MikO_NR_1909

MikO_NR_1909

Martin Hladký

okres Nitra
obmedzenosť, zaostalosť, komplexy

Skype: panthers19

37 bodů

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
<< předchozí 1 2 3 4 14 26 39 51
    • 1.8.2018  17:06
    Bastardi 2 (2011)
    *

    Hrozne malicherný spôsob ako upútať témou, o ktorej je nutné sa baviť, ale takouto modelárnou fragmentáciou je to výrazne sprznené odkazom a účinkom. Niektoré scénky sú vyslovene strašné a amatérske. A tých zopár sarkastických bonmotov to nezachráni. Magnusek by mal vedieť, že ani učebné vzdelávacie normy, ani patentovaná snaha o upútanie sa nedá aplikovať v celku. Celok je vždy pospájaný dielčimi časťami, ktorým predchádzajú konflikty v zárodku, ktoré z niečoho vyplývajú a nedajú sa spájať ako nalinkovaná zmeska všemožných senzácií.

    • 27.7.2018  15:13

    Stále v celku nebývalá (aj na dnešnú dobu 15 rokov neskôr) odvaha spojiť argumentačné úsilie oboch strán sporu. Dokument tohto typu obohacuje takáto konfrontačná iskra nielen z hľadiska nekončiacich nezrovnalostí ohľadom tejto témy, ale ďaleko sofistikovanejšie a prepracovanejšie i bežný laik spozoruje, ako neexistuje možnosť vziať mylnú predstavu vlastnej mienky späť, ako človek stále pred dotknutosťou ega nepripustí závery, ktoré mu nevyhovujú. Pravda o pristatí na Mesiaci by však nemal byť ilustratívnym príkladom mainstreamu a alternatívy v mediálnom kybersvete informatívnej priepasti, ale ako úsilie komunikácie a práci s argumentmi. Z tohto hľadiska si jeho prínos cením najviac.

    • 1.7.2018  12:12

    Ale knižné rozhovory sú iná kapitola... To je definícia sama o sebe. Už vôbec takto uskutočnený štrukturovaný rozhovor s maestrom so starej školy spolu s novátorom, kritikom a režisérom nových trendov je sám o sebe fascinujúci. V mnohom to obohatilo prístupy a pohľady na mnohé tituly v rámci filmových výkladov kinematografie. Tento dokument sa snaží z obšírna, ale skôr v čiastočkách priblížiť tej atmosfére, ktorá rozhovor sprevádzala (s doplnenými komentármi Finchera či Scorseseho a rôznymi doplnkami). A každý, kto má knihu ako tak naštudovanú vie, že o Truffautovi a jeho tvorbe sa tu veľa nedozvie. On robil "dojnú kravu", aby tieto stretnutia niekam záslužne posunul a Hitch bol ten, ktorý venoval penzum času a osobného voľna (vo veku, kedy nemusel), keďže sa o mnohých "starých" majstroch vraví (výnimkou je napr. Renoir), že sú ťažko dostupní a neradi sa delili o metodikách svojej práce.

    • 27.6.2018  15:32
    Dekalog (TV seriál) (1988)
    *****

    Dekalóg je partikulárnou ukážkou rozdrobenosti hlavných kresťanských téz na menšie príbehy, kde sa podrobnejšie prejavujú jej zemské podoby. Prístup K.K. je obdivuhodný. Dokáže primäť všetky vaše zmyslové bunky a nasávať účinky filozofickej, psychologickej či spoločenskej stigmy a viesť nad ich povrchom závažné metafyzické i prosto racionálne polemiky. Ukazuje i hranicu, dokiaľ sme schopní prijať ľudskosť a odkiaľ sme už len pozemské stroje, ohlupené a pritom svojské. Kde zasväcuje tú povestnú hranicu nami merateľnej cnosti, ktorú si neustále posúvame do nižších a nižších dimenzií a prijímame nové a nové pravidlá spoločenských noriem.

    • 23.6.2018  12:09

    Bolo by ladné interpretovať Buňuelov epitaf ako schematickú mozaiku s jasnou štruktúrou, pretože sám svoj vnútený štýl interpeluje k rôznym interpretáciám. A najpravdepodobnejšou z variant bude to, že ide o kombináciu jeho celoživotných umeleckých leitmotívov s tými, ktoré charakterizovali "jeho" obraz spoločnosti, ktorú tak náramne a nápadito vo svojich dielach rozdroboval. Jeho posledný film je ohromnou ukážkou ľahkosti a vážnosti témy s ironizujúcim nadhľadom, ako vystrihnutý pre Reya a jeho stareckým dobiedzaním po mladom mäsku. Každý osobitý pohľad, každá scéna je mimoriadne čitateľná pre výslednú významotvornosť symbolík, z ktorých Buňuel vychádza. A neodolateľná Sevilla je kapitola sama o sebe.

    • 18.6.2018  12:36
    Pasažerka (1963)
    ***

    Takisto ma mrzí, že hodnotím iba "pracovnú verziu" a pripadal som si miestami ako pri Stroheimovom Greed. Munk mal talent. Výborne využíval juxtapozíciu, vedel narábať s hĺbkou ostrosti aj s klasickými zábermi. Lavíroval medzi účinným sprostredkovaním emocionality a psychológie. Takýto zosobnený pohľad na hrôzy 2.svetovej vojny by aj dnes neprišli vyprázdnené a 100razy variačne opakujúce sa. A to je čo povedať!

    • 14.6.2018  09:50

    Abnormálna aktuálnosť miestnych pomerov je pre tamojších obyvateľov bežnou vecou. Príbeh rodinnej krvnej pomsty má však ďalekosiahle dôsledky. Skúma náš vzťah s nedokonalými rodičmi, našu slabú empatiu a prospechárstvo pri krízových situáciách. Filmovo je dej dosť úmorný a zároveň silný, ale schádza mu niečo k tomu, aby rozprával ešte viac situačne a s vyššími umeleckými zámermi.

    • 9.6.2018  22:25
    1929: Velký krach (TV film) (2009)
    ***

    Dobre zreprodukovaný dokument, ktorý sa trochu schováva za časový odstup a dôsledky konzekvencií pádov amerických búrz. Cítiť to najmä v akcente, akým sa dokument prezentuje. Vo všeobecnosti ale spĺňa účel obsahu a edukačného charakteru, akým sa dá aj interaktívnou formou rozprávať o týchto udalostiach, byť občas vecnou informačnou anabázou a zároveň veľmi ľahko zrozumiteľnou. Hlavne tým, že stále pláva po povrchu, alebo zvýrazňuje pútavé historky známych osobností z tej vrtkej doby.

    • 1.6.2018  13:44
    Happy end (1967)
    ****

    Obdivuhodný experimentálny pokus, ktorý rovnako vyžaruje úsmev, nech by ste jeho chronologickú postupnosť brali spredu alebo zozadu. Sarkazmus strieda čierny humor a doby manželstva, ktorá "končí" na úplnom konci, je iba začiatkom druhej polovici života, ktorý pripútate do manželského zväzku (a môže dopadnúť čuduj sa svetu aj takto). Zaujímalo by ma, ako celý tím vykonával technické operácie a ako bol film viazaný na sebe v rámci natáčacieho procesu. Originalita rozhodne nechýba.

    • 26.5.2018  18:10

    "Napravený kriminálnik Paul McGuire sa vracia domov, kde zisťuje, že jeho dcéra bola unesená ruskou mafiou." Už tieto uvádzacie texty nesú značný sarkazmus samé o sebe. Cage sa 20 rokov hľadá, vždy je pre tieto príbehové nepodarky maximálne pripravený. Ani ma nenapadne nič, čo by som k tomuto viac mohol povedať. Nemusíte to ani vidieť a o zcela nič neprídete.

    • 18.5.2018  15:40

    Takto po rokoch, keď už reflektujem na Chlumského film, prvé čo ma napadne je to, že film strašne zostarol. Jeho koncept je priveľmi stroho a priamočiaro zosnovaný. Navyše, tematika odsunu židov je tak často rozoberaná a zo všetkých uhlov už pokrytá a odprezentovaná, že nejaké invencie a nápady a iné pohľady na túto katastrofickú udalosť v nej nenájdem. Keď ho však vezmem ako ojedinelý výpravný a profesionálnejšie dotovaný projekt, tak už ako ojedinelý možno vyznie. Je dobré, že prvopočiatočné zámerné členenie postáv nahradí v druhej polovici trošku nepredvídateľnejší ruch. Predsa len, film naberie grády, zvyšujúci sa pátos nie je tak účelne zavádzajúci a hrajúci na istotu a historickú zrozumiteľnosť. Práve také prístupy históriu i umenie dokáže konieckoncov najviac devalvovať.

    • 6.5.2018  12:31

    Nie som vyslovene sklamaný, hoci knižná predloha patrí k významným historickým románom, ktorá predostiera určité naratívne postupy a emocionálnu neobyčaj. Leanov rukopis je ale opäť zásadným. Stačí sledovať farbistú paletu ľudského správania, rozhodnutí a emócií a musíte evidovať, aký nadrozmerný konflikt ľudí odráža situáciu v koloniálnej spoločnosti. Páči sa mi, že tie najvyhrotenejšie roztržky ukazuje ako dôsledok sporu, nie ako nástroj na predkladanie senzácii. Možno dlhé a menej nápadité ako iné režisérové eposy, rozhodne však film má svoju hodnotu. Aj keď je otázkou, že ako veľkú?

    • 19.4.2018  13:07

    Aj keď nie som zrovna priaznivcom ukecaného humoru a grotesknosti, Bogdanovichov prístup je nápaditý, stále niečim originálny.Ťažisko deja z prvoplánového vyvrcholenia prejde fázami, z ktorých budete mať pocit, ako by ste prežili kus života a aj kus niečoho, k čomu ste nikdy nenabrali guráž. Dobrá je aj kriminálna línia a vkusne dopĺňa romantickú zápletku.

    • 14.4.2018  23:50

    Po Pasolliniho Evanjelia podľa Matúša (ktorý som videl nedávno) je táto hollywoodska freska jasným sploštením tématu a predostrením aktívneho prístupu a sprístupnenia voči divákovi ako takému. Funguje to na epickej a naratívnej báze s množstvom pátosu a veľkých výpravných scén (fakt klobúk dole), ale zároveň film postráda akéhosi ducha, momentu prekvapenia. A tiež stojí na dôvažok, že všetky megalomanské fresky už boli (na biblické a kresťansky motivované príbehy) rozpovedané takmer desaťročie dozadu a častokrát aj s lepším prevedením. Toto je skôr taká pekná a efektná manifestácia hereckých hviezd s etickým motívom, než fascinácia podaním deja skrz úryvky z evanjelií a pod., ktoré sú potrebné na filmové nároky hlbšie a komplexnejšie predsa len rozviesť.

    • 14.4.2018  23:41

    Viacgeneračná dráma zo sovietskeho prostredia, ktorá sa svojho času stala slávnou. Ide o mimoriadne prešpikovaný spôsob rozprávania a odhaľovania životných pútí a lekcií zo života. Meňšov atypicky kladie veľký dôraz na mimodejové bunky, často používa úplne iné dorozumievacie kódy a identifikácie stotožňovania sa s vkusom diváka a jeho skúseností. Film ako celok je subtílny a megalomanský zároveň, má kúzlo a používa skutočne presvedčovací jazyk, neidealizuje a zhmotňuje látku aj postavy v nej. V každom zlom vidí šancu a každú rozvitú šancu strháva z naivnej predikcie naspäť na povrch zemský.

    • 8.4.2018  01:16

    Azda prvý celovečerný experiment na tému freudovskej psychoanalýzy. Pabstov pohľad značne poukazuje na limitujúce poznanie svojej doby na túto tému ako aj túžbu odhaliť tak zložitý a ťažko dešifrovateľný kľúč ľudskej komplexnosti v tejto oblasti. Škoda, že je film výrazne skresaný a posadnutý odhaľovaním "vedeckých" metód naprieč filmovým "vysvetlením" (ako môžeme oveľa kreatívnejšie a zábavnejšie pozorovať u Hitchcockovej Rozdvojenej duši). Sugestívna zložitosť a neuchopenosť problematiky si žiadala v nemeckom expresionistickom využiť potenciál tejto látky na maximum.

    • 2.4.2018  15:19
    Twin Peaks (1992)
    ****

    Prispôsobené filmovým potrebám, ale stále tvorcovia ponechali seriálového ducha, ktorý sa odzrkadľuje hlavne v správaní postáv. Udalosti filmového Twin Peaks predchádzajú udalostiam, ktoré viedli k vražde Laury Palmer, pričom akcent je kladený na blúznivé roztržky reality, sna a nočnej mory, psychopatických sklonov, ktoré sú dôsledkom mentálneho sveta, ktorý zainteresovaných obklopuje. Postavy sú činorodé a prítomné, nedokážu čeliť strachyplnej atmosfére nedôvery a nedokážu ovládať svoje euforické túžby. Občas prehnane neprehľadné, prehnane expresívne, ale dobrý duch a slušná výstavba diela sa mi celkom pozdáva. Taktiež vstupy seriálového agenta, prítomnosť Davida Bowieho a hrôzostrašné výpady Raya Wiseho.

    • 28.3.2018  22:44
    Dům (2011)
    ***

    Viac než slušne načrtnuté útrapy postáv, výborná melancholická rytmika, avšak úmorná neschopnosť prekreslovať ich vnútorne-dimenzionálny svet v akomsi rozšírenom portfóliu kódov inakších, ako len smutnou, ničím nevyjavenou pózou je základným kameňom úrazu. Rozhodne film, ktorý má dobré dramatické základy aj určitú serióznejšiu úroveň, ale natočil sa v čase, kedy filmy z našich štábov zvierala najprázdnejšia doba a najväčšia kríza.

    • 24.3.2018  11:09
    Mistři zastavárny (TV pořad) (2009)
    ***

    Násilné a nekompromisné ako sám život. Len teraz neviem, koho mám za túto pózu chváliť. Avšak istý reality štýl a vypočítateľnosť mi bráni s Richardovým biznisom mentálne kooperovať.

    • 24.3.2018  11:06

    Nejde mi do hlavy, ako sa tu značná časť užívateľov snaží ľutovať Rena, keď on si vyberá svoje scenáre. A takisto svoje honoráre. Film je predvídateľný, má zľahčujúcu zápletku, neúspešne sa snaží budiť coolový dojem a kopíruje tak trochu chlapcov z Expendables, ktorých nálepkovanie vyšlo práve z filmov s takýmto DNA.

    • 16.3.2018  16:27

    Z prvých dojmov až genericky natočený festivalový titul, ktorý je však v každom momente neskutočne autentický a o veľa veciach vypovedá. Sandra sa snaží presvedčiť spolupracovníkov v solárnej elektrárni, aby sa vzdali finančnej čiastky, ktorú im ponúka šéf, lebo to de facto znamená, že ju nasledujúci pondelok prepustia. Výborne štrukturované rozhovory, častokrát kladené na tie nepríjemné obrátky, ktoré pokúšajú aj inak veľkých kamarátov, ktorí sú donútení postaviť sa svojej cti naprieč a finančnej neblahej situácií bokom. Málo pátosu, dostatočná presvedčivosť a skvelá súčasná výpoveď pomerov strednej triedy, ktorú pokúša systémový chomút a ľudská bezočivosť v ňom. SPOILER: Vlastne, záverom, keď napokon dostáva hlavná hrdinka tú výpoveď, alebo si ju prakticky sama z viacerých alternatív zvolila, predsa len dostala chuť začať si hľadať novú prácu od nuly lebo pochopila, že je v jej okolí dostatočný počet empatických a slušných ľudí, bez ktorých by tento svet viedol ku kataklizme. Aj keď nestačil na ten pomyselný a zdieračský hlasovací systém vo vlastnej firme... KONIEC SPOILERU.

    • 15.3.2018  00:27

    Vidieť Flynna, ako sa po snobskej kariére snaží urovnávať prirodzenú autentickosť Laurela a Hardyho v celovečernom formáte, to teda stojí za "zážitok".

    • 9.3.2018  13:56

    Miliónkrát videný námet starého pána a domáceho miláčika. V japonských snímkach a takisto v talianskom neorealizme však nevsádzali na kartu známej hviezdy, ako po rokoch úspešnej kariéry precitli do nových emočných sfér, ale vypovedali o niečom úplne inom. Ako Belmondova rozlúčka bez väčších ambícií stráviteľná a príjemná jednohubka.

    • 9.3.2018  13:51

    Tieto škandinávske, chladné a mimoriadne násilné kriminálky majú svoju špecifickú atmosféru. To každý vie a takisto vie, do čoho ide, pokiaľ pristúpi na jej pravidlá hry. "Návrat" velikánov Skarsgårda a Ganza je úspešní, Hagen ďaleko rozmanitejší zloduch ako v trošku zošuverenom podaní, kedy sa objavil v nevýraznej adaptácii Alder-Olsenovej trilógií, ale stále akosi tápam v smerovaní menej vypointovaných dialógov. Väčšina z nich končí brachiálnou násilníckou scénou, kde do hry vstupuje aspekt kolízie krvi a snehu (kde už navždy zapečatil svoj neprekonateľný rukopis legendárne Fargo) a takisto metafory monológov do vetra sú ťažkopádnejšie a málo zaujímavé. Každopádne poctivý zárez so špecifickou atmosférou.

    • 26.2.2018  14:57
    Píp! (2010)
    *

    Veľmi toxický obsah ponúka program stanice Filmbox. Fakt, film je strašne uletený, kombinuje fantasy prvky, ktoré by ako mali rozvíjať detskú tvorivosť pre lepšiu predstavivosť mnohých situácií a emfaticky prepojiť ťažisko deja k radosti a ľahkosti ich optického videnia, avšak zliepa tie najnižšie a naplytšie súvislosti, škandalizuje zápletku a ohlupuje.

    • 24.2.2018  21:48

    Svojský, nenapodobiteľný Kusturicov štýl je prelievanou zmesou balkánskej nátury, podobne zachytenej, ako v českom prípade Menzela, ktorý rozumel ľudovému prostrediu a všetkým jeho nedostatkom a živočíšnej, poeticky vyobrazenej rovine Jakubiska v prípade slovenských filmov. Dom obesenca je skvelým príkladom nesplnených snov vidieckej súdržnosti, osobných a rodinných zlyhaní a hodnôt prevrátených rokmi a skúsenosťami. Tak, ako vzlietla nad oblakmi Hatidžina strecha nad hlavou, tak sa za pár drobných výhod pomedzi prsty vytratila dôvera a láska celej famílie. Výborné sú i zvyšné podobenstvá.

    • 20.2.2018  10:18

    Vymykajúce sa bežným konvenciám žánru. Čarodejnica osciluje medzi rozorvaným putom rodiny a dotknutými egami, ktorých vyúčtovanie pristane na vrub všetkým, ktorí sa kedysi tak milovali. Možno zbytočne preexponované, zbytočne tlačené na akcent nekontrolovateľnej psychózy, mizogýnneho šialenstva a vražedných manierov. Ale Eggersova pečať má zvláštnu atmosferickú neobyčaj, ktoré presne vie vystihnúť temporalitu látky a samotnú ideu konfliktu.

    • 12.2.2018  21:23

    Menej politicky angažované ako Honba na ponorku a príjemne vybrúsené v hranách, ktoré sú a vytvárajú tú typickú klaustrofobickú náladu z úzkeho priestoru. Hackman symbolizuje patriarchálny systém starej školy, so všetkými jej reduktivnými a plochými pohľadmi na svet a hierarchiu priorít, naproti tomu Washington je liberálnejší, ale drží sa základnej jurisdikcie potrebnej pre splnenie výcvikov ponorkovej čaty. Bohužiaľ, aj napriek dobrému tempu, mi všetky tieto filmy prídu na 1 kopyto a tvorili sa v dobe, kedy buď eskalovala, alebo doznievala obdoba studenej vojny. Skrátka, podobne ako mnohé americké subžánre, film podobnej mentality veľmi rýchlo zostarol.

    • 9.2.2018  13:51

    Tati výrazne sprznený po niekoľkých produkčných neúspechoch. Jeho Hulot sa tak vrátil k čisto grotesknému záberu, ale aj tak afirmuje zaujímavý asociáciu bariér človeka a stroja. A samozrejme, ľudskej jednoduchosti a hlúposti, ktorá sa prejavuje v akýchkoľvek zjednodušených nuansách, epizódok. Je to teda viac než hravá a živá sieť ironizácie a dobre nálady, ktorú však brzdí menší manévrovací priestor a kreativita, ktorá je zapríčinená viacerými okolnosťami.

    • 9.2.2018  13:42

    Sterilný kolotoč stokrát známej a plíživej sa vzťahovke človeka a figúrky. Navyše, námet je neoriginálny, štruktúra diela naskrz nezaujímavá a ani vizuálne nie je schopná hlbšej participácie. Schopnosť zaujať akurát len nostalgického a senzibilného diváka, ktorého prah znesiteľnosti je nižší. Deti to ťažko ohúri.

<< předchozí 1 2 3 4 14 26 39 51
Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace