Tyia

 

 

 

Originálny názov: Bronenosec Poťomkini
Rok: 1925
Réžia: Sergej M. Ejzenštejn
Scenár: Nina Agadzhanova
Kamera Eduard Tisse, Vladimir Popov
Hudba: Dimitrij Šostakovič
Hrajú: Aleksandr Antonov, Grigori Aleksandrov, Sergej M. Ejzenštejn

 

V dnešnej dobe kedy som zvyknutá na techniku 21 storočia ma film spočiatku až tak nezaujal.  Bola som však ohúrená predstavou že už v roku 1925 existoval tak veľký človek ako bol Ejzenštejn ktorého každý záber bol umeleckým dielom. Tento film je pre mňa až príliš veľkou komunistickou propagandou ale ako som sa dočítala na objednávku sovietskej komunistickej strany a preto vo mne nevyvoláva nechuť k tomuto režisérovi a dokážem si naplno vychutnať formu jeho réžie.

 

Príbeh sa odohráva v roku 1905 keď v Rusku začali protesty kvôli nedostatku jedla. Potemkin je vojenský krížnik ktorého posádka sa búri následne potom čo dostali na palubu mäso v stave rozkladu. Námorníci odmietajú zjesť polievku a búria sa pod vedením Vakulinčuka. Na lodi vypukne vzbura námorníkov. Vakulinčuka zavraždia a námorníci ho vystavia v prístave Odesa. K jeho telu chodia pútnici a začína v nich podnet pre revolúciu. Celé mesto sa búri proti vláde. Vzápätí sa na schodoch zjavili cárski vojaci a začali strieľať do davu. Zahynulo pritom asi 2000 ľudí.

 

V tejto časti filmu som bola fascinovaná zábermi na lodi, kompozície a Ejzenštajnovej snahe vniesť do filmu čo najviac moderného výtvarného umenia. Strihy boli dynamické čím ma držal v napätí. Aj keď to bolo miestami trochu drastické, snažila som sa oddeliť obsah od formy a zamerať sa iba na technické prevedenie. Preto som mala po prvom videní tohto filmu v deji veľký chaos a podarilo sa mi zorientovať až po podrobnom prečítaní obsahu na internete. Tento film je bez debaty prelomovým filmom. Celý je točený v exteriéry na rozdiel od vtedy točených filmov. Ejzenštejn v ňom ako prvý použil pohyblivú kameru.( to som sa dočítala na wikipédii. )

 

Film je rozdelený na 5 častí :

 

1.Mužstvo a červy 2. Dráma na palube 3. Mŕtvy volá po spravodlivosti 4. Odeské schodisko 5. Stretnutie s eskadrou

 

Navyše, v časti „odeske schodisko“ sú v záberoch umiestnené viaceré symboly, ako napríklad slávny kočík, ktorý ide dole schodmi. Táto scéna s kočíkom je jedna z najznámejších scén v histórii filmu, odkazoval na ňu napríklad film Briana De Palmu Nepodplatiteľní z roku 1987 a parodoval ju aj komik Leslie Nielsen vo filme Bláznivá strela. (dočítala som sa na cinema view).

 

Tento film som si nešla pozrieť s veľkou chuťou, no nakoniec som ostala prekvapená. Okrem toho ma pohltila hudba ktorá mi k tej masovej pantomíme veľmi sadla. Sem tam mi to hudbou a strihom pripadalo dokonca vtipné.