Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Horor
  • Krátkometrážní
  • Dokumentární

Recenze (507)

plakát

Zvláštní dny (1995) 

Best of 90-kových akčných filmov, zároveň prvé rezonancie tónov, ktoré bude naplno počuť koncom milénia v Matrixe a Fight Clube. Temný a mimoriadne štýlový film, ktorý je do istej miery naozaj predpoveďou alegorickej apokalypsy, ktorá príde koncom milénia (pardón za ten nadnesený tón, ten film si ho trošku vynucuje, ľúbim ho). A áno, z dnešného hľadiska je o to viac cool, že za ním stojí režisérka. Must see/10.

plakát

Za zdí zahrady (2014) (TV seriál) 

Bratia Grimmovci, čarodejník z krajiny Oz, Viktoriánska éra, Jana Eyrová a gotický román, súčasné coming of age, odkazy na staré animované klasiky a nohé ďalšie elementy tu žijú v úžasnej symbióze, ktoré je rovnako magická ako fikčný svet, do ktorého sa dostanú naši dvaja hrdinovia. Jeden z najlepších animovaných seriálov a rozhodne najlepšia voľba na dušičkové obdobie a nástup novembra. Veľmi osobná, srdcová záležitosť. Nostalgia ultra.

plakát

The Blood on Satan's Claw (1971) 

Lacná a z dnešného pohľadu aj riadne úsmevná maškaráda, ktorej však nikto a nič nemôže uprieť dôsledne vybudovanú atmosféru, cit pre vizuálny bizár a (asi neúmyselne) halucinačne pôsobiaci scenár, kde je kauzalita rozvoľnená a postavy sa pohybujú v nahodilom časopriestore, ktorý vlastne vytvára podmanivého démonicky-rurálneho ducha, blízkeho temnej ústnej tradícií a "urbánnym" legendám. je to film čisto o tom len ťažko pomenovateľnom a sprostredkovateľnom pocite, ktorý si budete pamätať ešte dlho a dosť možno sa stane mierkou a ideálny úvod do subžánru Folk Horroru. Zabudnutý must see piece. A to bez irónie.

plakát

Eli Roth: Historie hororu (2018) (TV seriál) 

Môže to byť: a) obstojný iniciačný dokument b) veľmi dobrá a atmosférická kulisa c) oddychový dokumentíček pre milovníkov a milovníčky hororíčkov. Dôležité je nemať privysoké očakávania. Rothova séria výborne a husto narába s obrazom a vyťahuje jednu ikonickú scénu (a osobnosť) za druhou, s čím však súvisí aj preopakovanie sto krát videných, čítaných a počutých faktov a potvrdenie tradičného hororového kánonu a sociopolitického kontextu) . Čiže nie, žiadna New film history, ale poučené a horlivé fanúšikovstvo.

plakát

Joker (2019) 

Najzaujímavešia časť filmu? Všímanie si paralel s Taxi Driverom.

plakát

Temná legenda (1998) 

vydarený film zo série 90-kových "metaslasherov", kde postavy rozpoznajú kľúč, podľa ktorého zabijak vraždí a podľa toho sa snažia zasiahnuť a vyvarovať ďalším obetiam, prepojený s triviálnou, ale funkčnou detektívnou linkou. Výhodou filmu je, že funguje aj pre publikum, ktoré sa v slasherovom subžánri orientuje, aj aj "iniciačný slasher". Dôkaz o stálej funkčnosti a svojím spôsobom aj nesmrteľnosti žánru, ktorý sa vie vždy vrátiť v plnej sile podobne, ako jeho ikonickí antagonisti.

plakát

U Zlaté rukavice (2019) 

Akinov prístup, letmá, skicovitá psycholÓgia v kombinácii so surovými gore scénami a výtvarne prepracovanou výpravou evokuje snímky rakúsku snímku Angst z 80. rokov a taktiež Nekromantika Jorga Buttgereita. The Golden Glove je oldschoolový film, ktorý však nepôsobí anachronicky, ale mimoiradne štýlovo. Aj keď miestami vyprázdnene.

plakát

High Life (2018) 

Tu si fakt filozofuje iba kamera a osvetlenie.

plakát

Tenkrát v Hollywoodu (2019) 

Milujem tvorbu Hoppera, Altmana, Bogdanovicha ad... ale Tarantino sa pri sledovaní konca 60. rokov v "továrni na sny" nezameriava na generáciu ktorá revizionisticky prichádza, ale na generáciu, ktorej čas sa s nechuťou kráti. A v tom film predkladá v ideologickej rovine oveľa zaujímavejšie otázky a priestor na postrehy a glosy, než "či je Sharon Tate iba usmievavou blondýnkou, alebo nie...". ____ Najzaujímaejším terčom vfilmu sú hipíci. V optike Trantinovho sveta nie sú kontrakultúrou, ale bandičkou divných, sfanatiziovaných a dofetovaných slackerov, od ktorých môžeme čakať čokoľvek, len nie to dobré. Tarantino tým popri všetkých 50kových westernoch a nazispolitačných filmoch oživil aj subžáner, na ktorého "cameo", či krátky comeback by som nečakal ani vo sne - je ním tzv. "hippiesloitation cinema". ____ Once Upon a Time in Hollwood tak môže byť aj ironickou spomienkou na snímky ako The Trip, I Drink Your Blood (hrooozne odporúčam), Psych-Out alebo Wild in the Streets, za čo ďakujem a cyklicky sa dojímam._____ S Tranatinovým novým filmom vlastne (v jeho sebaopojnom spiatočnístve) ideologicky nesúhlasím, kovbojky a chlapáci mi nechýbajú, ale nemôžem odolať jeho oddanosti, humoru, rozpaľujúcej nostalgickosti, zvláštnemu mixu nesmrteľného mýtu a nadľahčenosti, ktoré opäť žonglujú s dejinami.

Reklama

Reklama