kamil.i

Moderná muzikálová rozprávka o tom ako sa dá vyriešiť korupcia, monopol a otroctvo dobrosrdečnosťou, cieľavedomosťou a predajom na neregulovanom voľnom trhu (:D). Zrejme to takto autori scenára nemysleli na prvú signálnu, ale každopádne sa mi celý film opakovane vynárala otázka: Nedrbe im už v tom súčasnom Hollywoode? Akoby sa vo WB hrali na súčasného Disneyho. Natočené je to síce obstojne, aj keď ten pestrofarebný CGI festival nemusím, možno by Wonka zaslúžil i 3 hviezdičky, ale už len pre ten priblblý scenár dám menej.

Typický Schraderov námet. Muž s prísnymi pravidlami sebakontroly, ktoré majú potlačiť jeho temnú minulosť pracuje v zdanlivo banálnom prostredí, ktoré namiesto dojmu každodennosti skôr otvára otázky o ľudskej neslobode v súčasnej spoločnosti, o sociálnych deviáciách a iných extrémoch. Krehký asketizmus ústrednej postavy naruší príchod ženy, či inej postavy, takisto s komplikovanou minulosťou, ktorá v ňom vzbudí pocity a túžbu ochraňovať a pomôcť, čo v kombinácii so spomenutými faktormi v konečnom dôsledku vedie k nevyhnutnému násilnému konfliktu. K tomu zaujímavy voice-over, (neo)noirová zápletka, jednoduchý pomaly plynúci dej, presná minimalistická réžia a máme tu ďalší skvelý Schraderov filmový počin.

Na rozdiel od Pasoliniho Kytice z tisíc a jednej noci v Decamerone jednotlivé príbehy nie sú nijak prepojené, dokonca mnohokrát zachytia len fragment pôvodnej poviedky a nedopovedia ju. Neviem, či by som filmu rozumel, keby som nečítal predlohu. Napriek tomu predstavuje Decameron celistvejší a celkovo zmysluplnejší celok - po príbehovej i metaforickej stránke - ako Kytica. Nuž, zrejme je vhodnejšie, keď autor interpretuje dielo z vlastného kultúrneho prostredia a neutápa sa v "exotických" metareprezentáciách.

Úchvatná výprava a niektoré kamerové zábery (iné pôsobia takmer amatérsky), ale inak nesúrodý a nesúvislý kúsok napriek tomu, že je dejovo aspoň nejako poprepájaný - na rozdiel od Pasoliniho Decameronu. Jednotlivé pseudointelektuálne nadinterpretácie nedávajú zmysel a v konečnom dôsledku Kytica pôsobí skôr ako autorova túžba, či výlet talianskeho štábu do exotiky (mrk mrk Slnce, seno, erotika po 89tom), než nejaká metafora radosti zo života, či umelecké stvárnenie Tisíc a jednej noci.

Skrz Bayov vyblýskaný frenetický štýl je to vlastne realistická sociálna sonda do myslenia a konania "jednoduchých" ľudí - ako si predstavujú svoje ciele, ako ich chcú dosiahnuť a ako sú manipulovaní. Napriek tomu, že príbeh sa odohráva v 90tych rokoch, je relevantný i dnes - obzvlášť dnes.

Evil Dead Rise nemá okrem ústredného hororového motívu nič spoločné s pôvodnou sériou, ani s remakeom a jeho scenár zapadá do typickej šablóny moderného béčkového hororu, no uznávam, že réžia je na veľmi obstojnej úrovni. Režisér vlastne vytiahol z hlúpučkého scenáru maximum. Paradoxne je jeho autorom - zaujímavá tvorivá schizofrénia.

Najlepší film o rozchode, aký som kedy videl. Zároveň najlepší romantický film, pričom tento žáner nemusím. Skrz svoj fantaskný odtieň je mimoriadne realistický v analýze vzťahu, jeho komplikácií a rozpadu. O vizuálnych nápadoch samotných, ich použití v kontexte príbehu a výtvarnom spracovaní sa ani nemusíme baviť - sú brilantné. Tak ako ústredný song od Becka.

Jeden z najhravejších a najpútavejších filmov o dospievaní - resp. o adolescentnej dezilúzii zo života - aké som kedy videl. Takmer na rovnakej úrovni ako Mexická jazda. A Igby je poriadna jazda - napriek tomu, že nejde o road movie. Dokonca sa v ňom dá čítať moderná interpretácia Kto chytá v žite.

Odpor kovaných blackmetalistov, vrátane kapelníkov, ktorí sa diania priamo, či nepriamo zúčastnili, voči tomu ako Lords of chaos vykresľuje jednotlivých protagonistov len potvrdzuje, že film trafil klinec presne po hlavičke. Nič proti black metalu, som fanúšikom. A preto poznám niektoré maniere ľudí, ktorí sa v ňom pohybujú. Všetka tá teatrálnosť a mačizmus k tomu jednoducho patria - potom kapely rozdeľuje, či dostatočne zvládajú aj hudobné remeslo. Od koho iného mohlo takéto pózerstvo prísť, ak nie od rozmaznaných pubertiakov zhýčkaných severským sociálnym blahobytom, kde si musia nepriateľa a následný odpor vymyslieť - inak im reálne nič nehrozí - a v konečnom dôsledku svoju agresiu ventilujú len kvôli pozornosti verejnosti, lebo by sa unudili (alebo upili) k smrti? Bez ohľadu na to ako presne sú zobrazené skutočnosti sa tvorcovia v zásade držia faktov (vražda, podpaľačstvo, skutočné fotografie atď.), akurát súvislosti zrejme interpretujú po svojom a o tom je tvorivý proces. Z psychologického hľadiska je film mimoriadne presný - musím to priznať aj napriek tomu, že zo spomenutej predstieranej rebélie a egotripu pár tínedžerských magorov vzniklo v konečnom dôsledku niekoľko skvelých kapiel. Ten, kto neprizná, že v skutočnosti šlo pri daných udalostiach o súboj v popularite medzi mládežou a nie o ideologický odpor, či nejaký iný vyšší princíp a slepo adoruje vykreslených členov kapiel, zrejme ešte mentálne nedospel.

Nie veľmi podarený pokus o českú Magnóliu.