triana

Príjemným prekvapením je, že tu nenájdete žiadne milostné troj- a mnohouholníky (SPOILER: keďopomeniemejejkamarátkuktorásinašťastiedápovedaťavpravýčassastiahne KONIEC SPOILERU), tak typické pre ázijskú tvorbu, v ktorých hlavné postavy riešia hlavne jeho či jej vzťah s kamarátom/kou, či bývalým/ou alebo terajším priateľom/kou, ktorý/á si ju/ho chce stoj čo stoj udržať alebo získať používajúc mišmaš intríg od výmyslu sveta. Takže máme tu dvojku sympatických hercov. Jednu Smoliarku, ktorá akosi nechtiac, vždy beží v ústrety trapasom a Pána Dokonalého, ktorý pri jej faux pas len žmúri oči a riadi sa heslom: „Keď ju miluješ, nie je čo riešiť.“ Výsledkom je humorom nabitých 120 minút so síce predvídateľným koncom, avšak nepredvídateľnými situáciami počas celého filmu. 4,5 hviezdy, 10% dolu za scénu na terase a následnú konfrontáciu.

Jeden z mála ázijských filmov všeobecne, kedy mi dĺžka stopáže trochu prekážala. Mohla by som sa vyhovoriť na nevyhovujúce časové podmienky (je takmer jedna hodina po polnoci a ráno treba skoro vstávať), ale koho tu klamem. Najradšej by som film ukončila už v prvej polovici. Druhá polka bola umelo naťahovaná, keďže sa v tej prvej nestihlo doriešiť to i tamto, a bez toho to predsa nejde. Ambivalencia žánrov - (mnou milovaná, inými zatracovaná, a) tak typická pre Kóreu - dosahovala extrémne výkyvy. Dramatická zložka pôsobila deprimujúco, komediálna až príliš odľahčujúco, romantiky by som tiež ubrala. Ako už poznamenal Jirka_Šč, bozk skutočne vyzeral ako bozk, bohužiaľ moje sympatie si film týmto počinom nezískal. Milujem kórejskú tradičnú drevenosť - za to sa nestrieľa. Najväčšiu časť mojich sympatií teda získala komediálna zložka. No i napriek všetkým mojim predošlým výčitkám, bola by som ochotná dať 5*, nebyť scény s autom na železničnom priecestí, okopírovanej z amerického Fireproof (alebo ktovie odkiaľ). Krátko ešte spomeniem, prečo vlastne to vysoké hodnotenie: 1. Mi-soo - také ženy skutočne existujú. //// 2. Život je naozaj vzácny a netreba ho premárniť, ani sa ho vzdať. Máme totižto len jeden. //// 3. Všetci sme do určitej miery zodpovední za druhých. //// Môj monológ zakončujem naj scénou na policajnej stanici. Kto videl, vie, ktorú mám na mysli.

Romantická linka tu pôsobila príliš rušivo, bez nej by to bolo snáď i za 5. Čo si to navrávam. Nebolo. Ale boli by to čistejšie 4.

Neviem, z akých zdrojov tvorcovia čerpali, spočiatku sa mi zdalo, že od Michala Lacka, SJ, avšak tretí a štvrtý diel sa od neho značne odchyľuje. Ja osobne sa prikláňam k názorom Gorazda A. Timkoviča, OSBM, ktorý dokazuje, že: 1. svätý Cyril sa stal episkopom už v Byzancii; 2. svätí Cyril a Metod priniesli a šírili na Veľkej Morave byzantskú liturgiu. Avšak i človek nezainteresovaný do problematiky misijnej činnosti týchto svätcov na Veľkej Morave, ktorý aspoň trochu pozná zvláštnosti gréckeho a rímskeho obradu, neprehliadne chyby typu kombinované prežehnávanie sa v Byzancii. Tie tri hviezdy dávam za animácie.

Hlavnému príbehu by som viac ako 3 hviezdy nedala, zato príbehu Kang Chiho rodičov pokojne aj 10. Nechcem diskriminovať mužov s plnými perami (koniec koncov nie je začo), ale na tie Lee Seung Giho (nech ma jeho obdivovateľky hoci ukameňujú) sa mi dobre nepozerá. Ďalšia vec, ktorá mi vadila, boli "timeouty" počas bojových scén. Všetci zrazu prestanú bojovať a čakajú, kým sa naši hrdinovia porozprávajú. Potom pokračujú v boji. A na záver SPOILER: vidiac polmesiac visiaci na broskyňovom strome pri stretnutí s Yeo Wol na konci poslednej časti, na Kang Chiho mieste by mi do smiechu nebolo. Vieme predsa, čo to znamená.

Nudné, nezáživné, tiky vyvolávajúce – mohlo by sa tiež nazvať „Monotónne rozpravy o číslach“. Stopáž už sama o sebe je pomerne dlhá, ale ničnehovoriace, opakujúce sa témy robia martýriu neznesiteľnou a zdá sa, že bez konca. Presne ako hodiny matematiky. Režisérovi sa nielenže nepodarilo vzbudiť u mňa lásku k číslam, ale zadupal aj posledné sympatie, ktoré som k matematike prechovávala ešte zo školských čias. Dve hviezdy – jedna za nádherné vyjadrenie ľudskosti a druhá za herecké obsadenie.

Tak tento príbeh šiel úplne mimo mňa. Mám rada romantické príbehy. Mám rada i príbehy, kde dvom zaľúbeným niekto/niečo bráni byť spolu (happyend je +). Ale čo neznášam, bolo vyjadrené správaním týchto dvoch hlavných "hrdinov". On, vôl, akého by ste len ťažko pohľadali, si zaslúžil presne to, čo dostal. A ona? Jej krása bola nemierne preceňovaná (čo nie je jej chyba) a určite nevyzerala na svoj vek (za to tiež nemôže). A nemôžem si pomôcť, ale správala sa ako koza. Tak nejako som im priala, aby im to nevyšlo./// Čo sa týka hereckého obsadenia, všetci boli skvelí, len tá Yuko mi tam akosi nesedela (už som napísala, prečo)./// Ináč nemám čo vytknúť - spracovanie nadpriemerné.

Do konca poslednej akčnej scény som tipovala, kto umrie a kto ostane nažive, a tiež som hádala konečný počet zabitých zamestnancov "spoločnosti" - výsledok zaSPOILERujem - všetci. Aké prekvapenie, však? Čo ale pre mňa bolo prekvapením, je hollywoodsky záver. To, že sa film nedržal kórejskej šablóny až do konca, ma vôbec nemrzelo, práve naopak. P.s: Scénu s naháňačkou vysokozdvižným vozíkom v pozadí som si prehrávala niekoľkokrát, ale aj tak jediné, čo si pamätám, je len ten vozík :)

Pozreté znovu - tento týždeň už druhý krát, dohromady možno 30. Za každým pozretím ho milujem stále viac. Milujem príbeh, postavy, ich nedokonalosť, vyváženosť ich kladov i nedostatkov, spôsob, akým sa Miyazaki san pohral s predlohou... A po dnešnom zistení možného vplyvu autorky predlohy, C. S. Lewisom a J. R. R. Tolkienom, pridávam k páru očí plných obdivných pohľadov aj jedno trepotajúce detské srdce - ako srdce vtáčatka.

Na začiatok si dovolím citovať predejane z asiatorrents: "Why sub? Ji Sub doesn't say one single word. So who cares what other people talk." (Na obranu Ji Suba treba povedať, že jedna veta tam od neho predsa len zaznela.) ///Pozreté bez tituliek (nejaké tam boli, ale haki-baki som sa zatiaľ nenaučila čítať), i napriek tomu, že japonsky viem len (arigato, moši moši, nande a sodeska) o niečo slabšie ako kórejsky, budem hodnotiť. ///So Ji Sub skvelý, gangstri (alebo čo boli zač) bez pištolí - vlastne tri tam boli. Nie. Štyri. To je fuk. ///Hudba bola fajn, prvých 5 minút. Po 30 minútach mi už kvalitne liezla na nervy a po hodine uši prepli na mód selektívneho počúvania a precitla som až pri zvukoch záverečnej pesničky. ///Nemohla som sa ubrániť pocitu, že film bol točený "poloprofesionálmi" (takto nejako si predstavujem študentský celovečerák) a preto napriek všetkým nedostatkom hodnotím tak vysoko.