ancientone

ancientone

Michael Papcun

okres Piešťany
FTF VŠMU

homepage

44 bodů

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
<< předchozí 1 2 3 4 5 9 13 17
    • 6.4.2021  12:42

    Veľa sa hovorí o dichtonómii Borat - Bad Trip, ktorá mi príde nepresná. Borat bol výsostne politickou satirou, v Bad Tripe sa politický humor zjavuje skôr v narážkach. Líši sa aj samotný princíp filmu. Borat je biarnou paradokumentárnou road movie, čiže žánrom, z ktorého vychádza aj Bad Trip. Ten je však skôr naratívne ľahko zjednotenou sériou gagov, robených repetitívne na skrtú kameru. Skôr než film tak pripomína obskúrnu show, zaliatu do "filmovejšej formy". Ide o diela podobajúce sa rétorikou svojho humoru, pri bližkom pohľade však ide o vcelku autonómne a svojbytné filmy, ktoré nemusia mať potrebu pridŕžať sa analógii s niečím iným.

    • 19.2.2021  00:58

    Fantastická scénografia zaprataná len tažko znesiteľným naratívom.

    • 15.2.2021  22:57
    Casper (1995)
    ****

    Pomedzi trochu zbytočnými a vykonštruovanými zápletkami sa ukrýva až prekvapivo citlivá a empatická teenage drama. Film opakovane udivuje svojou schopnosou citlivo pracovať s veľmi krehkými emóciami. Duchársky film s priehľadným duchom, ktorý je priehľadný len na pohľad ;).

    • 22.11.2020  17:06

    Prvá, Cravenova Nočná mora bola do istej miery zjavením - dokázala inovovať a refreshnúť už dosť vo vlastných stereotypoch zacyklený slasherový subžáner. Priniesla nového, silného anagonistu, pôsobivé výtvarné riešenia a kreatívny koncept, v ktorom sa sny plynule meišajú s realitou a slaseru sa tak otvorili nové dimenzie. Druhé pokračovanie je fascinujúce v tom, ako dokázalo Cravenovu prácu sabotovať. Jack Sholder poňal Nočnú moru ako všetko to, voči čomu sa prvý diel vymedzil - ako úplne tendenčnú, klišeovitú tínedžerskú vyvražďovačku, navyše podkopanú otrasnou dramaturgiou a nulocým citom pre atmosférickosť a rovnako mizivým pochopením pre poňatie Freddyho Kruegera ale slizko "príťažlivého" záporáka, sršiaceho obskúrnym čiernym humorom. Takto vyzerá zlý slasher.

    • 19.11.2020  21:27
    O nekonečnu (2019)
    ***

    4. koleso od trpjkolky.

    • 10.11.2020  22:54
    Jsme, jací jsme (TV seriál) (2020)
    ***

    Dont believe the hype.

    • 29.10.2020  21:17
    Halloween 3 (1982)
    ***

    Na Halloweene III je najkrajší ten WTF moment. Celý film pôsobí ako nezajá paranoidná fantázia z 50. rokov, ktorá sa z neznámych dôvodov zatúlala a zrealizovala v rokoch 80. Ako nejaký súdržný dramatický celok je to až dojímavo tristné, ako nejaký sled jednotlivých, viac či menej podarených (alebo zbabraných) obrazov, podfarebených skvelým soundtrackom Johna Carpentera, ktorý improvizuje na motívy pôvodnej halloweenskej témy je to veľmi solídny film. Tiež sa to dá chápať ako úplne uleená dekonštrukcia pôvodnej myšlienky Halloweenu. je škoda to odsúdiť a prehladnuť. Halloween III ponúka viaceré zaujímavé kľúče a cesty, ako ho sledovať.

    • 9.10.2020  09:17
    Čarodějky (1996)
    **

    Strašná škoda toho neznesiteľného moralizovania. Bola by to krásna, aj pomerne štýlová 90-ková záležitosť.

    • 3.10.2020  21:04
    Plod noci (1990)
    **

    Nightbreed je ako prepálená ponáška na Hellraisera. Barker má nepochybne zmysel pre silné hororvé obrazy, tie ale v Nightbreede narážajú na až kontraproduktívnu nízkorozpočtovosť a neschopný storytelling. Barker má navyše očividné problémy s nezvládaním pátosu a pokusov o epickosť a výpravnosť. Nightbreed je filmom príliš ambicióznym na to, aby ho nepotápala vlastná béčkovosť.

    • 27.8.2020  09:40
    Le Mans (1971)
    ****

    Spracovaním je to čisté neoformalisticé nebíčko a potých dekádach aj vizuálne totálne uhrančivé, pútavé retro. Drvivá väščina filmu sa odohráva na závodnej dráhe, avšak trajektórie závodiacich áut sa stávajú úplne legitímnym metaforickým jazykom, ktorý uvážene rozvíja medzi časom načrtnuté vzťahy postáv. Nejde o príbehový nedosatok, ale celkom rafinovanú poetiku ktorej nie je cudzia ani pre atmosféru úplne kľúčová lakonickosť. Strih a záberovanie plní sny cinefilov, aj nadšených fanúšikov car racingu.

    • 8.8.2020  09:27

    Wow. Pberty Blues nie je typickou austrálskou novovlnovou extavaganzou ako filmy Picnic at Hanging Rock, The Last Wave, Long Weekend, alebo Next of Kin, ani ukážkou ozploitačného "žánru" (Mad Max, Dead-End Drive In, Roadgames...), ale naopak plynule zapadá medzi ameické klasiky coming of age filmu, ako sú Fast Times At Ridgemont High, či filmy Johna Hughesa. Film vydaný v ešte v roku 1981 síce vyslovene nevyčnieva, ale pôsobí ako pionersky film o dospievaní, ktorý predkladá modelové situácie, ale vyhýba sa klišé, vo svojom vzásade umienenom štýle prináša výtvarne pôsobivé riešenia a kompozície, v trdične pôsobiacom príbehu o dopsievaní a raných láskach pracuje s miestnymi reáliami, aj s citom pre naturalizmus a, čo je dôležité, prenáša ťažisko aj optiku príbehu na ženské postavy, čo sa dá považovať za prvok, ktorý filmu zaistil nadčasovú auru.

    • 11.7.2020  19:31
    60 sekund (2000)
    ****

    Toto nie je film o tom, ako Nicolas Cage, Angelina Jolie a partička ich kamošov kradnú autá, aby zachránili Cageovho filmového brata. Toto je film o čistom pôžitku z filmového obrazu, záberovania, strihu...filmovej akcie a filmovej reči ako takej. Priblblosť, alebo lepšie povedané príbehová vypitvanosť slúži ako sústavné upozorňovanie, presúvanie poroznosti na opojnú formu. Gone in 60 seconds tak presne podtrháva pointu povôdného filmu z roku 1974, ktorý režíroval filmový kaskadér H.B. Halicky a bol o.... choreograficky perfektnej 100-minútovej autonahánačke, a spája ju s potemnelou estetikou akčného filmu okazujúcou na 90. roky. Tá dokázala dychberúco prepájať farebný chlad s prehievajúcou sa akciou a Senov film je vyvrcholením tejto schopnosti. Gone in 60 seconds sa tak stáva jedným zo symbolov zvrchovaného fetišizovania filmového média. Lovin it.

    • 14.6.2020  10:23

    Bohatý, ale rovnakou mierou zmätený mix amerického undegroundového filmu a europských artov, ktorý sa snaží maximalizovať a dotiahnuť Hopperovu skúsenosť z Easy Ridera. V jednotlivých momentoch veľmi pôsobivé, ako celok vnútorne kolabujúce na svojej vlastnej buričskosti. Ako keď si omylom strojnásobiíte dávku LSD.

    • 21.4.2020  01:06
    Apokalypsa (2006)
    ****

    Pynchoniáda.

    • 16.4.2020  01:07

    So Suzukim je to ťažké. Jeho tvorba je mix ohromného výtvarného cítenia, prejavujúceho sa v kompozícií obrazu, práci s kamrou aj v scénografii, unikátnej práce so strihom (mix európskych nových vĺn s Ozuovským odkazom), ale aj toporného inscenovania a neschopnosti rozprávať súdržný príbeh. Jednotlivé zložky navzájom existujú vo výraznej disharmónií, častokrát yaujímavé momenty akoby neboli výsledkom autorského zámeru, ale skôr chaosu a improvizácie "v rámci svojich možností". Pri sledovaní Suzukiho fimu tak najviac baví nevyspytateľnosť a nevypočitateľnosť režijných rozhonutí. Tie však namiesto pohromy prinášajú (v množstve pritochodným dojmov a sústavnej ambivalenie medzi umeleckými ambíciami, citom a režijnými nedostatkami) veľmi podnetný a v prvom rade výtvarne uhrančivý celok, ktorý sa buď pravidlám vzpiera, alebo o nich skrátka nemá šajny. V každom prípade to nie je nič geniálne, ale je to niečo naozaj nevídané.

    • 10.4.2020  18:29

    minimálne explicitný, minimálne body-hororový, ale za to film presne vystihujúci psychologickú podstatu temnoty Cronenbergovej tvorby, pre ktorú sú body hororvé prvky (natoľko prítomné napríklad v Muche, alebo Tbe Broods) iba najvyšpičkovanejším vyvrcholením. Dosť možno najsofistikovanejší Cronenbergov film.

    • 21.3.2020  17:32

    Perfektné v rovine fyzickej akcie a až slapstickových gagov, v ich rozzáberovaní, v strihu, v hre s uhlami kamery, v hromadení prehnaných nápadov a jednoduchých poínt. Počas spomalení však za tým všetkým nenájdete... nič ďalšie.

    • 19.3.2020  19:36

    V záverečnom momente filmu sledujeme vo veľkom celku premenu Damona Albarna na obrovskú siluetu jeho animovaného alter-ega 2D. Obraz Albarna stojaceho v prerastenom tieni svojho fikčného alterega alebo, naopak, Albarn v životnej veľkosti, odhaľujúci ľudský základ siluety opäť pôsobí ako vcelku prvoplánový vizuálny tróp vo funkcii záverečnej bodky. Pritom stačí zaloviť v nedávnej minulosti skupiny, aby sme vylovili podstatne hravejšie narábanie s s alteregami hudobníkov na hranici reálneho a fabulovaného (napríklad klip Humility)… Na novom filme o Gorillaz tak v konečnom dôsledku prekvapí práve jeho nedostatok invenciea rezignácia na dôslednejšiu prácu s konceptom.. viac na: https://www.kinecko.com/gorillaz-bez-silneho-konceptu/

    • 16.3.2020  14:51
    Phantasm (1979)
    *****

    Trpaslíci zo záhrobia, vražedná guľa, sex na cintoríne, naháňačky na pohrebáku, americký muscle car, márnice, snové sekvencie (a častá štylizácia do nočnej mory)... Phantasm je s veľkou pravdepodobnosťou jeden z najcampovejších campov 70. rokov v tom najlákavejšom zmysle slova. Úžasne koncenrované, priamočiare a zároveň veľmi imaginatívne - pričom práve nízky rozpočet (ako už to pri týchto nezávislých hororoch býva) pracuje v prospech celého projektu. Plus nezabudnite prirátať ten nostalgický feeling, ktorým je estetika snímky bohato presiaknutá.

    • 13.3.2020  18:09

    Skvelé je prelínanie žánrových (akčný a hororvý film) a reportážnych postupov, cez ktoré sa do filmu vnášajú mnohé subkultúrne a sociologicky relevatné elementy, vrcholiace v nájazde motorkárskeho gangu. Škoda prílišnej epizodickosti, ktorá sa ukáže najmä pri sledovaní directors cutu a paradoxne nepomáha jasným (a inak plne funkčným) sklonom k pikaresknosti. Romero je v Úsvite veľmi doslovný vo svojje sociálnej kritke, tá však ostáva naďalej najsilnejšia v čisto vizuálnych a neverbalizovaných momentoch. No a samozrejme je to zaslúžený kult. Srdiečko. Alebo skôr mozoček.

    • 30.1.2020  15:27
    Thunderball (1965)
    *****

    Dosť možno najlepší film klasickej "pentalógie". Nachádza totiž skvelý balans medzi znakmi typickými a najviac esenciálnymi pre "Conneryho éru - exotika, frivolnosť, pulpová insitnosť spojená so štýlovým nadhľadom. Thunderball sa dá sledovať ako film čistej slasti. Slasti z až fetišištického vŕšenia "cool" symbolov a motívov, vytvárajúcich koherentnú mapu "bondovskosti". Snímke navyše jej zostarnutie pridáva neodolateľný vintage nádych, ktorý v kombinácii so spomenutými plusmi vedie k nie veľmi kritickému, číro fanúšikovskému potešeniu.

    • 30.1.2020  15:20

    S veľkou pravdepodobnosťou je to iba záležitosť osobného nastavenia a vkusu, ale For Your Eyes Only je demonštratívnou ukážkou všetkého kriticky zlého na bondovkách, ktorých tvárou sa stal Roger Moore a viedli celú sériu do slepej, lacno ironickej uličky (a nevymanévrovali odtiaľ s podobnou bravúrou, ako červený ford mustang v Diamonds are forever, haha). Už pri nástupe Rogera Moorea v snímke Live and Let Die je jasné, že sme sa ocitli v novom, maximálne prehrotenom univerze, kde len ťažko budeme brať niečo vážne (všetka exotickosť, navyše naúojená na blaxploitation žáner, a prepálenosť ďaleko presahuje mieru z You Only Live Twice). For Your Eyes Only je symbolom istého vyčerpania z tlačenia do extrému a pokorovania všetkého predošlého - Glenov film pôsobí ako frenetická koláž a pastiš predošlých bondovských lokácií a motívov zároveň. Navyše je to celé podopreté insitnosťou, ktorá v moorevskom podaní (na rozdiel od conneryovského) akoby nepoznala hraníc. __ Stručne povedané: séria sa tu akoby nevyvíja, ale cyklí a metastázuje do naozaj bizarnej podoby. I don´t like it. sorry.

    • 2.1.2020  23:27

    21st century emíčko

    • 28.12.2019  21:34
    Arakimentari (2004)
    ***

    Predstavenie Arakiho v jeho rozličných polohách a životných etapách, zahládzajúc väčšinu kontroverzií a najzaujímavejších otázok, ktoré jeho dielo otvára. V Arakimentari ide viac o podporovanie obrazu Arakiho géni, než o podnetné interpretácie a konfrontačnosť, alebo zložitejší pohľad na fotografiu ako médium. Problém s filmom tak prichádza vo chvíli, keď sa divácka skúsenosť snaží odosobniť od obyčajného fanúšikovského sledovania a sledovať Arakiho o niečo objektívnejšie, alebo striedmejšie.

    • 22.12.2019  21:19

    Jasne že som dúfal, že Disney to konečne celé hackne a devina Star Wars bude 2 a pol hodinové Behind the scenes, kde Adam Driver a Daisy Ridley scrollujú Instagramy a dojímajú sa nad Baby Yodom, ktorý ich ťarbavo ohrozuje lightsaberom. Ale žijeme v príliš suchopárnej časti Galaxie a nestalo sa tak.____ Devina nie je veľkolepé, ale riadne (tak, ako to my /post/milenáli máme radi) prehrotené finále. Prekvapilo, alebo vyrušilo ma iba to, ako veľmi to stojí na starých postavách, cez ktoré scenáristi premieňajú Force na vcelku obyčajné deus ex machina a oslabujú (žehlia) silné atribútu odvážnej osmičky (tú považujem za suverénne naj. diel novej trilógie a jeden z naj ST dielov vôbec)._____ keďže ale nečakám, že Star Warsy budú mega poučený metafilm, reflektujúci Silu ako pohrobok boom new age hnutia (hnutí?) zo 70. rokov a jej miesto v súčasnej spoločnosti, som úplne spoko. Všetko do seba zapadlo, aj keď pár krát zaškrípalo, na záver sme sa dojali, zalapali po dychu, nešli na wecko, oslávili výhru diverzity a multikultralizmu Galaxie nad fašounskou uniformitou Rádu a... všetko je fajn. Všade je láska-._____ PS. dlho som nevidel blockbuster, čo by uháňal vpred tak šialeným tempom. Tie svetelné úniky Falconu sa vlastne stali jedným zo základných prvkov výstavby filmu. kjut._____________ may baby Yoda be w u <33333

    • 19.12.2019  09:19

    Pri kritike nových dielov Star Wars sa často ozýva slovné spojenie "oslí mostík". Pritom je dôležité poznamenať, že najväčší oslí mostík so všetkých predstavuje práve Rogue One, asi najlepšie prijímaný nový diel "disneyovských" Star Wars. Kritika by bola však pozérska. Dovysvetlenie toho, ako sa Odboj dostal k plánom Hviezdy smrti sa nesie v mimoriadnom štýle aj tempe, neprinesie síce nič nové, iba pomerne zabudnuteľné a skôr naskicované, než prepracované postavy, ale ku koncu hrá síce strategicky, ale veľmi vkusne a náruživo na nostalgickú strunu a všetko to vlastne výborne funguje. Čistý fanservice. Ale poteší.

    • 18.12.2019  11:51

    Obludne (a to doslova) prepálené guilty pleasure, mixujúce prvky a monštrá pôvodnej japonskej "gojirovskej" série s tradičným americkýcm blockbusterom. Vo svojej obsesívnej spektakulárnosti výrazný odvrat od sofistikovanej Godzilly z roku 2014 (napriek rovnakým inšpiračným zdrojom a v princípe podobnej stratégii poučenej práce so žánrami a tradíciami) a výrazne geekovská záležitosť. Nie je to žiadna revizionistická bomba, ale explozívny karneval. Ja som celkom spoko.

    • 18.12.2019  10:17

    Olivia Wilde a jej hrdinky sú dôkazom, že stále sa dá vytvoriť relatívne originálny a otvorený coming of age film bez zbytočného pátosu a sklonov k otravnej sentimentalite, s naozajstným drivom aj porozumením. Svetlejší a menej "dojazdový" spoločník tohtoročnej Euphorie.

    • 11.12.2019  20:30
    Lovcova noc (1955)
    ****

    Rozhodne jeden z vizuálne najúchvatnejších filmov 50. rokov. Pri sledovaní kombinovania expresionistzického štýlu a estetiky tzv južanskej gotiky s ohromným zmyslom pre kompozíciu záberu sa ponúka hypotéza, aké úžasné by asi bolo sledovanie Laughtonových adaptácií románov Cormaca Mccarthyho, ktoré prišli v nasledujúcich dekádach?

    • 6.12.2019  20:30
    Záhada hlavolamu (TV seriál) (1969)
    *****

    Jedna z vecí, ktorá vo Foglarovom písaní rozhodne nezostarela, je zmysel pre kompaktnú zápletku, budovanie a zahusťovanie atmosféry. V Bočanovej adaptácii sa najsilnejšie stránky knižnej Záhady hlavolamu transformujú do mierne expresionistických kulís, primerane ošarpanú, šedivú vizualitu mysterióznej štvrte a pridávajú sa k nim pomerne odvážne vizuálne riešenia a reminiscencie novovlnového štýlu. Dôsledne dobrodružný televízny projekt. Aj po toľkých rokoch.

<< předchozí 1 2 3 4 5 9 13 17