MikO_NR_1909

MikO_NR_1909

Martin Hladký

okres Nitra
obmedzenosť, zaostalosť, komplexy

Skype: panthers19

37 bodů

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
<< předchozí 1 2 3 4 14 26 39 51
    • 19.4.2018  13:07

    Aj keď nie som zrovna priaznivcom ukecaného humoru a grotesknosti, Bogdanovichov prístup je nápaditý, stále niečim originálny.Ťažisko deja z prvoplánového vyvrcholenia prejde fázami, z ktorých budete mať pocit, ako by ste prežili kus života a aj kus niečoho, k čomu ste nikdy nenabrali guráž. Dobrá je aj kriminálna línia a vkusne dopĺňa romantickú zápletku.

    • 14.4.2018  23:50

    Po Pasolliniho Evanjelia podľa Matúša (ktorý som videl nedávno) je táto hollywoodska freska jasným sploštením tématu a predostrením aktívneho prístupu a sprístupnenia voči divákovi ako takému. Funguje to na epickej a naratívnej báze s množstvom pátosu a veľkých výpravných scén (fakt klobúk dole), ale zároveň film postráda akéhosi ducha, momentu prekvapenia. A tiež stojí na dôvažok, že všetky megalomanské fresky už boli (na biblické a kresťansky motivované príbehy) rozpovedané takmer desaťročie dozadu a častokrát aj s lepším prevedením. Toto je skôr taká pekná a efektná manifestácia hereckých hviezd s etickým motívom, než fascinácia podaním deja skrz úryvky z evanjelií a pod., ktoré sú potrebné na filmové nároky hlbšie a komplexnejšie predsa len rozviesť.

    • 14.4.2018  23:41

    Viacgeneračná dráma zo sovietskeho prostredia, ktorá sa svojho času stala slávnou. Ide o mimoriadne prešpikovaný spôsob rozprávania a odhaľovania životných pútí a lekcií zo života. Meňšov atypicky kladie veľký dôraz na mimodejové bunky, často používa úplne iné dorozumievacie kódy a identifikácie stotožňovania sa s vkusom diváka a jeho skúseností. Film ako celok je subtílny a megalomanský zároveň, má kúzlo a používa skutočne presvedčovací jazyk, neidealizuje a zhmotňuje látku aj postavy v nej. V každom zlom vidí šancu a každú rozvitú šancu strháva z naivnej predikcie naspäť na povrch zemský.

    • 8.4.2018  01:16

    Azda prvý celovečerný experiment na tému freudovskej psychoanalýzy. Pabstov pohľad značne poukazuje na limitujúce poznanie svojej doby na túto tému ako aj túžbu odhaliť tak zložitý a ťažko dešifrovateľný kľúč ľudskej komplexnosti v tejto oblasti. Škoda, že je film výrazne skresaný a posadnutý odhaľovaním "vedeckých" metód naprieč filmovým "vysvetlením" (ako môžeme oveľa kreatívnejšie a zábavnejšie pozorovať u Hitchcockovej Rozdvojenej duši). Sugestívna zložitosť a neuchopenosť problematiky si žiadala v nemeckom expresionistickom využiť potenciál tejto látky na maximum.

    • 2.4.2018  15:19
    Twin Peaks (1992)
    ****

    Prispôsobené filmovým potrebám, ale stále tvorcovia ponechali seriálového ducha, ktorý sa odzrkadľuje hlavne v správaní postáv. Udalosti filmového Twin Peaks predchádzajú udalostiam, ktoré viedli k vražde Laury Palmer, pričom akcent je kladený na blúznivé roztržky reality, sna a nočnej mory, psychopatických sklonov, ktoré sú dôsledkom mentálneho sveta, ktorý zainteresovaných obklopuje. Postavy sú činorodé a prítomné, nedokážu čeliť strachyplnej atmosfére nedôvery a nedokážu ovládať svoje euforické túžby. Občas prehnane neprehľadné, prehnane expresívne, ale dobrý duch a slušná výstavba diela sa mi celkom pozdáva. Taktiež vstupy seriálového agenta, prítomnosť Davida Bowieho a hrôzostrašné výpady Raya Wiseho.

    • 28.3.2018  22:44
    Dům (2011)
    ***

    Viac než slušne načrtnuté útrapy postáv, výborná melancholická rytmika, avšak úmorná neschopnosť prekreslovať ich vnútorne-dimenzionálny svet v akomsi rozšírenom portfóliu kódov inakších, ako len smutnou, ničím nevyjavenou pózou je základným kameňom úrazu. Rozhodne film, ktorý má dobré dramatické základy aj určitú serióznejšiu úroveň, ale natočil sa v čase, kedy filmy z našich štábov zvierala najprázdnejšia doba a najväčšia kríza.

    • 24.3.2018  11:09
    Hvězdy zastavárny (TV pořad) (2009)
    ***

    Násilné a nekompromisné ako sám život. Len teraz neviem, koho mám za túto pózu chváliť. Avšak istý reality štýl a vypočítateľnosť mi bráni s Richardovým biznisom mentálne kooperovať.

    • 24.3.2018  11:06

    Nejde mi do hlavy, ako sa tu značná časť užívateľov snaží ľutovať Rena, keď on si vyberá svoje scenáre. A takisto svoje honoráre. Film je predvídateľný, má zľahčujúcu zápletku, neúspešne sa snaží budiť coolový dojem a kopíruje tak trochu chlapcov z Expendables, ktorých nálepkovanie vyšlo práve z filmov s takýmto DNA.

    • 16.3.2018  16:27

    Z prvých dojmov až genericky natočený festivalový titul, ktorý je však v každom momente neskutočne autentický a o veľa veciach vypovedá. Sandra sa snaží presvedčiť spolupracovníkov v solárnej elektrárni, aby sa vzdali finančnej čiastky, ktorú im ponúka šéf, lebo to de facto znamená, že ju nasledujúci pondelok prepustia. Výborne štrukturované rozhovory, častokrát kladené na tie nepríjemné obrátky, ktoré pokúšajú aj inak veľkých kamarátov, ktorí sú donútení postaviť sa svojej cti naprieč a finančnej neblahej situácií bokom. Málo pátosu, dostatočná presvedčivosť a skvelá súčasná výpoveď pomerov strednej triedy, ktorú pokúša systémový chomút a ľudská bezočivosť v ňom. SPOILER: Vlastne, záverom, keď napokon dostáva hlavná hrdinka tú výpoveď, alebo si ju prakticky sama z viacerých alternatív zvolila, predsa len dostala chuť začať si hľadať novú prácu od nuly lebo pochopila, že je v jej okolí dostatočný počet empatických a slušných ľudí, bez ktorých by tento svet viedol ku kataklizme. Aj keď nestačil na ten pomyselný a zdieračský hlasovací systém vo vlastnej firme... KONIEC SPOILERU.

    • 15.3.2018  00:27

    Vidieť Flynna, ako sa po snobskej kariére snaží urovnávať prirodzenú autentickosť Laurela a Hardyho v celovečernom formáte, to teda stojí za "zážitok".

    • 9.3.2018  13:56

    Miliónkrát videný námet starého pána a domáceho miláčika. V japonských snímkach a takisto v talianskom neorealizme však nevsádzali na kartu známej hviezdy, ako po rokoch úspešnej kariéry precitli do nových emočných sfér, ale vypovedali o niečom úplne inom. Ako Belmondova rozlúčka bez väčších ambícií stráviteľná a príjemná jednohubka.

    • 9.3.2018  13:51

    Tieto škandinávske, chladné a mimoriadne násilné kriminálky majú svoju špecifickú atmosféru. To každý vie a takisto vie, do čoho ide, pokiaľ pristúpi na jej pravidlá hry. "Návrat" velikánov Skarsgårda a Ganza je úspešní, Hagen ďaleko rozmanitejší zloduch ako v trošku zošuverenom podaní, kedy sa objavil v nevýraznej adaptácii Alder-Olsenovej trilógií, ale stále akosi tápam v smerovaní menej vypointovaných dialógov. Väčšina z nich končí brachiálnou násilníckou scénou, kde do hry vstupuje aspekt kolízie krvi a snehu (kde už navždy zapečatil svoj neprekonateľný rukopis legendárne Fargo) a takisto metafory monológov do vetra sú ťažkopádnejšie a málo zaujímavé. Každopádne poctivý zárez so špecifickou atmosférou.

    • 26.2.2018  14:57
    Píp! (2010)
    *

    Veľmi toxický obsah ponúka program stanice Filmbox. Fakt, film je strašne uletený, kombinuje fantasy prvky, ktoré by ako mali rozvíjať detskú tvorivosť pre lepšiu predstavivosť mnohých situácií a emfaticky prepojiť ťažisko deja k radosti a ľahkosti ich optického videnia, avšak zliepa tie najnižšie a naplytšie súvislosti, škandalizuje zápletku a ohlupuje.

    • 24.2.2018  21:48

    Svojský, nenapodobiteľný Kusturicov štýl je prelievanou zmesou balkánskej nátury, podobne zachytenej, ako v českom prípade Menzela, ktorý rozumel ľudovému prostrediu a všetkým jeho nedostatkom a živočíšnej, poeticky vyobrazenej rovine Jakubiska v prípade slovenských filmov. Dom obesenca je skvelým príkladom nesplnených snov vidieckej súdržnosti, osobných a rodinných zlyhaní a hodnôt prevrátených rokmi a skúsenosťami. Tak, ako vzlietla nad oblakmi Hatidžina strecha nad hlavou, tak sa za pár drobných výhod pomedzi prsty vytratila dôvera a láska celej famílie. Výborné sú i zvyšné podobenstvá.

    • 20.2.2018  10:18

    Vymykajúce sa bežným konvenciám žánru. Čarodejnica osciluje medzi rozorvaným putom rodiny a dotknutými egami, ktorých vyúčtovanie pristane na vrub všetkým, ktorí sa kedysi tak milovali. Možno zbytočne preexponované, zbytočne tlačené na akcent nekontrolovateľnej psychózy, mizogýnneho šialenstva a vražedných manierov. Ale Eggersova pečať má zvláštnu atmosferickú neobyčaj, ktoré presne vie vystihnúť temporalitu látky a samotnú ideu konfliktu.

    • 12.2.2018  21:23

    Menej politicky angažované ako Honba na ponorku a príjemne vybrúsené v hranách, ktoré sú a vytvárajú tú typickú klaustrofobickú náladu z úzkeho priestoru. Hackman symbolizuje patriarchálny systém starej školy, so všetkými jej reduktivnými a plochými pohľadmi na svet a hierarchiu priorít, naproti tomu Washington je liberálnejší, ale drží sa základnej jurisdikcie potrebnej pre splnenie výcvikov ponorkovej čaty. Bohužiaľ, aj napriek dobrému tempu, mi všetky tieto filmy prídu na 1 kopyto a tvorili sa v dobe, kedy buď eskalovala, alebo doznievala obdoba studenej vojny. Skrátka, podobne ako mnohé americké subžánre, film podobnej mentality veľmi rýchlo zostarol.

    • 9.2.2018  13:51

    Tati výrazne sprznený po niekoľkých produkčných neúspechoch. Jeho Hulot sa tak vrátil k čisto grotesknému záberu, ale aj tak afirmuje zaujímavý asociáciu bariér človeka a stroja. A samozrejme, ľudskej jednoduchosti a hlúposti, ktorá sa prejavuje v akýchkoľvek zjednodušených nuansách, epizódok. Je to teda viac než hravá a živá sieť ironizácie a dobre nálady, ktorú však brzdí menší manévrovací priestor a kreativita, ktorá je zapríčinená viacerými okolnosťami.

    • 9.2.2018  13:42

    Sterilný kolotoč stokrát známej a plíživej sa vzťahovke človeka a figúrky. Navyše, námet je neoriginálny, štruktúra diela naskrz nezaujímavá a ani vizuálne nie je schopná hlbšej participácie. Schopnosť zaujať akurát len nostalgického a senzibilného diváka, ktorého prah znesiteľnosti je nižší. Deti to ťažko ohúri.

    • 31.1.2018  12:54

    Never Back Down najočividnejším spôsobom osciluje na hrane motivačných guru žánrov s jasnou cieľovou skupinou a priepastných klišé. Čo ale tvorcovia odhadli v pravý čas a úspešne a na čo zdôrazňovali obzvlášť pozornosť, bol jednoznačne nástup zmiešaných bojových umení a ich prudký vzrast popularity. Či už s vedomím alebo napriek tejto snímky sa tak učinilo s dvojnásobnou razanciou. Inak je príbeh mentálnou 80kou, ale narozdiel od týchto dobových prirovnaní odráža väčšiu reflexiu spoločenského správania a pozície rodov a ich mentálneho medzistupňa v dobe súčasnej a to mu nemožno odoprieť.

    • 28.1.2018  20:36

    Vo svojej dobe nevídané prevedenie vojnového filmu dvoch súperiacich strán konfliktu s duálnymi režisérskymi vstupmi, ktoré sa snažili dejinné rekonštrukcie previesť polodokumentárnou formou s prvkami hraného filmu, ktorý je cítiť najmä v predvedených výkonoch a v stupňujúcom sa očakávaní sujety. Dosť značné memento však nalieha na záživnosť diela, ktoré síce odsýpa a je flexibilné vzhľadom k práci s kľúčovými operáciami, ale sterilnou sa zdá byť predovšetkým interná zóna a psychológia postáv. Film postráda dušu a implikuje faktografiu na poli zjednodušenia (časové možnosti) a neschopnosti priviesť východiskové body nad bežný rozprávací rámec.

    • 24.1.2018  12:19
    Kalvárie (2014)
    ***

    Kalvária operuje so strašne substanciálnou rovinou a predpokladá, že jej k uskutočneniu niektorých východzích bodov ako bázická očista beznádeje a zúfalstva z rozštvrtenej spoločnosti hriechu a robenia napriek zasvieti akési hlboké svetielko dôkladnej afirmácie umeleckej reči z prezentovaného dramatického kontextu. Bohužiaľ, okolo kňaza Jamesa sa nedokáže vytvoriť presvedčivý ekvivalent ľudského utrpenia. Šermuje sa so striktnými premisami rozporov a postrádam dramatické odbočky a dáky ten intímny rozmer, ktorý by vyplával niekde na povrchu z menej čitateľných seáns a výstupov.

    • 20.1.2018  01:27
    Nezlob (2015)
    ***

    Veľmi príjemná feelingovka zo starej školy, ktorú akoby pretransformoval duch éry mafioso pretkaný životom dospievajúcich a ťažko skúšaných kamarátov zo špinavého bloku. Takto nejak vyzerá Taliansko za okrajom bežného záujmu, ale škodí mu nosne rozporcovaná látka, ktorá bola rozobratá v akomkoľvek nezávislom talianskom filme, a ktoré (tie úspešnejšie) boli schopné výrazne prehovoriť na festivalových súťažiach.

    • 18.1.2018  00:25
    Paterson (2016)
    ***

    Veľmi vyprázdnený Jarmusch, asi to tým vekom a po toľkých projektoch muselo prísť. Paterson hrá symboliku v mnohých režisérových hrátkach, v disproporcii všedného konfliktu a križovatke rozhodnutí, ale ich skratkovitý model narába s poetickými možnosťami strašne predvídateľne a míňajúc sa účinku. Ako boj s čoraz prerastajúcejšou elektronizáciou každodenného života v akejkoľvek činnosti Paterson ukazuje skôr synergické prepojenie komunikácie a zašlých návykov, ktoré vracajú pohyb sveta do čias, ktoré tomu predchádzali, ale pridanú hodnotu nad mimovoľný rámec nedokážem nájsť.

    • 5.1.2018  17:09

    Výborné, ale golf sa mi páčil viac ako šibenica. Aj keď, pletky s Hulkom spred 100 rokov... tak to už áno...

    • 5.1.2018  12:09

    Niekedy nestačí bohatá autobiografická "liturgia", ani playboy "plagátiky", aby dokument o jednej z najsebavedomejších postáv kinematografie dopadol docela priemerne. Rozhodne sú informačné kanále, s ktorými sa tu ná pracuje a spôsob rozprávačského stvárnenia striedme a snažia sa navodiť v Mastrioanniho živote akýsi preklenutý protipól mnohých oblastí, ktoré diferenčne pôsobili na plátne a v súkromí. Avšak, vyjadrené vlastnosti a schopnosti Marcella len tak odsýpajú hávom zrozumiteľných a jasných popiskov. Proste čakal som málinko impulzívnejšie a búrlivejšie opraty, ktoré by jeho fanúšikovia prijali väčšmi. Či by z toho opäť raz fúkal vánok stereotypov a nepochopení, ktoré sa z povier o jeho osobe neustále rozširujú?

    • 5.1.2018  11:58

    Úsmevné a trefné plienky zo štúdia od Disney, kedy ešte hľadali patent a svojbytnú identitu, odlišnú od všetkých. Možnosti, ako zdokonalovať prvé grafické a kakofonické zvukové štýly sa tu stretávajú v absolútnych začiatkoch. Asi ani preto by som nečakal, že hranica, medzi kladnou postavičkou a tou zápornou bude taká relatívna. Aj v zmysle nie práve najpozitívnejšieho vyvrcholenia pre myšiaka Mickeyho. V mnohých ohľadoch budú dnešní diváci civieť ako obarení.

    • 28.12.2017  12:28

    Aj keď to znie ako stereotypné konštatovanie, na takéto vzťahové obrátky by mali súčasní režiséri prihliadať, keď budujú veľkofilm podľa modernistických štandardov. Nech neextrahuje akúkoľvek akčné sekvencie, vyžaruje z filmu nesmierne citlivá rekonštrukcia krokov vedúcich k nahromadeniu odporu voči elitárskemu správaniu (hoci udalosť je zložitejšia a vystupuje v nej viacero bočných záujmov, ktoré však v militarizovanej pohotovosti japonských 40.rokov neboli v tejto branži moc prípustné). Mimoriadne súdobá je práca s obrazom. Vytvára odbytište pre vzburu ako aj teritoriálne uviaznutie do pavučín následkov, vyplývajúcich z krátkodobého revanšu. Otvorený koniec neprekvapuje, ale zrejme nenadchne "bežného" diváka.

    • 27.12.2017  21:46
    Tajný přístup: Vatikán (TV film) (2011)
    **

    Nehovorím, že by sa to viezlo na nejakej konšpiračnej vlne alebo referenti hľadali potešenie z bulvárnych zdrojov, v každom prípade je Zákulisie Vatikánu iba pózerskou ukážkou demonštrácie politickej a katolíckej moci kĺžuc výhradne po povrchu. A zjednodušene.

    • 24.12.2017  12:52
    Ukigusa (1959)
    ****

    Áno, Ozu je bezpochyby najpovolanejší pozorovateľ života, ale najmä vytvoril kolobeh, okolo ktorého sa táto rodinná dráma môže v takomto prostredí a na takých úrovniach odohrávať. Kabuki života alebo život pod záštitou Kabuki. Dôraz je kladený na výtvarnú stránku, kde sa Mijagawove schopnosti rozrastú z inak čiernobieleho tieňovania na zosnovanie typizovaných atmosfér pre tú ktorú scénu. Výborné je aj zvolenie počasia v rušných, i prítomnosť slnka v v pozitívnych chvíľkach. Proste Ozu vie pospájať fragmenty v efektívnu dramatickú os a nezabudne na najrôznejšie odtiene emócií, ktoré sú tu prítomné za neviditeľnými kútikmi. A odprostil sa nemalo od typického statického snímania a skúša aj nové veci, v čom má u mňa ako u stredoeurópana výrazné plus.

    • 21.12.2017  16:41

    Ron Howard vie, ako v disproporcionálnych roztržkách vyťažiť maximálneho proporcionálneho účinku. V rámci (tak trochu) rozprávkovej ságy Rocky sa dajú brať bočné, zjednodušujúce segmenty za ľahko, ale v prípade životopisných artiklov s reálnymi menami, chronologickými udalosťami a hlavne mne ako znalcovi problematiky i doby, v ktorej sa bojovníci v rukaviciach kedysi predierali, ma málinko pobúril. Ako nezainteresovaný, emocionálne založený divák by ma takýto biják aj dojal (a z aj časti nenechal chladného), ale jeho puritánsky prístup a nepresvedčivé zaobalenie do vyumelkovaného hávu je natoľko očividné, až sa čudujem, aký kult si J.J. Braddock (zdôrazňujem) pre tieto generácie vytvoril týmto filmom a nie jeho skutočným príbehom.

<< předchozí 1 2 3 4 14 26 39 51
Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace