ancientone

Je to ako freestyle skupiny z baru na začiatku štvrtej epizódy, ale namiesto živých nástrojov počujeme samé syntetizátory. Film rovnako uhrančivý, ako neživotný.

Kacuhito Išii X Sam Raimi X Hélène Cattet & Bruno Forzani

Noého mazľavý vrt do jadra vzťahu, zmieseného zo sĺz, krvi a spermií. Veľmi zmyslová snímka, miešajúca olovnatú melanchóliu so sentimentom aj čiernym humorom, zaliata jedným z dlhodobo najlepších soundtrackov a veľmi krehkou, sladko-horkou erotikou. Sledovanie filmu pripomína chuť čučoriedok s tvarohom a cukrom. .......... LOVE sa dá rozložiť na Posledné tango v Paríži (kde je maslo vystriedané koksom) zliate s 9 songs v maximálne spomalenom víre "noeovského" výtvarného cítenia a naratívnych hier. ....... Okrem lásky medziľudskej je to tiež film o láske filmovej - mizanscéna je skoro vždy nasýtená odkazmi na tucty filmov, od Enter the Void, cez Flesh ForFrankenstein, až po Birth of Nation, čím sa vytvára veľmi husté podhubie, podprúd hlavného diania.

SPECTRE je pre mňa 3tia najlepšia "bondovka" ( Po vrchole zlatej éry - Goldfingerovi a nesmierne sofistikovanom comebacku Casino Royale). Od formálne felliniovského intra cez srdce temnoty až po záverečný nádych On Her Majesty's Secret Service. Štúdia Bonda a veľká pocta celej sérii. Skĺbenie nadčasovosti bondovských prvkov a schopnosti regenerácie spôsobov, ktoré ich tak neopakovateľne držia v strehu.

Brutálne excentrická encyklopédia amerického hororu. Zombie vytvára osobité univerzum, svet zložený z odkazov, rekvizít stručne a zároveň šťavnato reflektujúcich dejiny hororového žánru a ich najplodnejšie momenty vo videoklipovej estetike, ktorej je podriadené celé klišéovité rozprávanie (tiež odrážajúce jednu z etáp žánru). Máme pred sebou našlapaný, cynický, vyslovene fanúšikovský výťah, horor o horore. Presná projekcia režisérovej skupiny White Zombie do sveta hororu. Dom tisíca alúzií.

Jaws x Zombie 2 x Alien x Halloween x The Fly x Creature from the Black Lagoon bez nejakého súdržného know how. Pár veľmi pôsobivých, atmosférických scén, bezprízorne sa ponevierajúcich medzi masou vykrádačkovej vaty. Poslednú ranu celkovému dojmu dáva nemastné-neslané vyvrcholenie.

Išiel som sa do kina pobaviť. Nepobavil som sa. Maximálne sterilná, nudná a naprázdno tlachajúca, občas smokliaca záležitosť. Stokujeme vonku a šlofíka hádžeme v kine. Na druhú stranu, nie je to také zlo,ako som myslel.

Esenciálna žánrovka, hystericky atakujúca všetky zmysly, režúca stále o krok vpred pred divákom. Štylistický megakoncert. Nesmierny zážitok.

Nesmierne hnilobnou atmosférou je Shock Waves veľmi podobný Zombi 2 Lucia Fulciho alebo Antropophagusovi Joe D´amata , ale Wiederhornovo rozkladné ostrovné likvidovanie nevytryskáva do tak pamätných (vlastne do žiadnych) gore obrazov, ako diela jeho kolegov.

Frank Henenlotter je ako lacno príťažlivá karikatúra Davida Cronenberga.Správne lobotomizovaný body horror. Pravý BRAK.