Circumscriptor

Áno, celý dej sa nesie v duchu shakespearovsko-dramatických dialógov a je pochopiteľné, že niečo také asi bude prekážať každému, kto od tohto filmu očakával dačo iné a emočne vyváženejšie. Keďže som však na rozdiel od mnohých tunajších uživateľov približne vedel, čo ma čaká, tak za mňa je Ikiru jednoznačne bezchybné prevedenie Dostojevského románu v podaní geniálnej réžie a atmosférickej osobitosti typickej výhradne len pre Akiru Kurosawu. A vzhľadom na '52 rok vzniku je tento filmík nepochybne dobre zostrihaný a celkovo dobre pozerateľný; pokiaľ teda poznáte Kurosawovu teatrálnosť :))

"What is your function in life?" Rozhodne jeden z najlepších filmov, aké som kedy videl; nespomínam si, kedy naposledy vo mne nejaký kinematografický počin tak veľmi zarezonoval. Audiovizálne totálne neusporiadaný vytripovaný surrealistický bizár, no významovo je to nepochybne úžasne veľkolepá vec s obrovským konceptuálnym a intelektuálnym presahom (nie som si istý, o aký presah sa tu konkrétne jedná, no som si stopercentne istý tým, že tu nejaký jestvuje). Je veľká škoda, že sa mi tento film zatiaľ nepodarilo zohnať v nejakej lepšej verzii, než vo forme nekvalitného DVD-ripu so španielskymi titulkami, ktorým nerozumiem, no jeho veľkou výhodou je práve primárne obrazová a zvuková nositeľnosť deja a oslabené dialógy (aj bez rozumenia dialógom dokáže divák totiž pochopiť, o čo tam ide a navyše sa môže spoľahnúť aj na pár replík Vinnieho Jonesa, ktorý vystupuje výhradne v angličtine). Nuž, a keď chcete porozumieť, Survive Style 5+ je úžasný dôvod pre to, naučiť sa buď španielsky, alebo japonsky :))

“He spent several days deciding on the artifacts. Much longer than he had spent deciding to kill himself, and approximately the same time required to get that many reds. He would be found lying on his back, on his bed, with a copy of Ayn Rand’s The Fountainhead (which would prove he had been a misunderstood superman rejected by the masses and so, in a sense, murdered by their scorn) and an unfinished letter to Exxon protesting the cancellation of his gas credit card. That way he would indict the system and achieve something by his death, over and above what the death itself achieved. Actually, he was not as sure in his mind what the death achieved as what the two artifacts achieved; but anyhow it all added up...” Nádherné a poetické halucinačné delírium.

"Rub your clitoris against the mountain..." = audiovizuálna poézia

Parádny David Lynch. Inland Empire je podľa mňa po všetkých stránkach jeho najkrajšie dielo. Áno, Eraserhead bolo jeho vrcholným počinom, ktoré má dobrý sieťový efekt, ale tento filmík je skrátka niečo, čo mojim diváckym zmyslom imponuje najviac zo všetkých jeho výtvorov. Totálna transcendentálna pecka a zatiaľ jediný film, ktorý som sledoval na LSA tripe, ktorý som si pred pustením starostlivo pripravil rozmixovaním semienok kvetinky Morning glory a ich zmiešaním s vodou a cesnakom (samozrejme, je to legálne). Tento snímok vám poriadne rozdrása nervovú sústavu - nič pre neskúsených divákov, ktorí Lyncha nepoznajú. Neodporúčam vitalyzistom a larválnym jedincom; na to, aby ste to dali, musíte mať poriadne vyglitchovanú neuroplasticitu pravidelným vystavovaním sa zmeneným stavom vedomia. A na túto podmienku skutočne apelujem. Inland Empire som ako skúsený surrealista videl pred piatimi dňami a ešte stále to rozdýchavam. A scéna s Hallway Phantomom je skutočne veľmi ťažko prekonateľné psycho. Kto náhodou nad pozretím filmu neuvažuje, určite by som mu odporúčil pozrieť si minimálne túto scénku, ktorú vám sprostredkujem pomocou tohto linku: https://www.youtube.com/watch?v=Y0XVyQFkm2k (avšak pozor, spoiler!)

Lynch je totálna pecka. Neviem ako sa k tomu vyjadriť, treba vidieť. A ešte predtým sa na to riadne psychicky pripraviť :))

Milujem Davida Lyncha a obzvlášt jeho vrcholné dielo Eraserhead. Tento multižánrový génius posunul vnímanie surrealizmu a psychedélie na úplne iný level a za tých viac ako štyridsať rokov od vzniku filmu som zatiaľ nenarazil na nič, čo by túto tvorbu prekonalo. Eraserhead je extrémne temný, absurdný, dekadentný, nechutný, odporný a krásny počin, v ktorom môžeme vidieť Lynchov zmysel pre morbiditu v celej svojej kráse. Využíva sa tu antidramatický existencializmus, symbolizmus na spôsob literárnej moderny, hra so svetlami a predovšetkým hra s efektami; odfláknuté podpriemerné triky sa tu totiž cyklicky striedajú s trikmi dostatočne dobrými aj na dnešnú dobu (a áno, myslím to úplne vážne - kto videl maketu zdeformovaného ľudského plodu, tak pochopí). Neviem, čo toto dielo malo znamenať a pochybujem, že to vôbec niekto vie, vrátane samotného pána režiséra. Myslím si, že na tom aj tak vôbec nezáleží. Eraserhead v podaní Davida Lyncha nás všetkých akurát núti zamyslieť sa nad tým, čo sa deje v našich hlavách, odkiaľ a kam naše myšlienky prúdia a z akého dôvodu ich nemáme pod kontrolou. A robí to takým štýlom, že sa nám snaží znásilniť mozog 90-minútovým čiernobielym audiovizuálnym badtripom. Tak, ako sa na pána Lyncha patrí. Čistokrvná genialita. Kiež by bolo viac takýchto filmov.

Maďarská kinematografia ma v poslednej dobe dosť berie. Po zhliadnutí geniálnych Werckmeisterovych harmónií od Bélu Tarra som mal tú česť konfrontovať sa s Taxidermiou. A ako by som svoje dojmy z tohto diela zhrnul? Well, sú to prakticky tri dejstvá čistej, rýdzej a umytej dekadentnej zvrátenosti a existenciálneho absurdizmu naporcované v hrôzostrašne nechutne halucinogénnom kamerovom minimalizme. Mňam mňam, chuťovečka presne pre mňa. Odporúčam si ju pustiť ideálne pre poriadnej obedovej porcii červeného mäsa s tukom počas intermittent fastingu.

"Wouldst thou like the taste of butter? A pretty dress? Wouldst thou like to live deliciously? " Nemám čo vytknúť. Vo všetkých ohľadoch detailne a autenticky spracovaná artová tripiáda s geniálnou atmosférou. Ako povedal kolega Stration - temné, ponuré, špinavé a hnusné.

"Hark Triton, hark! Bellow, bid our father the Sea King rise from the depths full foul in his fury! Black waves teeming with salt foam to smother this young mouth with pungent slime, to choke ye, engorging your organs til' ye turn blue and bloated with bilge and brine and can scream no more - only when he, crowned in cockle shells with slitherin' tentacle tail and steaming beard take up his fell be-finned arm, his coral-tine trident screeches banshee-like in the tempest and plunges right through yer gullet, bursting ye - a bulging bladder no more, but a blasted bloody film now and nothing for the harpies and the souls of dead sailors to peck and claw and feed upon only to be lapped up and swallowed by the infinite waters of the Dread Emperor himself - forgotten to any man, to any time, forgotten to any god or devil, forgotten even to the sea, for any stuff for part of Winslow, even any scantling of your soul is Winslow no more, but is now itself the sea! "