pijavica

pijavica

Iron(ic) Man

Slovensko
"dômyselný alkoholik"

13 bodů

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
<< předchozí 1 2 3 4 5
    • 27.3.2015  22:53
    Fénix (2014)
    **

    4,0/10 Priebeh filmu: nuda, začína to byť zaujímavý thriller, to nie, to nemyslíte vážne, to nemyslíte vážne!!!

    • 27.3.2015  22:09
    Aferim! (2015)
    *****

    8,0/10 Zásady rumunskej novej vlny prenesené do historického filmu. Aferim!

    • 2.2.2013  09:27
    Divoši (2012)
    odpad!

    Divoká kombinácia akčného thrilleru, love-story a dokumentárnych vsuviek (a sofistikovanej komédie?) sa režisérovi totálne vymkla z rúk. Sociálne angažované heslá pôsobia v tom skeptickom vákuu úplne bezprízorne a podrývajú tak svoj dobrý úmysel (alebo práve to bol úmysel?). Má to nádejné predpoklady na schopný subverzívny pulp (všetky postavy, vzťah medzi Benom a Chonom, vzťah medzi Elenou a ‘O‘, imbecilné rozhovory), ale napokon vznikla len toporná a zlá paródia na film.

    • 28.10.2012  13:38
    God's Country (TV film) (1986)
    ****

    7,5/10 Tento dokument osloví skôr ľavičiarov. Nie je to síce nevyhnutné, ale nie je na škodu veci mať povedomie o výhodných podmienkach pre (nielen agrárnych) veľkopodnikateľov a korporácie, ktoré boli odobrené vládou za Reaganovej éry. Kým počas prvej návštevy Malle iba sonduje obyvateľov mestečka s ich nekončiacou milotou a ochotou (i keď za ňou šípi bežné malomestské predsudky, nepitvá ich), pri druhej návšteve sa pocit entuziazmu a idyly vytráca a záver chtiac-nechtiac vyústi ako testament vlády Ronalda Reagana. Hoci dokument nie je vyslovene politický, je v ňom veľmi citeľný kontrast medzi zachovávaním a rozpadom tradičného spôsobu života a ne/dosiahnuteľnosťou amerického sna (aspoň pre malé rodinné farmy) .

    • 6.2.2012  22:52

    5,0/10 Snaha narúšať stereotypy a vymedzovať sa voči "edukačným dielam" typu V siedmom nebi je mi obvykle sympatická - nedočkáte sa tu žiadnych múdrych slov a perfekcionistických výchovných lekcií. Bohužiaľ, film sa úzkostlivo snaží pôsobiť nenútene a "normálne", a na druhej strane nenútenosť a "prirodzenosť (inakosti)" okato demonštrovať doslova v každej sekunde - výsledkom pre diváka nemôže byť nič iné než nefalšovaný pocit simulácie.

    • 17.1.2012  22:15

    8,0/10 O sile ľudských povier (+ pravidiel) a o sile ľudských slabostí.

    • 11.11.2011  14:25

    4,0/10 Film, ktorý chce mať za každú cenu posledné slovo, a preto sa rozhodol uväzniť všetkých protagonistov do pritesných škatuliek (aby znemožnil debatu o ich motívoch). Ale možno je chyba iba vo mne, že sa snažím veriť, že sa inteligentní ľudia odhodlajú k radikálnemu násiliu pre lepšie dôvody než je ideologický balast.

    • 11.11.2011  14:04

    6,0/10 Terence Malick musí byť šťastný človek. Podarilo sa mu prekliesniť si cestu skrz pochybovačných pascí filozofie, ktorej sa venoval zhruba polovicu života. V Strome života totiž nenájdete žiadne otázky (resp. nie sú divákovi priamo kladené), iba skúpe (ale o to bohorovnejšie, aspoň na prvý pohľad) odpovede. Rozhodne by ma však zaujímalo, prečo majú toľko spoločného s kázňami v kostole. Je síce chvályhodné, že sa (v americkom kontexte) stavia proti kreacionizmu, ale prečo v tichosti zamietol pod koberec rozpory medzi americkou mentalitou a kresťanskou vierou (viď scény s výchovou detí)? Prečo chýba jedna v úvode naznačených línii o „nevyspytateľných cestách božích“ (predčasné úmrtie jedného zo synov)? Prečo je vo finále bez predchádzajúceho a zodpovedajúceho vývoja práve kresťanská viera tým, čo poskytuje Jackovi vysvetlenie a zmierenie? Ako má divák rozlíšiť, či postavy (a Malick) dospeli k „poznaniu“ (aké nešťastné slovo) samostatne, alebo len poslušne opakujú akési „večné a vznešené pravdy“? Na druhej strane musím pripustiť, že spomínané otázky môžu byť pre interpretáciu Stromu života sekundárne (alebo bezpredmetné), a treba na ne hľadieť výlučne z perspektívy individuálneho príbehu najstaršieho syna (čo by mohlo viesť k vyvráteniu mojich tvrdení, vrátane tých o Malickovi). Napokon, je možno unáhlené hovoriť o teologicky jednoliatej rovine filmu, keďže jeho názov je prebratý zo židovskej mystiky. Hodnotenie filmu odzkradľuje moje prvé (dosť rozladené) dojmy po zhliadnutí. Pokiaľ sa k Stromu života ešte vrátim, určite zameriam svoju pozornosť na to, akú funkciu vo filme zohráva nejednoznačnosť (naznačená napr. v scéne s dinosaurmi).

    • 31.10.2011  20:14
    Český mír (2010)
    ****

    7,0/10 Pôvodne som sa domnieval, že skutočný význam tohto dokumentu je nechcený, ale pohľad na vyššie uvedený obsah filmu ma vyviedol z omylu. O tom, že tu nejde o suplovanie investigatívnej žurnalistiky svedčí najmä: 1, priestor, ktorý je poskytnutý aktivistom (a PR agentom) všetkého druhu, 2, azda úplná absencia vecných a relevantných tvrdení 3, zameniteľnosť „radaru“ za akúkoľvek inú tému s podobným kontroverzným potenciálom 4, permanentná snaha tvorcov nejakým spôsobom zosmiešniť každého, kto sa ocitne pred kamerou (čo je tiež vizitka vypovedajúca o „portréte spoločnosti“). Neviem sa rozhodnúť, či je Český mír viac na smiech, alebo na zaplakanie (skôr to druhé).

    • 9.5.2011  10:25

    6,5/10 John Dahl je možno až priveľmi poctivý k divákom, dejom ich sprevádza doslova za ručičku a zahadzuje tak jeden z najväčších tromfov film-noir - moment prekvapenia a nečakaného dejového zvratu. Malým nedostatkom filmu sú kulisy - malomestské scenérie prelomu 80' a 90'-tych rokov nemajú potrebnú svojbytnosť, atmosféru a potenciál byť ďalšou, hoci nezúčastnenou, postavou - ale zodpovednosť za tento fakt sa sotva dá vyčítať Dahlovi.

    • 25.3.2011  22:42
    Zkažená mládež (2007)
    odpad!

    Nehnevajte sa na mňa, ja nemám sklony k masochizmu, aby som sa nechal obťažovať podobnými parazitmi na emóciach a audiovizuálnych fondoch. Nielenže sa tvorcovia správajú k divákom ako k slabomyseľným deckám, ktorými sa dá s ľahkosťou cynicky manipulovať, aj autorskej originality sa pridalo len poskromne (tak aby neodradila cieľovú skupinu žiakov, rodičov, učiteľov a ministerských úradníkov). Film tak dôsledne napĺňa a hyperbolizuje všeobecnú predstavu o šikane, až sa mení na inštruktážne video. Keby som bol stredoškolák, zrejme by ma oslovila závažnosť či aktuálnosť témy, ale tie roky sú už nenávratne za mnou. A nezaujíma ma ani výchovný aspekt filmu, pokiaľ nie je podaný na (prijateľnej a neurážlivej) úrovni.

    • 13.3.2011  20:33
    Shekarchi (2010)
    *****

    8,0/10 Podobne ako Jia Zhang Ke, aj Rafi Pitts dokáže do zdanlivo jednoduchého deja decentne zakomponovať nepríjemné otázky s celospoločenským dosahom. Pripájam sa k tým, podľa ktorých je The Hunter jednou z filmových udalostí roka.

    • 3.3.2011  20:02
    Čas grimás (2009)
    odpad!

    Bulvár brániaci sa osvetou? Ďakujem, neprosím.

    • 26.1.2011  13:09
    Hyeolui nu (2005)
    ***

    6,5/10 Čakal som radovú žánrovú produkciu, Blood Rain je však inteligentnejší než sa na prvý pohľad môže zdať. Celým dejom sa vinie diskusia medzi liberalizmom (obhajuje ho mladý vyšetrovateľ) a ázijským, na hierarchii založeným spoločenským zriadením. Import zo západu napokon zostal odmietnutý, a v tomto svetle treba chápať aj záver filmu (takýchto počínov bude predpokladám iba pribúdať). Na konečnom počte hviezdičiek ubralo sterilné natočenie filmu (príliš častý neduh moderných filmov, obzvlášť Spielbergovho Mníchova) a priam kriminálne okyptenie Rachmaninovho koncertu pre klavír a orchester č.3.

    • 21.1.2011  23:45

    3,5/10 Keď už niekto chce odprezentovať miliónkrát prežuté otázky (a odpovede) nech to aspoň robí s vynaliezavosťou alebo rafinovanosťou. Pokiaľ netušíte, aké pomery v Pakistane vládnu, môžete sa niečo nové dozvedieť. Ale ak ste prečítali čo i len jednu knižku o demokracii, bude pre vás informačná hodnota tohto dokumentu nebezpečne blízko nule.

    • 15.1.2011  22:03

    7,5/10 [SPOILER?] Súdiac podľa ohlasov sa mi zdá, že úvodný pohovor vo filme zmiatol veľa divákov (a kritikov). Načrtnutej téme adopcie a obchodu s bielym mäsom však zazvoní umieráčik už s príchodom druhej scény, kedy začína pozvoľný prechod od neorealizmu na rumunský spôsob k uvoľnenej a asociatívnej fantázii. Tá je čírejšia než v Imagináriu dr. Parnassa (bez Gilliamovej hravej enigmatickosti), ale vďaka dlhému rozjazdu nikdy nedosiahne na košatosť Gondryho Náuky o snoch. Volanie týchto filmov po práve na slobodu predstavivosti je tu naviac vyostrené spomínaným pohovorom. Schválne, čomu dávate prednosť vy? Fantazírovaniu či neutešenej realite? Hajdu samozrejme neprináša žiaden priekopnícky film, a ani srdcervúcu, komplexnú či vizionársku výpoveď. Mne sa ale jeho neobvyklá kombinácia rozprávky, tragiky, thrilleru, karnevalu-cirkusu, futurizmu, jazzu, britského snobizmu, rumunskej biedy a projekcie snov proste páčila.

    • 27.11.2010  17:22

    6,0/10 Dokument o Annie Lebowitz svojim zameraním a spracovaním presne zodpovedá prostrediu, v ktorom azda najznámejšia popkultúrna fotografka pracuje - vyrábaniu novodobých ikon. Jeho sledovanie je ekvivalentné čítaniu rekapitulačného článku o živote a tvorbe nejakej osobnosti v lifestylovom magazíne - ľahko stráviteľné, bez hluchých miest, za každých okolností korektné (sem-tam nejaká pikoška) a totálne povrchné. Viac než hŕstku informácii a pozitívny dojem zo zabitého času jednoducho neposkytujú.

    • 9.11.2010  00:00
    Poezie (2010)
    ****

    7,5/10 Ktosi raz poznamenal, že najpoetickejším obrazom je mŕtvola mladej ženy unášanej prúdom rieky. V Poézii sa práve od takéhoto obrazu začína odvíjať dianie filmu, pričom nabaľuje podobne tézovité tvrdenia o úpadku poézie (čo má zrejme priamy súvis s úpadkom morálky) a o jej tvorbe. Na takmer dvaapolhodinový film je to trochu málo.

    • 7.11.2010  09:06

    5,5/10 Priznám sa, mojim osobným preferenciám vyhovujú viac predchádzajúce snímky režisérky 35 pánakov rumu alebo Vendredi soir. Sú mlčanlivejšie (bez neustáleho nutkania komentovať) a divákom ponechávajú veľkorysejší priestor pre uvažovanie a zaujatie postoja k filmu.

    • 29.10.2010  22:20

    7,5/10 [SPOILER!] Pravdepodobne sa mýlim, ale pravda bude asi taká, že Teshigahara natočil variáciu na Antonioniho Zväčšeninu (a s väčším dôrazom na existencialistické motívy).

    • 12.9.2010  22:43

    8,5/10 Myšlienky skalných fanúšikov CSI sa pri sledovaní tohto flmu budú asi upierať k (samo)vražde. Holt pri vyšetrovaní je predsa nutné na podozrivých či výsledky čakať (obzvlášť ak kolegovia neprejavujú ochotu spolupracovať). Som rád, že sa v Rumunsku opäť natočil jeden skvelý film, tentokrát príjemne sarkastická alúzia na detektívky. P.S.: Riaditeľovi by sa mal každý súdny človek vysmiať do ksichtu. Alebo si s ním aspoň zapolemizovať.

    • 5.9.2010  23:29

    9,0/10 Opäť jeden z filmov, ktorý evidentne dopláca na nevhodnú prezentáciu (ako rodinný film) a vekovú kategorizáciu (navrhoval by som 21+, nie som si totiž istý, či je fantazijná časť pre deti dostatočne pútavá). Ale čo sa dá robiť, riziko nevrátenia nákladov muselo byť beztak viac než len povážlivé. Čo sa týka obsahu filmu, vydarilo sa v ňom pomerne kondenzovaným spôsobom zachytiť príčiny, prečo sa zdajú spoločenské vzťahy v detstve také komplikované, a ako dokáže postupná strata det(in)ského pohľadu na svet naučiť tieto skutočnosti akceptovať. Podľa mňa môže byť Maurice Sendak na túto adaptáciu nesmierne hrdý.

    • 28.8.2010  15:57

    6,5/10 Vo chvíli, kedy začínal film prešľapovať na jednom mieste a vo mne nezadržateľne narastali obavy zo straty koncepcie, odkryl konečne režisér najsilnejšiu stránku svojho filmu a dal priestor dovtedy potlačovanej detskej imaginácii a hravosti (v jej pozitívnych aj negatívnych aspektoch) - ktorá je samozrejme situovaná tak, aby stála v kontraste (a niekedy aj v konflikte) s pravidlami dospelých a inštitúcii. A keď som už spomenul inšitúcie, nejeden divák si pri sledovaní osobitých zvyklostí (aspoň pre človeka zo západnej pologule) v detskom domove nevdojak spomenie na dokumenty Fredericka Wisemana.

    • 14.6.2010  19:08
    Baaria (2009)
    *****

    8,0/10 Giuseppe Tornatore vo svojich filmoch vždy úspešne manévroval medzi mainstreamom a akceptovateľnosťou zo strany "náročnejších" kritikov. V prípade svojho posledného snímku sa prikláňa bližšie ku vkusu priemerného diváka, čo sa prejavuje napríklad na komediálnych skečoch, ktoré sú vložené akoby mimo hlavnej dejovej linky a pre niekoho môžu byť rušivé (množstvo hlášok má pritom šancu zľudovieť, ak už predtým netvorili súčasť juhotalianskeho pohľadu na život a okolitý svet). Hoci zvolená forma rodinnej ságy nie je dôsledne naplnená, miestami je možno až príliš skratkovitá a má trochu zastaralú štruktúru, vo filme sú tieto nedostatky vynikajúco zamaskované juhoeurópskou obdobou magického realizmu. Funkcia príbehu je odsunutá do úzadia a do popredia naopak vystupuje nostalgické prelínanie radosti, humoru a smútku, či nádejí a ich pričastom rozplývaní. Primárny dôraz totiž režisér kladie na konkrétne situácie (+ spomínané hlášky) a ich potenciál seba-identifikačného prvku pre Sicílčanov. A ako to už pri seba-identifikácii býva, jej úlohou nie je podávať verný a neprikrášlený obraz, ale ponúknuť spôsob, akým chceme vnímať samých seba (táto veta je na margo o údajnej klišéovitosti sicílskej nátury). Baariu preto z uvedených dôvodov nepovažujem ani tak za radový film, ako za isté memento (pre Sicílčanov a ich nedávnu históriu), ktoré si svoje predsavzatia plní poctivo a priam dokonale.

    • 30.4.2010  22:17

    6,5/10 Aj vy ste mali ten pocit, že keby producenti zvierali Gilliama tuhšie pod krkom, dokázal by z príbehu vyžmýkať podstatne viac podnetov (= dilem), a nenechal by sa strhnúť k neškodnému defilé vlastných ilúzií vracajúcich sa ku koreňom kinematografie (= atrakciám)? Hoci... možno má Gilliam predsa len pravdu v tom, že na hru treba jednoducho pristúpiť a neriešiť všetky starosti a otázky čo sa pritrafia.

    • 1.4.2010  19:30

    7,0/10 Je trochu zarážajúce, že na rozdiel od Jancsóových filmov zo 60-rokov tento neobsahuje žiadnu kritiku dobových pomerov (alebo som ich aspoň ja nedokázal identifikovať). Pokiaľ máte vytvorenú imunitu na romantizujúce agitky, môžete sa plne sústrediť na "trademarky" režisérovej tvorby, teda dllllhoočizné, komplikované a precízne komponované zábery, davovú choreografiu či poetiku silne inšpirovanú folklórom.

    • 1.4.2010  19:30

    7,0/10 Pod pláštikom stretnutia a diskusie mladých stúpencov komunizmu a študentov na cirkevnej škole Jancsó zobrazuje na symbolickej rovine myšlienkový vývoj komunistického hnutia. Od pôvodných etických či humanistických ideálov dochádza z rôznych príčin k rozkolom a vnútorným bojom v rámci hnutia, počas ktorých dôjde aj na ideu permanentnej revolúcie (charakteristickej pre totalitárne režimy). Jancsó sa nevyhýba ani následnej degradácie pôvodných ideí do demagógie, prázdnych fráz a politického oportunizmu, za čo si iste od vtedajších čelných predstaviteľov Strany nevyslúžil pochvalu.

    • 1.4.2010  19:30
    Beznadějní (1966)
    ****

    7,5/10 Pri sledovaní Beznádejných by malo každého (českého a slovenského) diváka napadnúť jednoznačná paralela - Kladivo na čarodejnice. Témou oboch sú totiž nechválne známe vyšetrovacie praktiky a súdnictvo komunistického režimu, len sú zaradené do odlišných historických dôb. Kým "Kladivo" dopláca na rýchlo odhadnuteľnú dejovú štruktúru a jednorozmernosť postáv, používajú Beznádejní síce jednoduché (ale na mňa účinnejšie) prvky: minimalistické dialógy, pomalé plížívé pohyby kamery, absencia jednoznačnej hlavnej postavy, iba nepatrný význam mien a množstvo anonymných a trpiacich tvárí (posledné tri črty podčiarkujú nedôležitosť konkrétneho jedinca v danom systéme). Po druhom zhliadnutí hodnotenie možno ešte zvýšim.

    • 23.2.2010  21:41
    Liverpool (2008)
    ****

    7,0/10 Režisér to vystihol presne - rutina. Vo svojej prvotine La libertad sa snažil poukázať, ako je abstraktný ideál akejsi absolútnej slobody limitovaný prácou/živobytím, či základnými biologickými a sociálnymi potrebami (teda prvky, ktoré sú podľa jeho názoru v kinematografii trochu ignorované). [SPOILER] Liverpool môžeme brať ako rozvinutie tejto témy nielen vo sfére každodennej rutiny, ale aj na určité výnimočné situácie - v tomto prípade návrat domov po dlhých rokoch. Aj ten je predsa sprevádzaný množstvom všedných starostí (jedlo, spánok, alkohol,..). Rovnako nikde nie je napísané, že po návrate na vás budú čakať výlučne šťastné úsmevy, objatia, smiech a slzy (skvelé momenty (zhruba preložiteľné ako) "Daj mi nejaké peniaze" a lakonické konštatovanie "Je lepšie, že odišiel") [/SPOILER]. V porovnaní s debutom je toto voľné pokračovanie menej zviazané režisérovým manifestačným programom, avšak je rovnako neúprosné v zobrazení bezútešnosti života ľudí zo spoločenského okraja.

    • 22.2.2010  21:54
    Le Mans (1971)
    *****

    8,5/10 Proste nádhera! Ako tu ktosi poznamenal, príbeh je len nutné zlo. Ale ten zvyšok.. . Platí v podstate to isté čo v Psychu: tretina (či koľko to povedal Alfred) jeho úspechu je založená na hudbe (vivat Michel Legrand!). Ostatné obstarala kombinácia skvelej kamery a strihu, ktoré dokázali na diváka preniesť nielen hypnotizujúcu atmosféru zákulisia pretekov, ale aj priam fyzický pocit z rýchlosti, nebezpečnej jazdy a smrtky číhajúcej za každou zákrutou.

<< předchozí 1 2 3 4 5
 
Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace