka aj poučenia, ktoré sú univerzálne platné a vieme ich aplikovať na historické a spoločenské situácie. Práve ten kultúrny, diametrálny šok dvoch svetov a charizma pohotových cestovateľov vás 90% času vábia na zneuctenie kmeňového poriadku úplne cudzieho usporiadania, ktoré prežíva na báze nelogického mysticizmu a krviprelievania. Keď má ten kmeňový systém vady, využite to. Ale znášajte si aj následky...

    • 9.11.2019  14:58

    Dolan je ilustrátorom doby, v ktorej žijú mladí ľudia a čo od nej očakávajú. Veľmi schopne pracuje s tematickou osou telesnej túžby, ktorá sa javí najsilnejšie v momente, kedy sa jej nevieme dotknúť. V momente, kedy ju máme, ochabne a mení sa nám pohľad na korisť zmenou okolností a ovládaním subjektu. Ale ani rafinovaná audiovizuálna zložka ma nedokáže aklimatizovať do módu, kde by som bol schopný si viac zobrať od myšlienok filmu, keďže sa dajú zhrnúť veľmi ľahko a Dolan im prikladá až nemiestny dôraz. Pokiaľ jeho prvotinu neberiete len ako štylizované real-life teenage porno, kde zmysly ovládajú všetko a viaznete v nekontrolovateľnej sieti slastných podôb.

    • 9.11.2019  13:26
    Messner (2012)
    ****

    Messner je natočený v rýdzo odosobnenej rovine. Môžete vidieť, ako útrapy z detstva a patriarchárnej hierarchie si mladí chlapci kompenzovali v lezení, kde mohli precítiť dúšky slobody. K tomu sa súrodencom len ťažko hľadajú priame slová. Inak je to výborná štúdia perfekcionizmu, ktorý sa nedá ani naučiť, je to vlastne životný štýl a to, ako sa človek narodí a kam sa unáša. Tak, ako Dylanove "Times they are a changin" nikto nezloží ako on, tak ani vysnené prvovýstupy Messnerových priateľov nemusia stačiť nato, že sa ešte vrátia domov a že budú stíhať šťastenu a túžbu jeho organizátora, ktorý má v tom, v čom je najlepší, klapky na očiach.

    • 27.10.2019  00:48
    Joker (2019)
    *****

    Tak v prvom rade bravúrne zhostenie sa látky. Od Phillipsa by som nečakal, že to bude on, kto rozšíri a externalizuje ďalšie osobnostné "kvality" Jokerovej postavy a posunie psychoticky charizmatického Jokera v Ledgerovom ponímaní v podobe maximalistického Phoenixa ešte o kus ďalej. Adaptácia okrem dobre známych pravidiel komiksového univerza ako večný život, zhustené násilie a nešpecifikovateľný vonkajší tlak na jednotlivca rozoberá aj sociologické a demografické problémy. Je vandalizmus iba povrchnou inštanciou vyčíňania nepriebojných indivíduí, alebo nastavenie spoločnosti dopomáha ich postupnej degradácii a samote? Odpovedzte si, kdekoľvek po svete uvidíte protesty, ktoré "nestoja" za zmienku. Nadčasovka, ktorá pôsobí ako komerčne úspešný projekt, ale vychutnajú si ju viac diváci, ktorí majú radi kombináciu klubovej a komerčnej scény než ortodoxní priaznivci komiksových adaptácií.

    • 20.10.2019  13:35
    Websterovi (TV seriál) (2017)
    ****

    Asi to znie dosť perfídne, ale nápad prevteliť špinu z našich kúpeľní do epizodického príbehu plného trefných a úsmevných príhod zo všetkých vrstiev a generácií familiárnych zoskupení, je v tomto ponímaní podarenou kombináciou. Možno trochu bojazlivé, avšak dostatočne vizuálne pôsobivé a nápadité divadielko nenudí a má svojský šmrnc. Niečo podobné z imaginárneho hľadiska ako Toy Story či Život chrobáka, avšak menej narácie a viac komorného trucu.

    • 6.10.2019  19:39

    Ak by sme sa sústredili "iba" na životopisnú líniu majstra Zolu, pochopiteľne by to ani zďaleka nestačilo na plnohodnotný portrét. Rozšafárené, vtipné a tragické pointy (z dielne Zolu, Cezannea a spol.), ktoré dávajú dole okovy z idealizácie parížskej metropoly v očiach cudzincov sú trefné, ale scenár by sa v tom ľahko stratil a schádzal by k teatrálnosti. Filmu dáva veľký a nový rozmer kauza Dreyfusa, kde sa Zola výrazne aktivizoval a prakticky bojoval s establishmentom a spoločnosťou aj inak, než len perom. Muni je tu na nerozoznanie. Fakt, ohromné, ako sa do postavy zžil.

    • 24.9.2019  14:29
    Svědek (1981)
    ****

    Úžasný herecký galakoncert, ktorý však nezaujme exhibicionistickým vystupovaním dvoch hereckých eg, ale ako výstižne uvádza oficiálny text distribútorov, práve svojimi ladnými a úspornými metódami. Gradácia deja spočíva v odkrývaní a hľadaní nepriamych dôkazov zaisťujúcich presvedčenie vyšetrovateľa, ktorý už bol vnútorne dávno rozhodnutý, ako so svojimi poznatkami vynaloží.O to viac film zarezonuje svojim nejednoznačným vykreslením nielen záverečnej pointy, ale aj psychologickej anamnéze nespokojného partnerského spolunažívania Michaela Serraulta a svojej ženy. Tam sa dejú tie mozaiky, ktoré dodávajú filmu intenzitu a vnútornú dynamickú disharmóniu, ktorá vami otrasie.

    • 22.9.2019  23:17
    Sklep (2018)
    **

    Zdanlivo odvážna tematika rozpadávajúcich sa vzťahov v rodine kazí prílišná vyumelkovanosť a afekty, ktoré poháňajú dramatizáciu akcie. Stane sa to, že z "autenticky" pôsobiaceho zmiznutia a hľadania 16 ročnej Lenky sa stáva krvilačná jatka s vizuálnou exploitation leso-hororovou štylizáciou a nezvládnutými, amatérsky vygradovanými dialógmi. Film poteší fanúšikov psychotického hip-hopu so soundtrackami novej scény a celkovým dojmom nezávislej produkcie, ktorá však v našich končinách nadobúda multikoprodukčné a veľkorozpočtové zázemie. Aký paradox.

    • 11.9.2019  20:02

    Hrozne nezáživné a vágne naštelovaná exhibícia uzemneného muža, ktorého príbeh by sa dal oveľa zaujímavejšie rozvrstviť. Okrem kameramanských fínt a perfektnému svietenie v bližšie nešpecifikovanom svete, ktorý pripomína týždeň po epidemickej katastrofe je Tarrova rozprávačská kreativita strašne plytká. Zachytiť nedynamickú kontinuitu spoločnosti vyprázdnenej ctnosťami a načrtnúť v takto stavanom príbehu rozpory strážcu v morskom prístave Maloina, je formálne odvážne, ale obsahovo nezvládnuteľne autentické a štylizačne nezaujímavé. Najhoršie na tom je, že divák sa nedokáže nieže stotožniť s postavami (to proste nejde), on ani nevládze chápať optiku ich perspektívy a okolitej reality. Vážim si však formálnu úroveň, ktorá vykazuje prvky viacerých žánrov a štýlov od starého noiru cez krimi drámu až po psychologickú dramatizáciu a takisto Vígové detstvá, ale tým sa to končí.

    • 30.8.2019  15:32

    Voľné pokračovanie Človeka z mramoru (1977), zároveň jeden z najúspešnejších filmov z hľadiska návštevnosti v kinách v Poľsku a paradoxne to stálo Wajdu stabilné miesto a nútený exil. Narozdiel od prvého filmu je tento menej intelektuálne artový a viac sústredený na spirituálnu a emocionálnu stránku postáv. Paralely s komunistickým režimom a potláčanie práv robotníkov práve represívnymi zložkami je opäť raz vyšperkovaný viacúrovňovým pohľadom do vidieckeho aj stredostavovského prostredia. Protirečivosť a tvrdá autenticita je zabalená v typickej Wajdovej sieti zložitého príbehu, kde sentiment je vnesený na miesta, ktoré sa priamočiaremu výkladu vymykajú na míle ďaleko. Aj preto sú jeho filmy tak silné.

    • 20.8.2019  14:59

    Napriek tomu, že ide o rovnomenný a prakticky do detailu vyšperkovaný remake toho istého strihu, vizuálne rozdiely a spoločenské konvencie sa v hollywoodskom a európskom prostredí viditeľne líšia. Nejde o žiadnu vedu, ale o poctivé remeslo, ktorého vrcholom sú scény, kde dominuje a ozvláštňuje posolstvo alternatívna fikcia (pretáčacia páska). Zneistenie, kde si nemôžte byť ničím istý, iba dúfajúc vo vyššie správanie je riskantnou voľbou, keď necháte do vás preniknúť nekontrolovateľné vplyvy, ktoré sa vyžívajú vo vašej nevedomosti a slabosti. Funny Games ako Tragic Fails.

    • 12.8.2019  17:53

    Romero trochu uveril sám sebe. Jeho Úsvit mŕtvych je prehlbujúcim pokračovateľom priamočiareho zombie filmu Night of the Living Dead. Opäť nízkorozpočtové, ide z toho šialená samota, dialógy nestoja na vode, avšak minutáž je zbytočne obsiahla. Páči sa mi, ako tu rezolútne absentujú naratívne prvky, tak bohaté na zjednodušovanie situácií stojacich na prežitie v obkolesení nežiaduceho osudu. Bohužiaľ, akási umelecká invenčnosť tu nie je príliš rozvitá a to podkopáva solídny priebeh bludiskovej paseky.

    • 1.8.2019  19:17
    Tichá noc (2017)
    ***

    Podrývačný pohľad na transformáciu rrodinnej tragédie na chladnom poľskom vidieku. Domalewski rozvrstvuje apatický rozklad na čiastkové celky, ktorým dominuje hlavný motív a vlastne aj motivácia sprievodnej postavy Adama, a to, rozpredanie dedkovho pozemku pre štart svojho podnikateľského sna. Téma a spôsob indikovania rozkladu je však ohratá a mnohokrát pranierovaná dramatizácia udalostí, z ktorých sa rozsypú pôvodné plány a nakoniec príde k symbolickej katastrofe (požiar, ktorý zničí dom a postavy ostanú neodškodnené). Videné za priamej účasti režiséra a scenáristu Domalewskiho a jeho tematickom seminári v košickom Kulturparku [ART Film Fest, 2019].

    • 23.7.2019  19:08
    Oleg (2019)
    ****

    Výborná dramatická kostra medzi bipolárnymi osobnosťami a bývalými kamarátmi. Medzi sebavedomím a submisívnosťou a medzi otrockým využívaním a slepou dôverou. Oleg opisuje zákutia tých najspodnejších vrstiev pracovného trhu európskeho spoločenstva, t.j. obchodom s ľuďmi a príkoriami, ktoré v tomto boji stoja obom stranám zákona. Príde aj na katarziu, hoci veľmi relatívnu. Oslobodenie z novodobého "otroctva" bez akýchkoľvek možností úteku (peniaze, strata dokladov, fyzické a psychologické podmanenie) je takmer neuskutočniteľné, preto treba používať rozum a byť odvážny, keď sa ešte dá. Takým, ako Oleg, to treba vykričať pri prvej Andrzejovej zrade [ART Film Fest, 2019].

    • 23.7.2019  18:48

    Silný atmosferický krátky film s fotografickým a reportážnym profilom. Viaže na seba príbehy o naháňaní odvážnych jedincov tajnými agentmi (v tomto prípade NDR-ky) v čase pred 89tym. Veľmi pripomína Markerov štýl a jeho filmárske prostriedky. To znamená, že môže dej pôsobiť rozsekane a zložito, pre vnímavého diváka je naopak až príliš "zrozumiteľný". Ide o pocitovku, ktorá neurazí, ale už vody v experimentálnych naráciách nenamúti. Videné v Košiciach za osobnej účasti tvorcu [ART Film Fest, 2019].

    • 23.7.2019  18:17
    Psí dny (2001)
    *****

    Čudesný, niečo medzi dokumentom a hraným filmom sploštený výpek každodennej rutiny, kde Seidl manifestuje monotónnosť ľudských činností do realistického extrému. Unikátnosť diela je zvýraznené nie iba karikatúristickými absurdnosťami, ktoré na nás vrhajú odtieň márnomyseľnosti, lenivosti a bezživotnej energie, ale aj silnou psychologickou výpoveďou o činnosti nášho libida a pocitu narušenej konformnosti. Na experimentálny film príliš presvedčivé a živé, na dokument zase farbisté so silným subverzným presahom [ART Film Fest, 2019].

    • 12.6.2019  12:09

    Už aj na svoju dobu trochu tuctovejšie lavírovanie hlavného šéfa vyšetrovacieho tímu. Jeho vlastnosti a profesionálna lojálnosť, ktorou sa obklopuje a vlastní démoni, ktorí protirečia jeho odbornej schopnosti v kontradikcii prirodzenosti autority, ktorej sa dôveruje, poukazuje na krehkú hranicu dobrého a zlého úmyslu, ktorá je zakorenená v každom človeku. A je jedno, či ste cukrák, ktorý odflákol narodeninový koláč, alebo detektív, ktorý sa chce svojho prípadu čo najrýchlejšie zbaviť a otravuje ho kľučkovanie kauzou, ktorej vyšetrovanie nikam nespeje. "Kafkovské" maniere a inteligentné prepojenie čudáckej diverzie s posadnutosťou falzifikovať a neskôr sa do krvi priznávať k vlastnému trestnému činu je typickou črtou ľudskej nerovnováhy a strachu. Snímok ukazuje, aké je to, keď sa nechá prietrž nelogickostí presiaknuť až za pomyselnú zdravú hranicu. Potom je možné, že nastane aj tá najnepravdepodobnejšia situácia, akú sme mali možnosť vidieť.

    • 2.6.2019  01:17
    Michel Petrucciani! (TV film) (2011)
    ***

    Dobrý životopisný film s osobnými autobiografickými linkami, ktoré tvoria súmernú os medzi hudobnou kariérou génia a jeho telesným postihnutím. Stali sa však dve veci, kvôli ktorým som si to až to dobre nevychutnal. Záujem a poznanie by bola taká prvá vec. O Petruccianim som toho moc nevedel a dokument je štylizovaný na jeho self gloriolu, resp. nato, ako sa popasoval so svojim údelom. A tam mieri druhá taká "výtka", dokument stojí prevažne na vyzdvihovaní nezlúčiteľných proporcií danej osoby a jeho úspešného prebojovania sa na výslnie v dosť očakávanom informatívnom koláži. Čiže aj "moment prekvapenia"´, nejaký posun tu nie je badateľný a z informatívneho hľadiska je mi téma vzdialená, resp. nie som v nej udomácnený.

<< předchozí 1 2 3 4 14 27 40 53