ancientone

Prvý krok do prázdna. Obsahovo doslovného. Exploatačne zábavného.

Korine je básnik odpadkov a veľkého podivínstva malých existencií, čiže básnik vecí pre poetickosť najzaujímavejších.

Od drog to asi neodradí, ale od dôvery v dramaturgiu v československom kontexte asi áno. Adikts pôsobí, akoby to futuristické futro fákali v pvom rade práve dramaturgovia seriálu. Zo všetkého najviac to pripomína protidrogovú edukáciu v Amerike 40. rokov, hyperblizované, didaktické metafory zasa normalizačné kino rokov 70tych, postavy a celkový flow zasa Filipa Renča z prvej polovice 90tych. Na druhú stranu treba oceniť formálnu štýlovosť, ža ktorou stojí skvelá a výrazovo veľmi ohybná (zároveň totálne koherentná a rozpoznateľná) kamera Dušana Husára, dobrá hudobná dramaturgia a pôvodná hudba (Oliver Torr) a fakt, že Luciana Tomášová bude pravdepodobne jednou z najvýraznejších herečiek našej generácie (navyše jej herecký prejav dodáva jej postave ako jednej z mála hĺbku a autenticitu, dokáže sa vzoprieť všadeprítomnej karikatúre, poznačujúcej celkové vyznenie seriálu). Ako celok neviem, či je Adikt iba premárnená šanca a zbytočný žánrový mišung s komickými postavami. Vizuálne pútavé (ťažko určiť nakoľko zámerné) memečko to je určite.

som si myslel, že flickr už je out of the game 😕

Film rozkladu a zániku, zachytených v Klimových nesmierne atmosférických pomalých zhlukov obrazov komorného charakteru, posilnených autentickými zábermi udalostí. Skvelá monotónna, podvedomo pôsobiaca hudba tlačiaca scény do k ešte silnejšiemu, vyhrotenejšiemu výzoru. Nezabudnuteľné obrazy historickej tragédie cárskeho Ruska a jeho "svätého muža" so silnou dávkou expresivity.

Slepá a pomaly sa vlečúca honba za lákavou ilúziou so zásterkou "šírenia viery", neoblomná vôľa k moci, impozantné Herzogovo mystické vizionárstvo s intenzívnou katarziou v závere. Aguirre, the Wrath of God má veľmi blízko k APOKALYPSE a FITZCARRALDOVI, atmosféricky je blízky práve APOKALYPSE - tiesnivý a intenzívne dáviaci pocitom stratenia, absenciou výhry či návratu. Cesta nikam diváka pohlcuje pomalým tiahnutím sa k záverečnému zošaleniu stvárnenom ako vždy skvelým, horko charizmatickým Kinskim. Aguirre, the Wrath of God, respektíve plť na ktorej prejdeme naprieč dielom má v sebe silného génia loci, pre Herzogove filmy tak typického (zatiaľ každý jeho film si ma úplne podmanil), vyťaženého z Kinskeho signifikantnosti, magických priestorov nekonečnej džungle a jej tepny, kde Herzog použitím minimalizmu ťaží maximum. Znova píšem - Herzogove filmy sa nesledujú, oni sa prežívajú.

Iracionálna komická výbušnina prikŕmená z jednej strany groteskným hororom a z druhej ľúbostným filmom. Elementárnou časticou nevypočítateľného "rošambó" je rozprávková zápletka, kde "dobro víťazí nad zlom", zamilovaný vyberač daní ide s pomocou mnícha zachrániť zakliatu dievčinu, plná východného folklóru - samurajov, bojových umení, ciest Tao, duchov... zachytené živelnou, miestami až "evildeadovskou" kamerou, taktiež "evildeadovskými" stromami a plazivou hmlou, hrobmi šikmo ponarážanými do zeme v okolí opusteného kláštora kde ožívajú zastaralo rozpohybované hnijúce mŕtvoly, postavami akrobaticky skákajúcimi zo situačnej komiky do situačnej komiky (alebo len zo scény do scény), teatrálne herectvo, stála nepredvídateľnosť v narastajúcej absurdnosti a kopa ďalších vizuálne podmanivých bláznivostí, v ktorých sa film vyžíva hlavne počas nočných scén - Siu - Tung Ching vie takýto kypiaci rozprávkový exces, pri ktorom aj EVIL DEAD 2 (Sam Raimi sa v CHINESE GHOST STORY určite inšpiroval) alebo DELLAMORTE DELLAMORE (Soavi použil s menšími úpravami hudbu z filmu) zvládnuť s nadhľadom a stvoriť nadčasové, všetkým možným aj nemožným pretekajúce dielo symbioticky miešajúce viaceré zdanlivé nesúrodosti do súdržného, u nás pomerne exoticky pôsobiaceho, celku.

Teniskový patriotizmus.

die hard fans only.

#macabre #bizarre #crimestory #slasherintraining