Fiftis

Ďalší do zbierky romantických filmov o dvoch postavách, ktoré si k sebe nájdu cestu. Dustin Hoffman mi vadil, obzvlášť jeho smiešnou chôdzou a nízkym zrastom, ale Emma Thompson bola skvelou voľbou. Je to film hlavne pre starších aby boli utešení, že aj v pokročilom veku sa dá nájsť láska svojho života. Film je rozprávaný veľmi pútavo, pri druhom pozeraní by ma asi nudil, ale pri prvom ani nie. Páru ste držali palce a aj keď sa to v úvode ťahalo ako sopeľ na rukáve, nakoniec si hlavní protagonisti našli k sebe cestu. Škoda nevýraznejších piesní a niečo tomu predsa len chýbalo, ale inak to nepokazilo mozaiku romantických filmov.

Smrdí to britskou produkciou a o mini vtáka Toma Hardyho som naozaj nestál, ale ono to bola zábavná akcia. Prepojenie umení je v Bronsonovi kľúčové. Divadlo, výtvarné umenie, klasickú orchestrálnu hudbu, film a animácie kladie Bronson za pomoci režiséra na rovnakú úroveň spolu s násilím. Rozmanitosť umení zabezpečuje snímke širokú škálu výrazov a filmová forma je tak veľmi atraktívna. Aj keby divák s privretými očami klesol do kolien pod ohurujúcou formou. Postava Charlesa Bronsona je zobrazovaná veľkolepo prostredníctvom „zaužívanej filmovosti“, ako by si to Bronson zrejme sám želal. Avšak spôsob zobrazovania je taký výrazný, aby neustále pripomínal, že je to „len film“. Nedochádza ani k stotožneniu sa s ktoroukoľvek postavou, pretože to nie sú postavy z drámy, z psychologického diela.

Som jeden z najväčších fanúšikov Star Wars, videl som doteraz snáď všetko, čítam aj komixy z ktorých viem oveľa viac o našich hrdinoch. No v poslednej dobe sa pri Hviezdnych vojnách nejak nudím. Pred týždňom som opäť pozrel moje najobľúbenejšie - Epizódu I, II a III a len tak som to zhltol, zase skvelý zážitok, no pri dnešných seriáloch sa nejak neviem do toho dostať, už sa prestávam tešiť aj na seriál o Ahsoke. Narážam na nudnú druhú sériu Mandaloriana, celý seriál Boba Fetta, príšerného Andora, trápne japonské Visions a teraz aj toto - Tales of the Jedi. Nebola to katastrofa, ale nedostalo ma to. Áno, je tu zaujímavý zrod Anakinovej padavanky Ahsoky a tiež mladý Qui-Gon Jinn a jeho učiteľ Count Dooku, ale inak to ako sa hovorí stojí za vyližprdel.

Snímka sa ku mne dostala prekvapivo až v posledných mesiacoch a očividne nie som sám, keď vidím 3.800 hodnotení pri takých hviezdach ako Al Pacino, Robert De Niro či Carla Gugino. Hodnotím priemerne i keď je vo filme skvelý plottwist - zvrat, ktorý som nečakal. Spomínaní herci hrajú fajn, sú to predsa hollywoodske hviezdy, škoda že Carla Gugino nedostala viac priestoru. Prekvapil aj 50 Cent, aj keď jeho som považoval vždy za v celku slušného herca. Donnie Wahlberg tiež hrá dobre, Wahlbergovci to majú v rodine. Snímke niečo chýba, je to také suché, deprimujúce, rovnako tak prostredie. Nie je to veľkofilm, ale kvôli finálnemu zvratu sa to oplatí vidieť.

Toto je animovaný film určený asi čisto pre deti a tými deťmi nemyslím 11 ročné ale asi tak 5-6. Navyše sa mi veľmi nepáčila lacná animácia a postavy neboli pre moje oko zaujímavé. Rovnako tak sa nedá pochváliť dej či prostredie, v ktorom sa ten dej odohrával, ale ako píšem, 5-6 ročným sa to možno bude páčiť. Táto snímka má zo 6-7 pokračovaní, tak mám čo robiť a dúfam že nebudem ľutovať, že som sa do toho pustil a snáď sa to každým dielom bude len zlepšovať. Pri toľkom množstve zhliadnutých počítačovo-animovaných filmov som asi náročný divák, ale Cililing ma neoslovil a nedal mi nič nové, čo by som v iných animákoch nevidel.

Tak toto bolo niečo. V posledných rokoch mám v obľube pridávať do svojej zhliadnutej zbierky počítačovo animované snímky cez fakt, že už som za 33.rokom svojho života. Ale je všetkým jasné, že počítačovo animované snímky nie sú len pre deti. Od tejto snímky som nič nečakal, lebo je málo známa a dokonca z Nemecka. Ale ľudia, ja som plakal. Od smiechu. Film som videl s českým dabingom a keď som videl miestnu galériu, videl som v nej peknú princeznú, no keď sa ozval mužský hlas, ktorý ju daboval, skoro som od smiechu stratil vedomie. Bolo to ako sledovať nejakého nechutného transvestitu, ktorý sa vydáva za princeznú. Naozaj český dabing chválim, i keď mi je jasné, že princeznú v každej krajine daboval muž. Ak sa chcete zabaviť, baví vás Shrek a podobné, určite odporúčam. Toto aj dokonca pripomína voľné pokračovanie zo sveta Shreka.

Skutočne môžem napísať že Emiliu Clarke milujem a nie je to len akoby nejaká sexistická stránka, ale sám to neviem určiť. Je to akoby šarm, pohľad, úsmev, výraz.. proste všetko dokopy. V nie veľmi známom filme si tu zahrala zdravotníčku Verenu, ktorá sa snaží pomôcť malému chlapcovi, ktorý počuje svoju mŕtvu matku za stenou jeho izby. Všetko by sa zdalo jasné, až kým tie hlasy nepočuje aj sama Verena. I keď som dal priemerné hodnotenie, mám chuť si to pozrieť hneď znova. A áno, v podstate len kvôli Emilií, ale ona hrá proste všade božsky. Táto snímka pripomína známu Ženu v čiernom s Danielom Potterom Radcliffeom, či The Others s Nicole Kidman. Tejto snímke však na rozdiel od spomínaných niečo chýba. Škoda.

Okamih zlomu trochu pripomína Prvotný strach, ktorý natočil ten istý režisér, Gregory Hoblit, s rovnakou vnímavosťou k náladám súdnych siení a trochu právnické thrillery Johna Grishama s ich ľahko cynickým profesným humorom. Hlavne však ukazuje, že starosvetské detektívky bez akčných výstrelkov nie sú zďaleka určené na odpis. V suchopárnej púšti filmov, ktorých pointu vytuší divák hocikedy rýchlejšie ako sám scenárista, znamená Okamih zlomu úľavnú oázu. Pritom nie je bohvieako oslnivo natočený. Naozaj veľmi dôvtipne vymyslená detektívna zápletka. Hoci je vrah nevernej manželky od počiatku známy, dokonca sa prizná, vodí vyšetrovateľov za nos tak rafinovane, že do poslednej chvíle vládne v príbehu aj v miestnosti napätie, ako to vlastne urobil a či mu vinu vôbec dokážu. Tak múdra šaráda pre mozgovú rozcvičku sa hneď tak nevidí.

Snímku som si pozrel kvôli krásnej Daryl Hannah, ktorá tu hrala manželku nacistického dôstojníka a priznám sa, že kvôli nej by som aj ja zdvihol pravú ruku. Inak tu máme v skutku nudnú snímku z druhej svetovej vojny a zase typické klišé ako sa nácek zamiluje do židovky. Zo snímky cítiť, že je točená v Kanade a teda pôsobí ako b-čkový TV film, ale ja som dosť ovplyvnený tým, že som videl asi 200 filmov z prostredia druhej svetovej vojny a tak som asi v tomto žánri dosť náročný, lebo som videl naozaj veľa unikátov. Kim Coastes sa do role nacistu hodí, a to nielen svojim účesom či krutým vzhľadom. Neviem akému typu divákov by som film odporučil.

Zlákala ma vedomosť, že je to "cyberpunk" futuristic, sci-fi fantasy, na čo som ja maniak a tiež vedomosť, že sa tu budú premávať nohy Monici Bellucci v silonkách. Nečakal som od toho veľa, no bola to jazda. Na začiatku by ste nečakali, ako sa film vyvinie a kam povedie. Je to poriadny "electro" shit, ktorý som si užil naplno. Skvelá scéna, ktorú som si musel pustiť viac krát bola po hodine a štvrť, kedy postava sexi Torquel zabíja všetko čo sa hýbe pri piesni "Ily" (I love you baby). Škoda len že nebola scéna dlhšia. Graficky vyzerá všetko prekvapivo kvalitne, možno až na to rohaté monštrum. Herci podali dobré výkony. Rozhodne si s odstupom času tento film pozriem znova.