Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Dokumentární
  • Komedie
  • Krátkometrážní
  • Animovaný

Recenze (132)

plakát

Aferim! (2015) 

8,0/10 Zásady rumunskej novej vlny prenesené do historického filmu. Aferim!

plakát

Balada o Narajamě (1983) 

8,0/10 O sile ľudských povier (+ pravidiel) a o sile ľudských slabostí.

plakát

Lovec (2010) 

8,0/10 Podobne ako Jia Zhang Ke, aj Rafi Pitts dokáže do zdanlivo jednoduchého deja decentne zakomponovať nepríjemné otázky s celospoločenským dosahom. Pripájam sa k tým, podľa ktorých je The Hunter jednou z filmových udalostí roka.

plakát

Policejní, adj. (2009) 

8,5/10 Myšlienky skalných fanúšikov CSI sa pri sledovaní tohto flmu budú asi upierať k (samo)vražde. Holt pri vyšetrovaní je predsa nutné na podozrivých či výsledky čakať (obzvlášť ak kolegovia neprejavujú ochotu spolupracovať). Som rád, že sa v Rumunsku opäť natočil jeden skvelý film, tentokrát príjemne sarkastická alúzia na detektívky. P.S.: Riaditeľovi by sa mal každý súdny človek vysmiať do ksichtu. Alebo si s ním aspoň zapolemizovať.

plakát

Max a maxipříšerky (2009) 

9,0/10 Opäť jeden z filmov, ktorý evidentne dopláca na nevhodnú prezentáciu (ako rodinný film) a vekovú kategorizáciu (navrhoval by som 21+, nie som si totiž istý, či je fantazijná časť pre deti dostatočne pútavá). Ale čo sa dá robiť, riziko nevrátenia nákladov muselo byť beztak viac než len povážlivé. Čo sa týka obsahu filmu, vydarilo sa v ňom pomerne kondenzovaným spôsobom zachytiť príčiny, prečo sa zdajú spoločenské vzťahy v detstve také komplikované, a ako dokáže postupná strata det(in)ského pohľadu na svet naučiť tieto skutočnosti akceptovať. Podľa mňa môže byť Maurice Sendak na túto adaptáciu nesmierne hrdý.

plakát

Baaria (2009) 

8,0/10 Giuseppe Tornatore vo svojich filmoch vždy úspešne manévroval medzi mainstreamom a akceptovateľnosťou zo strany "náročnejších" kritikov. V prípade svojho posledného snímku sa prikláňa bližšie ku vkusu priemerného diváka, čo sa prejavuje napríklad na komediálnych skečoch, ktoré sú vložené akoby mimo hlavnej dejovej linky a pre niekoho môžu byť rušivé (množstvo hlášok má pritom šancu zľudovieť, ak už predtým netvorili súčasť juhotalianskeho pohľadu na život a okolitý svet). Hoci zvolená forma rodinnej ságy nie je dôsledne naplnená, miestami je možno až príliš skratkovitá a má trochu zastaralú štruktúru, vo filme sú tieto nedostatky vynikajúco zamaskované juhoeurópskou obdobou magického realizmu. Funkcia príbehu je odsunutá do úzadia a do popredia naopak vystupuje nostalgické prelínanie radosti, humoru a smútku, či nádejí a ich pričastom rozplývaní. Primárny dôraz totiž režisér kladie na konkrétne situácie (+ spomínané hlášky) a ich potenciál seba-identifikačného prvku pre Sicílčanov. A ako to už pri seba-identifikácii býva, jej úlohou nie je podávať verný a neprikrášlený obraz, ale ponúknuť spôsob, akým chceme vnímať samých seba (táto veta je na margo o údajnej klišéovitosti sicílskej nátury). Baariu preto z uvedených dôvodov nepovažujem ani tak za radový film, ako za isté memento (pre Sicílčanov a ich nedávnu históriu), ktoré si svoje predsavzatia plní poctivo a priam dokonale.

plakát

Le Mans (1971) 

8,5/10 Proste nádhera! Ako tu ktosi poznamenal, príbeh je len nutné zlo. Ale ten zvyšok.. . Platí v podstate to isté čo v Psychu: tretina (či koľko to povedal Alfred) jeho úspechu je založená na hudbe (vivat Michel Legrand!). Ostatné obstarala kombinácia skvelej kamery a strihu, ktoré dokázali na diváka preniesť nielen hypnotizujúcu atmosféru zákulisia pretekov, ale aj priam fyzický pocit z rýchlosti, nebezpečnej jazdy a smrtky číhajúcej za každou zákrutou.

plakát

Biùtiful cauntri (2008) 

8,0/10 Prednedávnom som videl hororovú komédiu o zmutovanej(?) ovci, pričom tento výsledok laboratórnych pokusov označovali ako "godmonster". V Bjútifl kántry zazriete celé stádo "godmonstrov" .... a nie, nejde o triky. Tento dokument neodporúčam zhliadnuť pred jedlom a už vôbec nie po jedle.

plakát

Pavilon č. 6 (2009) 

8,0/10 Chladný a až dokumentárny štýl filmu umožňuje vyniknúť silným stránkam Čechovovej tvorby, teda do podrobna rozpracovanej psychológii postáv a ich motivácii. Ak vás nenudia psychologicko-filozoficky ladené rozpravy, potom si určite vychutnáte aj tento príbeh na témy "normálnosti", "choromyseľnosti", či vzdel(áv)ania. A standing ovation pre Vladimira Ilyina, prosím.