janeke

GG 2024 majú svojich (meta)víťazov: 1) všetky Moetky a peniaze prosím pre Kirsten Wiig a Willa Ferella, keďže to tam celé zachránili od úmornej trblietavej nudy; 2) všetky Taylor Swifts a Kylie Jenners prosím vymeniť za jedného Ricky Gervaisa; 3) Cillian Murphy. Just Cillian Murphy. (Netreba ďalšie komentáre). Apropos, scenár je zrejme cítiť najviac vtedy, keď je slabý, a to platí najmä pre gala-večery, kde je veľa nepredvídateľých premenných.

Škoda, že si nad tým scenárista neposedel ešte trocha dlhšie, lebo by to mohla byť super komédia. Tu je ale vidieť, že tam, kde chýbal vtip, rejža situáciu "zbalkanizoval" a hral to na absurdnú poetiku, lenže divák nie je hlúpy a evidentne mu to nezožral, a to aj napriek snahe aj hudobne to zabaliť do balkánskeho balíčka. Anyways, malý chlapec, ožierajúca sa manželka a kapela - veľmi pobavili a schuti som sa zachechtla :). To, čo sa dialo mimo vlaku bolo bohužiaľ odveci, kamera mala radšej ostať dnu a viac si užiť tú wes-andersonovskú darjeeling estetiku starých slovenských vlakov, ktoré btw v nezmenej forme na niektorých tratiach premávajú dodnes (kto šiel v spacom vozni Prešov-Levice, ten vie!).

Ak by v encyklopédii zvláštnych estetických kategórií existovala položka: quasi-artový filmový gýč pre emocionálne deprivovaných intelektuálov, tak v zozname príkladov by mal figurovať The Power of the Dog. Hudba, Kirsten a Benedict tomuto výsledku nesmierne pomohli!

Veľmi znesiteľne podaná neznesiteľná téma. Vôbec mi nevadí, že Škop pracoval len s náznakmi, iste, dalo sa to urobiť omnoho bolestivejšie a skutočnejšie - bez možnosti vyhliadky na lepší svet. V tomto prípade som Škopovi vďačná, že mi dal nádej. P. S. Film je nesmierne silné médium - za predpokladu, že vám funguje zvuk. (Polovica dialógov prakticky nepočuteľná - na domýšľaka.)

Carey, I love you!

Každý, kto bol za ostatné roky pozrieť Indiu, najmä New Dehli, bude pri tomto seriáli duševne krvácať. Tak krásna krajina a tak hrozne sa jej obyvateľom rozpadá pod rukami - morálne, aj fyzicky. A navzájom to súvisí. Disrešpekt k ženám, nenávisť a násilie, je len logickým dôsledkom. Škoda, že keď v Dehli zapnete telku, predvádzajú sa tam bollywoodske krásavice a krásavci a nepúšťajú tam radšej takéto seriály, ktoré pomerne realisticky dokumentujú, to čo tam naozaj zažijete - od špiny na uliciach, po nefér spoločnosť. 5 starnúcich policajtov v rozpadnutých topánkach, unavená, aj keď nekompromisná policajtka, ktorá nastupuje do auta so záclonkami, ale predné dvere nefungujú a nedajú sa zatvoriť. Príbeh, ktorý rozprávala mladá sympatická policajtka otcovi obete, o tom, ako niekedy treba prilepiť posledný lístok na strom a modliť sa, aby nespadol, ten hovoril za všetko. Patlala a šmatlala. Napriek tomu to bola jedna z najmilších a nejuveriteľnejších policajných skvadier, ktoré som v krimi seriáloch videla. Škoda, že seriál síce načrtol, že problém je treba hľadať vo vláde a parlamente, ale nepovedal viac o príčinách toho kultúrneho úpadku, ktorý dovolil veľké množstvo gangových znásilnení. Áno, ryba smrdí od hlavy. Smutné ulice hladujúcich ľudí sa striedajú s vládnymi štvrťami obhnanými plotmi s nápisom Dehli Police. Nie veru, severná India nie je ani psychadelická jízda v štýle Andersovho Darjeeling, ani nostalgické fňukania za Britským impériom v štýle The best Exotic Marigold Hotel… severná India je tento sivý, ušmudlaný a smutný obraz, aký sme mohli vidieť v Dehli Crime. Ach, a aj tak tú krajinu človek nakoniec miluje. Za niekoľko humorných vložiek dávam hviezdu navyše, zachránili ma pred depkou a schuti som sa zasmiala - scénka s kurčaťom (He forced me to eat the chicken!!!) bola naozaj hilarious.

Takto sme sa prechádzali na jar v roku 2019 po Central Parku, mala som narodky a Tomáš si všimol podozrivo vyzerajúce pojazdné unimobunky parknuté pri parku. Hmmm, tu sa dačo točí... A aha: Nicole v dlhom zelenom kabáte. Okolo tejto ženy sa dá charizma krájať... Tak sme len ostali stáť, mrznúť a čumieť na trpezlivú Nicole, ako scénu v parku opakuje po x-tý krát. Undoing sme teda pozerali so zatajeným dychom, aj kvôli tomu, že to je ten Manhattan, po ktorom sme sa vtedy motali (a každou hodinou prichádzali o všetky prachy). Ono ale kukli by sme to so zatajeným dychom aj tak - parádna kriminálka s podozrivo bezchybne vyzerajúcou Nicole, estetikou Prerafaelitov v kombinácii s NYC "grey urban poetics" a ešte niečo: Kidman - Sutherland - Grant boli úžasní, ale ako to zahrala advokátka Noma Dumezweni, to teda! Klobúk dole. The Undoing - well done.

Streets in Bushwick, Jessica Williams and Chris O'Dowd? C'mon! Just a perfect combination...

Nech mi Martin Huba a Jan Budař odpustia, ale zrejme ani charakterovo, ani herecky nedokázali proste zosobniť dve z najvýznamnejších osobností, aké sme kedy mali. Bolo to miestami drevené a miestami to škrípalo, bolo to príliš divadelné (sorry pán profesor!), neprirodzené. Krásne a nesmierne dôležité vety sa strácali v divnom rytme ich reči... škoda takej krásnej témy. 68 percent je príliš milosrdné hodnotenie za takú spackanú robotu.

Midcult gýč ako vyšitý. Okrem toho, že je to vlastne reklama na Lady Gaga a scenár vyzerá tak, žo ho spichli Cooper s Gaga za jeden večer v krčme pri fľaške, sa tu americká mládež môže dozvedieť kopec objavných ideí: že láska hory prenáša, že i z umývača riadu môže byť superstar a že alkohol škodí zdraviu (a všeličomu inému). Vedľajšie postavy napísané bez citu pre realitu, všetko v bezpečnej schéme. Od znesiteľného rockenrollu, ktorý predvádzal Cooper, sa film pomaly presúva k prezentácii neznesiteľných hudobných blábolov Lady Gaga. Jedna hviezda za Coopera, je to naozaj veľmi fajn herec.