ancientone

Tie tri hviezdy berte ako veľmi osobný statement, ktorý je viac o neschopnosti naladiť sa na film, než o filme samotnom. Na jazyku Almodovarovej prvotiny sa zub času viditeľne podpísal a neprináša mi to také vintage-potešenie, ako sledovanie prvotín Grega Arakiho. Na druhú stranu je úchvatné, ako okrajový, undergroundový európsky film zo začiatku 80. rokov svojím emancipačným tónom dokonale sedí na súčasné dominantné spoločenské diskurzy týkajúce sa postavenia žien a ich problémov. Almodovar ako filmár ostáva poplatný svojej dobe, ale ako hovorca istej spoločenskej skupiny je výrazne popredu.

ako málo stačí.

Závisí, v akom kontexte sa film sleduje. V kine skôr sklamanie, keďže od zvládnutého autorského dokumentu to má ďaleko, v telke to vypáli ako celkom slušný tv film, ale bez špecifického výrazu. Lančarič akoby chcel vyrozprávať všetko, verbálne aj vizuálne, a vzniká preplácaný patchwork hovoriacich hláv, video a foto archívov. Sínusoida viac či menej podarených segmentov sa snaží dospieť do ledabolého úbežníka, pár viet autorského komentára ale nezachráni absolútne rozháraný koncept. Film nemôže uchopiť/vytvárať uspokojivý portrét svojho protagonistu, keď v procese sám tápe ohľadom svojej identity.

Make Cinema Great Again.

som si myslel, že flickr už je out of the game 😕

V dobe, kedy nadávame na to, ako nám Disney zrieďuje (alebo ide zriediť) obľúbené franšízy a vypúšťa von nemastné-neslané produkcie je náramná haluz pustiť Return to Oz. Disneyovku, kde sa zmutované bytosti vyhrážajú malému dieťaťu mučením a smrťou, skoro každá vedľajšia postava pôsobí, že nezvláda svoje psychotické záchvaty, hromadia temné a úzkostné obrazy a celkový tón má bližšie k fantasy horroru, než klasickej rozprávke prístupnej pre deti. Return to Oz celkovým tÓnom pripomína pôvodné príbehy a rozprávky 19- storočia, plné znepokojivej atmosféry a fantázií blízkych lucídnym nočným morám.

horror, outlaw drama, road-movie, coming of age, romanca... ktorá pripomenie Near Dark, Badlands alebo The Hitcher. Uvedený mix nie je ničím novým, ale pred sledovaním veľmi záleží, v akom pomere divák dané ingrediencie očakáva. Guadaninovo podobenstvo o inakosti drží svoj tvar a nielen settingom deja pripomenie americké horrorové hrátky ôsmej dekády. A v súčasnej produkcii obstojí veľmi slušne.

Jean Vigo by plakal dojatím.

Film-outsider. 80kový film, pôsobiaci ako zabudnutý reliktz prelomu 60. a 70. rokov. Coppolovo Badlands, ktoré vizuálnymi postupmi pripomenie snímky poetického realizmu. Opomenutá kultovka. Staromilská fantázia. Atd. Atd.

Drámička pre znudených mileniálov s ponaučením a zúfalo bez charizmy. Vtipné hlavne na nechcených miestach.