ancientone

ancientone

Michael Papcun

okres Piešťany
FTF VŠMU

homepage

40 bodů

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
<< předchozí 1 2 3 4 5 9 13 17
    • 19.9.2018  00:11
    Climax (2018)
    **

    Áno, postupy sú technicky precízne, nesmierne atmosférické, miestami extrémne senzitívne, vizuálne len ťažko zabudnuteľné. Ale nie je to presne to, čo už o Noého filmoch dávno vieme a poznáme to z filmov, ktoré nepripomínajú len štylistické cvičenie, alebo slovníček autorského štýlu? Uhrančivosť, rebelstvo a podrývačnosť sa v Climaxe menia na rutinérstvo.

    • 3.9.2018  01:30

    Idealizovaný prehľad Cormanovej tvorby. 20% kjút, 60% nuda, 20% užitočné.

    • 27.8.2018  01:02
    Smrtgasmus (2015)
    **

    Nový Zéland sa do sveta žánrovej fúzie čiernej komédie a gore horroru zapísal dvoma nezabudnuteľnými filmami P. Jacksona - Bad Taste a Braindead. Novozélandský návrat do danej žánrovej sféry má však bližšie o oživovaniu tradície amerického "metalového hororu", než jacksonovskému majstrovstvu vo výstavbe gagov a práci s labužníčkou nechutnosťou. ___ S metalovou hudbou sa v Deathgasm, podobne ako napr. v americkom Trick Or Treat (1986) narába žánrovo ľahostajne a s obludnou dávkou ideologického anachronizmu. Spojenie sa s ňou je automaticky spojením sa so zlými silami, snímka oživuje spoločenskú atmosféru konzervatívnych 80-tych rokov a napája ju na hororové rutinérstvo, rovnako zaseknuté v ôsmej dekáde 20. storočia. Snímka tak pôsobí relatívne zábavne a efektne v prvom pláne, ako samostatný záblesk na súčasnej "splatter-comedy scéne", avšak pri pokuse o jeho vsadenie do širších súvislostí neprekračuje hladinu nižšieho priemeru.

    • 28.5.2018  02:04
    Ghost Rider (2007)
    ****

    podľa mňa luxusný camp <3.

    • 10.5.2018  16:15
    Magical Mystery Tour (TV film) (1967)
    **

    Aká tenká môže byť hranica medzi fantáziou, psychedléiou a čistým nezmyslom? Filmoví Beatles sú bez R. Lestera nefunkčným zhlukom.

    • 14.4.2018  01:56

    Niť z prízrakov nakoniec pôsobí ako možno najväčšia “podšívka” Andersonovej tvorby, ktorá svoje prednosti neprezentuje tak excesívne ako predchádzajúci Skrytá vada, ale využíva ich veľmi podprahovo a, ako sa hovorí, “medzi rečou”. Niť z prízrakov je akoby naozajstnou skrytou vadou postupne sa vyplavujúcou na povrch. Pokračujeme tak v už 20 rokov nastolenej línii. A tentokrát veľmi úsporne a “divácky”. viac na: http://25fps.cz/2018/phantom-thread/

    • 14.4.2018  01:55
    Iná hudba (TV film) (2016)
    ****

    Film Smejkala a Zákuťanského tak nie je len spomienkou na jednu kapitolu zapustenú v budove Slovenského rozhlasu, v bratislavskej kultúre a umení. Stáva sa ich aktívnou súčasťou. Pri sledovaní Inej Hudby najviac potešujúce nie je iba získavanie informácií a približovanie aury Experimentálneho štúdia Bratislava, ale predstava, ako bude snímka prijatá v budúcnosti, keď ju niekto vytiahne z archívu. Isté je, že na fádnosť alebo prehliadnuteľnosť sa určite nikto sťažovať nebude. viac na: http://25fps.cz/2018/ina-hudba/

    • 14.4.2018  00:59
    Čelisti II (1978)
    ****

    Veľmi podarená absorpcia, alebo dokonca anticipácia slasherového filmu. Kým Halloween ako plhodnotný slasher vyšiel v októbri 1978, ešte v júni toho istého roku Jaws 2 predznamenali vo svojej druhej polovici (alebo ak chcete treťom akte) jeho základné znaky "tínedžerskej vyvražďovačky" na šírom mori. Chýbajú tu síce žánrové špecifiká a dotiahnutia ako napr. final girl, hierarchia v zabíjaní alebo erotická explicitnosť (tak príznačné pre slasher 80-tych rokov),primárna kostra je však zreteľne prítomná. A tak pokračovaniu Čeľustí patrí jedno mierne (polo)prvenstvo.

    • 31.3.2018  11:09
    Coffy (1973)
    ****

    Hubatý priesečník blaxploitation a rape and revenge filmu, prepájajúci všetky Foxy Brown, Shaftov a Blaculov so širším, drsnejším a sadistickejším svetom Thrillerov: Drsných filmov, Plutia na hroby ai. , pričom Coffy v každej komparácii a kombinácii vyjde ako definitívna jednička. A nemožno aspoň vágne nespomenúť azda najlepšiu expozíciu medzi blaxploitation snímkami.

    • 24.3.2018  11:55
    Janička (2017)
    *****

    Dumont je najväčším zjavom súčasnej kinematografie. Je to ironizovanie a výsmech artu, definitívne rozloženie žánrov a štylistických postupov vytvárajúcich diverzitu v kinematografii dotiahnuté do maxima . Johanka je akýmsi uškŕňajúcim sa Bermudským trojuholníkom, v ktorom miznú všetci zažité filmové poučky a konvencie, tendencie, koncepty, koherencie aj zdravý rozum. Napriek všetkej fantasmagorickosti dokáže občas stále pripomenúť najsilnejšie momenty súčasnej spirituálnej kinematografie (Ben Rivers - Zaklínadlo na odohnanie temnoty, Carlos Reygadas - Post Tenebras Lux) a nemusí to byť vždy iba ironicky. Autorova tretia práca odkláňajúca sa od jeho predošlej poetiky stále nie je na "konečnej". Naďalej prehlbuje svoje (pre publikum) najproblematickejšie aspekty a je nevídane vzrušujúce sledovať jej mätúce kroky.

    • 22.3.2018  22:43
    Obávaný (2017)
    *

    Maximálne meštiacky film o človeku búriacom sa proti meštiactvu. Prvý maoistický sitcom, v ktorom otázky úplne vytlačil divácky vďačný uštipačný humor. Ak však prijmete slabomyseľnosť snímky, sprístupníte si ojedinelé guilty pleasure - pozvánku na cinefilské BDSM.

    • 31.12.2017  14:48
    Fantom ráje (1974)
    ****

    De Palmove tvorcovské (najmä techniké) trademarky, pretavené do extatického pastišu a priehľadného podobenstva o hudobnom priemysle. Zhustený prehľad dejín klasického hororu, úsmevné metafory, priliehavá obdoba "glam" alebo "shock" rocku. a Gýč a "camp" v najlepšom zmysle slova. Heslovitá encyklopédia atrakcií, ktorá funguje ako divoko pôžitkársky film.

    • 29.12.2017  22:30

    Ako sústo pre fanúšikov lahodné, ako zhustený profil skupiny výživné, ako atypický dokument o atypickej skupine...úplne nekonzistentné. Všetky "hovoriace hlavy" sa odkopávajú nad unikátnosťou Daft Punku a vytvárajú veľký a v rytme kozmického basového rytmu pulzujúci mýtus "nemainstreamovo mainstreamovej skupiny", avšak nič z jej predností sa nedostane do štruktúry filmu. Je to nedaftpunkovské, ale napriek tomu dobre konzumovateľné rozprávanie o Daft Punku. V tomto smere akoby bol film dokumentom o genialite, ktorú "my ostatní" (tvorcovia) nemôžeme dosiahnuť.

    • 25.12.2017  22:20

    Obsah verneovky dokonalo sedí k technickým parametrom dobového Hollywoodu. Obrovská premietacia plocha a farebný film je najpriliehavejšou formou pre pohľadnicovo stereotypizovanú reprezentáciu Indie, Číny, Ameriky a ďalších kultúr, tvoriacich sústavný zdroj okázalých atrakcií a taktiež ideologických otázok. __ Ruka v ruke s dobovými konvenciami ide však film aj v rovine rozprávania. Namiesto svižnej dobrodružnosti a kochania sa excentrickou artificiálnosťou venujeme viac času hľadaniu a skúmaniu najpohodlnejších pozícií v kresle, ktoré nám umožnia prebdieť ďalší toporne literárny a obšírny dialóg alebo ťažkopádne ilustratívnu jazdu obrovskej kamery. __ Štylistickú letargiu a schematickosť občas rozbúri dynamizujúci frontálny záber, alebo pohyb kamery simulujúci rozkývanú lodnú palubu. Tieto postupy však tvoria len minoritné ozdoby. Napriek načrtnutým negatívam a relatívne nízkemu hodnoteniu sa o Andersonovej adaptácii nedá povedať, že by bola zlým filmom - jej nedostatky je nutné brať s rezervou a do značnej miery ich rešpektovať. Sú veľmi bohatou dokumentáciou jednej z podôb dobového Hollywoodu. Aj keˇv súvislosti s premisou diela a časovou tiesňou hlavnej postavy pôsobia ironicky. S časovým odstupom vyše 50-tich rokov je Cesta okolo sveta až roztomilo archaickým kúskom. Práve zastaranosť je (napriek únavnosti a ťažkopádnosti) z veľkej časti autorom dodatočnej charizmy Anderosnovho filmu. Starnúť sa svojim spôsobom oplatí. Navyše to isté sa dá povedať aj o Verneho tvorbe.

    • 31.10.2017  23:25

    Nenechajte sa odradiť malátne nudným názvom. Moxeyho film je totižto malým zázrakom-prekvapením, poukazujúcim najma na silné štylistické stránky britského horroru. Kulisy mysteriózneho mestečka, pripomínajce dôslednú vizualizáciu nasilnejších pasáži Lovecraftových románov a vynaliezavé montážne riešenia vytvárajú na pôdoryse šablónovitého naratívu koherentné, štylisticky príťažlivé mikrouniverzum s charizmou klasiky zapadnutej niekde v najzadnejšej poličke antikvariátu. The City of the Dead je maximálne funkčný, štylisticky vyspelý archaizmus, hrdo poukazujúci na očarujúcu silu poetiky B-čkovej produkcie.

    • 21.9.2017  12:52

    Laissez bronzer les cadavres! spĺňa vysoké štandardy autorskej dvojice, no nikam ich neposúva – čo je pri tvorcoch označkovaných prívlastkom “experimentálny” vážny nedostatok. Preskúmanie nového žánru neprinieslo do tvorby filmárov žiadne nové postupy. Viac na: http://25fps.cz/2017/nenechajme-autorov-slnit-sa/

    • 17.9.2017  11:36

    Keď máme 16 sme: pozérski, nekontrolovateľní, otravní, relatívne slobodní, nejasní, rozpoltení, občas zábavní, bezstarostní, zmätení... to všetko sa podarilo pretlmočiť do štruktúry filmu. Na ploche 90tich minút to nestíha byť tak otravné a neznesiteľné ako predloha. Kým belgická autorka Julia Ducournau sa (pravdepodobne) snažila o nekonvenčný, výstredný obraz dospievania, Helene Hegemann sa to podarilo. Bez krvi, bez mäsa, bez nechutností... za to naozaj excentricky a surovo.

    • 17.9.2017  11:17
    Raw (2016)
    **

    Ako veľmi sa musí človek snažiť, alebo nedávať pozor, aby to označil za metaforické coming of age? Film šokuje maximálne svojím zlyhávaním v každom smere. Na film o dospievaní je to príliš kostrbaté ( porucha Juliane je viac genetickou záležitosťou než záležitosťou veku - jej dospelá matka tým trpí celý život), autorka si vyberá vyberá príliš povrchné výseky života Juliane a skôr o obraz dospievania jej v nich ide čisto o výstrednosť, ktorej sa nám zasa až toľko nedostane.V bizarnosti a gore momentoch Raw nijako nevyčnieva, ani neprináša žiadnu novú krv do subžánru. ___ Prípadná metaforickosť ako taká je maximálne neoriginálna. Niečo také by vymyslel a spracoval David Cronenberg pred vyše 30timi rokmi, navyše oveľa funkčnejšie a prenikavejšie. ___ RAW by ešte mohlo teoreticky obstáť ako čierna gore komédia. Na toto zaradenie je film zasa málo "jebnutý", neposkytuje dostatok čierneho humoru a sebareflexie. __ Čo to teda je? Pravdepodobne slepá ulička smeru New French Extremity, prikláňajúca sa (napriek svojej ambicióznosti) zo všetkého najviac nie k artovkám a kultovkám ( ktorých charakter sa snaží dosiahnuť), ale k k americkým gore nepodarkom z 80-tych rokov. Prečo? Pretože aj na Raw presne sedí veta: "príliš smiešne na to, aby ste to brali vážne, príliš vážne na to, aby ste to brali smiešne." Bizarnosť, ktorá vzbudí krátkodobý hype a následne zapadne. Neviem si predstaviť, že Raw niekto vytiahne o 30rokov a úžasný dobový úlet, vychytávku, trefnú anomáliu....čokoľvek.

    • 15.9.2017  01:53
    Elle (2016)
    *****

    Silný verhoevenovský koncentrát.

    • 10.9.2017  17:32
    To (2017)
    ***

    V jednej scéne filmu kamera prechádza po ulici okolo kina hrajúceho Nočnú moru z Elm Street 5. Práve tá je priliehavým referenčným bodom prvej časti novej adaptácie kultovej „kingovky“._______ V súvislosti s filmom sa najčastejšie spomína najsilnejší retrovulkán dekády, seriál Stranger Things. Áno, obe diela sú zasadené do 80-tych rokov, fungujú na podobnej mechanike (partia dospievajúcich postáv zatiahnutá do nadprirodzených udalostí) a prinášajú rovnakú nadhodnotu (coming of age príbeh). Filmu IT však chýba väčšia dávka sebareflexívnosti, aby sme mohli použiť predponu -meta, ako v prípade Stranger Things. Muschiettiho film je totiž viac o naplnení klasických horrorových štandardov, než o ich reflektovaní. Nie je to pútavá rozprava a žánri, ale sám žáner, držiaci sa v bezpečí konformnej zóny. Remeslo je v popredí pred láskou či nostalgiou, ktorá sa tu len prelína vo vedľajšom prúde. V rovine retronostalgie snímka jemne pripomenie skvelú kingovskú adaptáciou Stand By Me. Je škoda, že snímka nenarába s možnosťami odkazov, parafrázovania a cinefílie viac, než len odkazmi v programoch kina.... ______ IT je v prvom rade (výborne fungujúci) tradičný slasher o pospolitosti a potrebe prekonávania strachu v prostredí malomesta. Podobne, ako klasická séria Nightmare on Elm Street - bez toho, aby sa na ňu nejak výraznejšie odkazovalo. Snímka je tým pádom veľkolepým potvrdením status quo súčasného horroru. 30 rokov stará látka straší a napĺňa dlhodobé horrorové štandardy rovnako ako jej predchodcovia z 80-tych rokov. Nenastoľuje však akékoľvek závažnejšie, alebo netradičné otázky ohľadom svojej žánrovej orientácie, ani s ňou nijako kreatívne nenarába. Nie je to od projektu, ktorý pôsobil tak ambiciózne akosi málo? Mohlo to byť také horrorové SPECTRE – divácky príťažlivý film, rozoberajúci posledných zhruba 30-40 rokov amerického horroru. Takýto záber či ambície však IT nemá.

    • 2.9.2017  10:17

    Zo začiatku to vyzerá ako veľmi zábavná a bizarná démonizácia hnutia hippies, neobratne odkazujúca najmä na Manson Family. Napriek tomu postupne dostávame veľmi konvenčný hammerovský sequel, zakrývajúci svoju vyprahnutosť zasadením deja do dobového Londýna, čím sa resuscituje aspoň najsilnejšia stránka starých hammerovských filmov - vizuál. __ Na prácu filmového štúdia za zenitom to ale nie je žiadna hanba. Vo filme sa unikátne miesi nostalgická túžba za starými (gotickými) časmi a potreba ísť napriek všetkému vpred, kooperujúca so snahou opätovne sa čo najviac zapáčiť publiku. Z konvenčnej draculovskej snímky sa tak stáva počiatok grotesknej labutej piesne draculovskej série, zavŕšenej obskúrnou snímkou The Legend of the 7 Golden Vampires... čas ide vpred a nepremôže ho ani stáročia prežívajúci Dracula.

    • 14.8.2017  23:22

    Triviálna braková poézia. Každá sekvencia je blúznivou strofou, napustenou akýmsi slizkým derivátom ópia. Franco má jasne čitateľný talent na výber exteriérov a kulís, ktoré dodávajú jeho filmu punc exotiky vzdialenej našemu bežnému svetu. Rovnaké kvality vykazuje aj vláčna (ničotná) narácia, pozostávajúca z fetišistických výjavov a imitácie vnútorného sveta ženy prostredníctvom unikátne banálneho voice overu. Sny sa tu prelínajú s realitou ako gitarové sóla s nahými súložiacimi telami. Francova filmová reč je lepkavou vazelínou topiacou sa na intímnych partiách pornograficky vyčačkaných tiel. Veľmi životaschopný camp.

    • 10.8.2017  20:06
    Psychomania (1973)
    ****

    Nadpriemerne absurdný a vykonštruovaný mix bike bang tematiky a čiernej mágie vysoko prevyšuje typickú trashovú topornosť snímky. Psychomania si užíva jednotlivé elementy s nasadením, ktoré prevyšuje väčšinu 70s bike gang filmov. Vďaka tomu by nemala by odsúdená na večné zotrvanie vo filmovom záhrobí. Bizarné kulty sa vracajú. Chutnejšie, obskúrnejšie a uletenejšie. Alternatívne podoby kultúrneho dedičstva je potrebné si hýčkať :o)

    • 17.7.2017  09:41

    Mix mazacej hlavy, 50s brakovej estetiky a nadčasovej bizarnosti. Zatiaľ najzásadnejší diel série.

    • 29.6.2017  00:34
    Hra smrti (1978)
    ****

    Je nesmierna škoda obmedzovať reflexiu posledného Leeovho filmu na nudné, dojmologické reči o vate a bojových scénách. Štýl a podmienky vzniku filmu ďaleko presahujú tieto floskuly. Brucov štýl boja nie je len o kopačkách s výskokom a rýchlych pästiach. Jeho dramaturgia a štýl záznamu je v prvom rade dokumentáciou Leeho hviezdneho narcisizmu a ega, k čomu prispieva bezmála romantická (a naivnučká) fabula o boji mladej, morálnej hviezdy so zákerným gangom. Tá navyše krásne sumarizuje a doťahuje auru predošlých filmov s Leem v hlavnej úlohe __ Nemožno opomenúť fakt, že film vznikol dodatočnými nakrúcaniami s dablérom až po Leeovej smrti, ktorý po sebe zanechal (pre štýl filmu kľúčové) tri bojové scény. To z neho robí nielen Leeov idealizovaný, samoľúby autoportrét (zanechané bojové scény), ale aj posmrtný tribute v nadživotnej (a pritom výborne padnúcej) veľkosti. Odhliadnuc od ekonomických záujmov: Lepší nekrológ si Lee ani nemohol zaslúžiť.

    • 3.6.2017  22:00

    Vo Fast & Furious 7 je treba preniknúť pod povrch a čítať medzi hriadeľmi. V rutinérskej XXL porcii chrómovaného machizmu je potom možné nájsť inteligentne podrývačné finesy, ironické uchopenia ikonografie a odkazy na bondovskú sériu alebo hong-kongské krimi filmy 90tych rokov. Aj ženám sa ujde o niečo dôstojnejšia pozícia a nadržaný mužský pohľad sa stáva terčom, nie len výrazovým prostriedkom. Fast & Furious 7 teda funguje aj ako "akčná rutina" (pri zníženej pozornosti), aj ako jeho uvedomelý komentár, čiže classy cinefilná zábavka.

    • 20.3.2017  17:57

    H. Hawk ako autor, ktorý robí z cenzúry relevantný výrazový prvok filmu.

    • 12.3.2017  11:44
    Gimme Danger (2016)
    ***

    Jarmuschov potenciálny autorský prístup je symbolicky prehlušený zakladateľmi jednej z najdivokejších a najhlučnejších skupín v histórii rock´n´rollu. ___ viac na: http://25fps.cz/2017/gimme-danger-2016/

    • 6.3.2017  10:32

    Ak by som mal nájsť aspoň jednu paralelu k tvorbe Alberta Serru, napadol by ma len ďalší (pre mnohých obdobne neprekúsnuteľný) solitér európskeho artového filmu - Bruno Dumont a jeho film Ospalá zátoka.__ Nálady vo festivalovom publiku vyvolávajú zhruba rovnaké - väčšina ľudí pri filmoch trpí, nechápe, odmieta, odchádza, nadáva, na konci ostane len zlomok z pôvodného zaplnenia sály. __ Dumont aj Serra sa vyžívajú v riedkom distribuovaní informácií, banálnych prehovoroch postáv, vyprázdnených záberoch, v úžasne dotiahnutom observačnom štýle a štylizovaní záberov po vzore malieb zo 17. a 18. storočia. __ Diela oboch autorov navyše neskrývajú silný ľavičiarsky podtón. Akurát Serrovo divácke trýzniteľstvo, vyžívanie sa v statike a nemohúcej strnulosti (ktorá tu úžasne simuluje zdravotný stav hlavnej postavy) sa u Dumonta zamieňa s vášňou pre retardovanú výstavbu situácií a silný slapstickový odér.viac na: http://25fps.cz/2017/smrt-ludvika-xiv/ (lebo v úmornosti je rozkoš)

    • 4.3.2017  15:10

    Ruka v ruke s nízkym hodnotením, King Solomon's Mines je ultimátny mix dvoch najbizarnejších estetík amerického filmu. Zúfalo zlá hra na Indianu Jonesa v sebe prepája absurdnú exotickosť, závratné etnické stereotypy a infantilnosť starých dobrodružných/mysterióznych filmov (napr. Face of Fu-Manchu) s toporným, okato lacným, nahlúplo machistickým a v neposlednom rade obdobne detinským štýlom akčných Béčok z 80-tych rokov (vzorový model: Missing in Action). King Solomon's Mines síce nedosahuje dychberúcu insitnosť tvorby bratov Priorovcov, no aj tak sa môže hrdo prehlásiť za jednu z najväčších dobových anomálií (nielen v rámci produkcie Cannon films).

<< předchozí 1 2 3 4 5 9 13 17
Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace