Lenart

Nedocenený film. Lyrickosť deja a takmer jeho absencia je však prítomná od prvých záberov, film popiera princípy chronológie a pripomína tak báseň, ktorú musíte prijať, alebo odhodiť. Príkladom sú scény, kde sa na niekoľko minút preruší dej a my môžeme sledovať stvorenie vesmíru a života za sprievodu vážnej hudby. Snímanie kamery (E.Lubezki) umocňuje lyrickosť, keď sníma tiene postáv alebo pozadie namiesto hercov, mení uhly a pláva priestorom ako vietor. Strih, vizualita a hudba, mimo iného aj Smetanova Vltava, to všetko nadradené deju. Celým filmom sa prepletajú otázky pravdy, večnosti, straty blízkeho človeka (postavy sa pýtajú Boha -Kde si bol?-Vedel si to?-Kto sme my pre Teba?-Odpovedz mi!-), zároveň je to pocta životu a prírode, ktorá sa nám odhaľuje ako symfónia. Malick tak predkladá spirituálne dielo o náboženskom prežívaní postáv ale nezaujíma chladný odstup,práve naopak ponecháva na divákovi, či takýto prístup dokáže prijať.Film sa musel v USA premietať s upozornením, že to nie je tipické dielo s Bradom Pittom, keďže väčšina divákov čakala niečo, pri čom netreba uvažovať. Lepšie odporúčanie snáď ani neexistuje. Pre mňa jeden z najlepších filmov vôbec. 10/10

Keď som tento týždeň ukončil svoju päťročnú púť po Ceste hrdinov SNP, prvá filmová voľba po návrate domov bola jasná. Útek do divočiny ma kedysi ako sedemnásťročného chalana veľmi nadchol, no trocha som sa bál, či mi sadne aj takto po tridsiadke a ostane naďalej v mojej topke. Ostane.          Príbeh mladého Christophera McCandlessa, ktorý sa rozhodne opustiť pohodlný život, rozdať svoje úspory a vydať sa na Alijašku môže pôsobiť trocha gýčovo a epizodicky, ale je natočený v prekrásnych exteriéroch a ak máte vzťah k prírode a trampingu, ihneď vás pohltí. Je to o putovaní, túžbe po kráse a jednoduchosti, slobode, rodičovstve a hľadaní osobného šťastia, ktoré nie je v hmotných veciach.      Nádherný melancholický soundtrack Eddieho Veddera si pohmkávam už niekoľko dní a citáty Tolstoja, Thoreaua a Londona, ktorých knihy si McCandless pracne niesol vo svojom ruksaku až na ďaleký sever, mi neschádzajú z mysle.      Jednoduchý príbeh so silnou emóciou, sympatickým (a omylným) hrdinom a malickovskou atmosférou. A krásnou násťročnou Kristen Steward.           90 %

Opäť jeden z veľmi nedocenených filmov. Pre mňa jeden z najlepších. Pomalá, stupňujúca sa atmosféra, farebné tóny jednotlivých scén (úžasné, ako každá farba niečo symbolizuje), emócie plynúce z podmanivej hudby a myšlienka vyvolávajúca otázky. A záverečná pointa tiež nie je na zahodenie. Nedajte sa oklamať, je to kvalitný film. Sadnite si večer do kresla, dajte pohár vína a nechajte sa pohltiť... A ako píše Tosim, buďte pohnutí veľkým citom.          Edit (2024): Niekedy sa človek bojí pozrieť si svoj obľúbený film z mladosti; veď čo ak po tých rokoch zistí, že to nebola zas až taká sláva? Našťastie, pri Osade sa mi to nestalo. Znovuobjavil som kreatívnu Deakinsovu kameru, dojímavé Howardove sláčiky a výborné herecké výkony, ktoré zbytočne neexhibujú. Citlivá, zovretá a láskavá filmárčina miestami evokujúca Terrenca Malicka. Teším sa na ďalšiu reprízu.          90 %