Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Horor
  • Krátkometrážní
  • Dokumentární

Recenze (507)

plakát

Thunderball (1965) 

Dosť možno najlepší film klasickej "pentalógie". Nachádza totiž skvelý balans medzi znakmi typickými a najviac esenciálnymi pre "Conneryho éru - exotika, frivolnosť, pulpová insitnosť spojená so štýlovým nadhľadom. Thunderball sa dá sledovať ako film čistej slasti. Slasti z až fetišištického vŕšenia "cool" symbolov a motívov, vytvárajúcich koherentnú mapu "bondovskosti". Snímke navyše jej zostarnutie pridáva neodolateľný vintage nádych, ktorý v kombinácii so spomenutými plusmi vedie k nie veľmi kritickému, číro fanúšikovskému potešeniu.

plakát

Jen pro tvé oči (1981) 

S veľkou pravdepodobnosťou je to iba záležitosť osobného nastavenia a vkusu, ale For Your Eyes Only je demonštratívnou ukážkou všetkého kriticky zlého na bondovkách, ktorých tvárou sa stal Roger Moore a viedli celú sériu do slepej, lacno ironickej uličky (a nevymanévrovali odtiaľ s podobnou bravúrou, ako červený ford mustang v Diamonds are forever, haha). Už pri nástupe Rogera Moorea v snímke Live and Let Die je jasné, že sme sa ocitli v novom, maximálne prehrotenom univerze, kde len ťažko budeme brať niečo vážne (všetka exotickosť, navyše naúojená na blaxploitation žáner, a prepálenosť ďaleko presahuje mieru z You Only Live Twice). For Your Eyes Only je symbolom istého vyčerpania z tlačenia do extrému a pokorovania všetkého predošlého - Glenov film pôsobí ako frenetická koláž a pastiš predošlých bondovských lokácií a motívov zároveň. Navyše je to celé podopreté insitnosťou, ktorá v moorevskom podaní (na rozdiel od conneryovského) akoby nepoznala hraníc. __ Stručne povedané: séria sa tu akoby nevyvíja, ale cyklí a metastázuje do naozaj bizarnej podoby. I don´t like it. sorry.

plakát

Arakimentari (2004) 

Predstavenie Arakiho v jeho rozličných polohách a životných etapách, zahládzajúc väčšinu kontroverzií a najzaujímavejších otázok, ktoré jeho dielo otvára. V Arakimentari ide viac o podporovanie obrazu Arakiho géni, než o podnetné interpretácie a konfrontačnosť, alebo zložitejší pohľad na fotografiu ako médium. Problém s filmom tak prichádza vo chvíli, keď sa divácka skúsenosť snaží odosobniť od obyčajného fanúšikovského sledovania a sledovať Arakiho o niečo objektívnejšie, alebo striedmejšie.

plakát

Star Wars: Vzestup Skywalkera (2019) 

Jasne že som dúfal, že Disney to konečne celé hackne a devina Star Wars bude 2 a pol hodinové Behind the scenes, kde Adam Driver a Daisy Ridley scrollujú Instagramy a dojímajú sa nad Baby Yodom, ktorý ich ťarbavo ohrozuje lightsaberom. Ale žijeme v príliš suchopárnej časti Galaxie a nestalo sa tak.____ Devina nie je veľkolepé, ale riadne (tak, ako to my /post/milenáli máme radi) prehrotené finále. Prekvapilo, alebo vyrušilo ma iba to, ako veľmi to stojí na starých postavách, cez ktoré scenáristi premieňajú Force na vcelku obyčajné deus ex machina a oslabujú (žehlia) silné atribútu odvážnej osmičky (tú považujem za suverénne naj. diel novej trilógie a jeden z naj ST dielov vôbec)._____ keďže ale nečakám, že Star Warsy budú mega poučený metafilm, reflektujúci Silu ako pohrobok boom new age hnutia (hnutí?) zo 70. rokov a jej miesto v súčasnej spoločnosti, som úplne spoko. Všetko do seba zapadlo, aj keď pár krát zaškrípalo, na záver sme sa dojali, zalapali po dychu, nešli na wecko, oslávili výhru diverzity a multikultralizmu Galaxie nad fašounskou uniformitou Rádu a... všetko je fajn. Všade je láska-._____ PS. dlho som nevidel blockbuster, čo by uháňal vpred tak šialeným tempom. Tie svetelné úniky Falconu sa vlastne stali jedným zo základných prvkov výstavby filmu. kjut._____________ may baby Yoda be w u <33333

plakát

Rogue One: Star Wars Story (2016) 

Pri kritike nových dielov Star Wars sa často ozýva slovné spojenie "oslí mostík". Pritom je dôležité poznamenať, že najväčší oslí mostík so všetkých predstavuje práve Rogue One, asi najlepšie prijímaný nový diel "disneyovských" Star Wars. Kritika by bola však pozérska. Dovysvetlenie toho, ako sa Odboj dostal k plánom Hviezdy smrti sa nesie v mimoriadnom štýle aj tempe, neprinesie síce nič nové, iba pomerne zabudnuteľné a skôr naskicované, než prepracované postavy, ale ku koncu hrá síce strategicky, ale veľmi vkusne a náruživo na nostalgickú strunu a všetko to vlastne výborne funguje. Čistý fanservice. Ale poteší.

plakát

Godzilla II Král monster (2019) 

Obludne (a to doslova) prepálené guilty pleasure, mixujúce prvky a monštrá pôvodnej japonskej "gojirovskej" série s tradičným americkýcm blockbusterom. Vo svojej obsesívnej spektakulárnosti výrazný odvrat od sofistikovanej Godzilly z roku 2014 (napriek rovnakým inšpiračným zdrojom a v princípe podobnej stratégii poučenej práce so žánrami a tradíciami) a výrazne geekovská záležitosť. Nie je to žiadna revizionistická bomba, ale explozívny karneval. Ja som celkom spoko.

plakát

Šprtky to chtěj taky (2019) 

Olivia Wilde a jej hrdinky sú dôkazom, že stále sa dá vytvoriť relatívne originálny a otvorený coming of age film bez zbytočného pátosu a sklonov k otravnej sentimentalite, s naozajstným drivom aj porozumením. Svetlejší a menej "dojazdový" spoločník tohtoročnej Euphorie.

plakát

Lovcova noc (1955) 

Rozhodne jeden z vizuálne najúchvatnejších filmov 50. rokov. Pri sledovaní kombinovania expresionistzického štýlu a estetiky tzv južanskej gotiky s ohromným zmyslom pre kompozíciu záberu sa ponúka hypotéza, aké úžasné by asi bolo sledovanie Laughtonových adaptácií románov Cormaca Mccarthyho, ktoré prišli v nasledujúcich dekádach?

plakát

Záhada hlavolamu (1969) (TV seriál) 

Jedna z vecí, ktorá vo Foglarovom písaní rozhodne nezostarela, je zmysel pre kompaktnú zápletku, budovanie a zahusťovanie atmosféry. V Bočanovej adaptácii sa najsilnejšie stránky knižnej Záhady hlavolamu transformujú do mierne expresionistických kulís, primerane ošarpanú, šedivú vizualitu mysterióznej štvrte a pridávajú sa k nim pomerne odvážne vizuálne riešenia a reminiscencie novovlnového štýlu. Dôsledne dobrodružný televízny projekt. Aj po toľkých rokoch.

Reklama

Reklama