Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Horor
  • Krátkometrážní
  • Dokumentární

Recenze (507)

plakát

Slunovrat (2019) 

Pamätáte si Wikcer mana? Toho starého? No tak toto je ešte lepšie. Film leta. Nothing more to say.

plakát

Euforie (2019) (TV seriál) 

Je to deziluzívne, frustrujúce, temné, ambivalntné, občas štýlové a "cool"... je to stredná. Sam Levinson sa vo svojej detabuizujúcej sérii, ktorá si nerobí žiadne ilúzie a falošné predstavy, stáva tým, čím bola Amy Heckerling (Fast Time at Ridgemont High) pre roky 80te, Clark a Korine (KIDS) pre roky 90te a Terry Zwigoff (Ghost World) pre nulté roky. Načatie coming of age žánru aktualizovanými témami a mimoriadne temnou, pochmúrnou vizualitou nie je iba trendom ani manierou, ale citlivým pochopením podstaty ducha doby a jeho požiadaviek na prilehajúci vizuálny jazyk. Euphoria navyše nakopáva zadočky všetkým netflixovým Koncom skurvených svetov, Sexuálnych výchov a Divnoláskovým Alexom, wannabe autentickým a taboo-breaking projektom, ostávajúcich mentálne a ideologicky nejednu dekádu pozadu.

plakát

Vládci chaosu (2018) 

Ako hovoriť o histórií jedného subžánru, ktorá sa už pred vyše dvoma desaťročiami zmenila na mýtus cykliaci sa v sebe samom? Jednou z možností môže byť totálne trafená dekonštrukcia, napájanie známych archívnych momentiek na príbeh a štýl, ktoré skrátka nie je možné brať vážne, ani ak by sme veľmi chceli. Touto cestou nekontrolovateľného podkopávania a sebaironického vrstvenia klišé sa vydáva aj film Jonasa Åkerlunda. Teda... vydáva sa ňou aspoň v expozícii. A čo prichádza po nej? Z dekonštrukcie sa postupne stáva akási pochybná rekonštrukcia miliónkrát prerozprávaných historiek, obohatených o patetický voiceover rozprávača, vcelku obligátnu milostnú linku a neproduktívne žonglovanie s motiváciami postáv. Ono sa najprv zdalo, že problematickosť uchopenia Lords of Chaos je naozaj v och podvratnosti a naozaj bizarnom zmysle pre humor, vyžadujúcom si naozaj veľkorysý nadhľad. Problematockosť uchopeni však spočíva skôr v celkovej neukotnenosti a rozštiepenom charaktere snímky, ktorá vlastne ani nevie, čím by chcela byť. Ponúkajú sa vtípky o tom, že samotní autori filmu sú "králi chaosu", neschopní dať dokopy niečo, čo nebude neucelené, beztvaré a vo výsledku bezobsažné, ale chaotickosť nie je príčinou zlyhania. Tou je skôr rýchle kmitanie okolo notoricky známych stereotypov. Počas prých 20tich minút sa zdalo, že práve nim sa snímka vyhne, alebo ich aspoň interpretuje s patričnou drzosťou a rúhačstvom. Nič z toho sa nedeje.

plakát

Cormanův svět (2011) 

Idealizovaný prehľad Cormanovej tvorby. 20% kjút, 60% nuda, 20% užitočné.

plakát

Smrtgasmus (2015) 

Nový Zéland sa do sveta žánrovej fúzie čiernej komédie a gore horroru zapísal dvoma nezabudnuteľnými filmami P. Jacksona - Bad Taste a Braindead. Novozélandský návrat do danej žánrovej sféry má však bližšie o oživovaniu tradície amerického "metalového hororu", než jacksonovskému majstrovstvu vo výstavbe gagov a práci s labužníčkou nechutnosťou. ___ S metalovou hudbou sa v Deathgasm, podobne ako napr. v americkom Trick Or Treat (1986) narába žánrovo ľahostajne a s obludnou dávkou ideologického anachronizmu. Spojenie sa s ňou je automaticky spojením sa so zlými silami, snímka oživuje spoločenskú atmosféru konzervatívnych 80-tych rokov a napája ju na hororové rutinérstvo, rovnako zaseknuté v ôsmej dekáde 20. storočia. Snímka tak pôsobí relatívne zábavne a efektne v prvom pláne, ako samostatný záblesk na súčasnej "splatter-comedy scéne", avšak pri pokuse o jeho vsadenie do širších súvislostí neprekračuje hladinu nižšieho priemeru.

plakát

Ghost Rider (2007) 

podľa mňa luxusný camp <3.

plakát

Magical Mystery Tour (1967) (TV film) 

Aká tenká môže byť hranica medzi fantáziou, psychedléiou a čistým nezmyslom? Filmoví Beatles sú bez R. Lestera nefunkčným zhlukom.

plakát

Nit z přízraků (2017) 

Niť z prízrakov nakoniec pôsobí ako možno najväčšia “podšívka” Andersonovej tvorby, ktorá svoje prednosti neprezentuje tak excesívne ako predchádzajúci Skrytá vada, ale využíva ich veľmi podprahovo a, ako sa hovorí, “medzi rečou”. Niť z prízrakov je akoby naozajstnou skrytou vadou postupne sa vyplavujúcou na povrch. Pokračujeme tak v už 20 rokov nastolenej línii. A tentokrát veľmi úsporne a “divácky”. viac na: http://25fps.cz/2018/phantom-thread/

plakát

Iná hudba (2016) (TV film) 

Film Smejkala a Zákuťanského tak nie je len spomienkou na jednu kapitolu zapustenú v budove Slovenského rozhlasu, v bratislavskej kultúre a umení. Stáva sa ich aktívnou súčasťou. Pri sledovaní Inej Hudby najviac potešujúce nie je iba získavanie informácií a približovanie aury Experimentálneho štúdia Bratislava, ale predstava, ako bude snímka prijatá v budúcnosti, keď ju niekto vytiahne z archívu. Isté je, že na fádnosť alebo prehliadnuteľnosť sa určite nikto sťažovať nebude. viac na: http://25fps.cz/2018/ina-hudba/

plakát

Čelisti II (1978) 

Veľmi podarená absorpcia, alebo dokonca anticipácia slasherového filmu. Kým Halloween ako plhodnotný slasher vyšiel v októbri 1978, ešte v júni toho istého roku Jaws 2 predznamenali vo svojej druhej polovici (alebo ak chcete treťom akte) jeho základné znaky "tínedžerskej vyvražďovačky" na šírom mori. Chýbajú tu síce žánrové špecifiká a dotiahnutia ako napr. final girl, hierarchia v zabíjaní alebo erotická explicitnosť (tak príznačné pre slasher 80-tych rokov),primárna kostra je však zreteľne prítomná. A tak pokračovaniu Čeľustí patrí jedno mierne (polo)prvenstvo.

Reklama

Reklama