DavidWebb

Bývalý policajt s cajchom údajného pedofila a vraha sa spolu s údajnou mladistvou vrahyňou trpiacou všemožnými strašiakmi z minulosti (kto to, kua, vymýšľa, tieto scenáre) vydávajú hľadať pohrešovaného zamestnanca korporácie na žiadosť jeho manželky a popritom sa každý z nich vracia k svojim vlastným démonom, pričom tie snáď majú byť pre príbeh samotný ešte dôležitejšie, než nastrelená lajna príbehu. Tento seroš je vraj zfilmovaný podľa knihy (ktorú som nečítal) a samozrejme sa nájde veľa kritických komentárov že sa seriál nedrží originálu a bla bla bla. Ale hľadal som niečo z Austrálie a našiel som novú šou kde hrá že hrá Thomas Jane, dal som tomu zelenú a celkom som sa zabavil. Klokani dali do toho obrovský kus zo seba, takže príroda, krokodíly, loďky a mangrovy – to všetko kvitujem, rovnako ako herecké výkony, hlavne Jane to ťahá a je vidieť že si rolu obstarožnej, opuchnutej, alkoholom napáchnutej trosky užíva. Remeselne je to stvárnené nadpriemerne, ale nepáčilo sa mi rôzne tempo a drajv jednotlivých dielov a určite by sa všeličo dalo vytknúť aj scenáru. Postava Pety Wilson absolútne zbytočná (hoci som ju rád po dlhej dobe videl a smutnovesele si zaplakal ako starneme) a herečka v postave Amandy nie moc sympatická, ale kolem a kolem príjemne strávený čas, hlavne pre milovníkov už spomínanej Austrálie.

Vcelku zaujímavý a slabučko aj originalitou líznutý výlet do mojej obľúbenej Austrálie, kde si tvorcovia seriálu celkom zdárne zaspomínali na sen po prechlastanej noci, v ktorom si za toho svatého nevedia spomenúť ako uplácať z hovna cihly na špitál, do ktorého sa dostal Jamie Dornan, ale ako som už písal „zdárne“ – čo znamená že hoci boli úspešní, tak Jamie bol nakoniec z toho doslova na prášky. Prvé dva diely ma celkom ohúrili réžiou a hutným príbehom, v treťom sú už slušne rozdané karty ale dôjde na až neuveriteľné klišé a rozhodne nechcené a nepatričné scény, ktoré ma našťastie len rozosmiali. Posledný diel mal podľa mňa skončiť o pár minút skôr, snaha dopovedať príbeh úplne doslova a do jasného konca bola rušivá. Herci fajn, LSD trip tiež a ja tú Austráliu proste milujem. Za 4.

Ďalší dôkaz o vymierajúcom žánri „dobrodružný“ už ani nepotrebujeme, stačí sa pozrieť na rok vzniku flikov ako Indiana Jones (1981) alebo takú Honbu za diamantom (1984) a ťažko sa ubrániť slzám smútku, že po toľkých rokoch sa v tejto šálke stále iba šlape voda. Dalo by sa namietať: A čo Piráti z karibiku? No jo no, lenže bez ohľadu na ich zaslúžený úspech a čarovnú nostalgiu, tí nie sú čistokrvní a miešajú v sebe žánrov viac. A tak hladných divákov dnes už propagandistické filmové štúdia kŕmia akurát tak lacnými, bezduchými napodobeninami typu Lovci pokladov alebo Uncharted, akoby sme všetci boli práve vysraní indiáni, ktorí si s úžasom prehliadajú farebné sklíčka oproti slnku. A tak ocením aspoň snahu a fakt, že sa na tento žáner úplne nezabudlo. 50% PS: Potitulková scéna s akože pokračovaním? Čo si to tam sypete do kávy v tých produkciách...?

Medzi survival žánrovkami si Fall svoje miesto síce nájde, ale... Po technickej stránke je flik zmáknutý slušne a nutno dodať, že nápad uviaznuť na 600 metrov vysokej veži (ehm, v podstate stožiari) na placke o veľkosti satelitného taniera je takisto originálny ako aj šialený. Celý vtip ako pripútať diváka k obrazovke je v zásade postavený na zobrazovaní scén, ktoré majú vyvolať závrať z výšky (mimochodom pôsobivo nasnímané) a rejžovi sa rovnako podarilo donútiť ma premýšľať nad tým, či by som sa snažil zletieť dole na chrbte supa, konečne sa už naučil tibetskú levitáciu, urobil si z lana opasok okolo stĺpa alebo si odovzdane skočil hlavičku frajersky smerom dohora s roztiahnutými rukami. Čo naopak na filme zamrzí je motivácia oboch devušiek prečo sa vyštverať na vrchol rozpadajúceho sa a hrdzavého stožiara, výber herečiek do hlavných polí, a niekoľko scén, ktoré si slušne požičiavajú nápady z o triedu lepšieho Smrtiaceho prílivu. Záver ma trochu zaskočil, dokážem si predstaviť skrátenie strednej časti filmu aj o 15 minút a naopak priliať olej do ohňa v záverečnej fáze záchrany, kde to mohol rejža posunúť až na kraj žánrového šialenstva a podľa spôsobu spracovania by to kľudne vydalo za 4 možno až 5 hviezd... Bol som rozhodnutý dať lepšie 3 hviezdy, ale sere pes, bavil som sa.

Ups, tak tento flik za komentár snáď ani nestojí, jediné čo bych k tomu dodal je, že ak máte chuť na film s veľmi podobným konceptom, tak si radšej zopakujte Jakubov rebrík (1990), ktorý je na úplne inej úrovni.

„Ja v tom chcem mať Vensána Onofreja!“ zvrieskol producent seriálu a zlostne tresol päsťou do stola, zatiaľ čo druhou rukou si nervózne uvoľňoval kravatu okolo spoteného krku. Vensán však po prečítaní prvých dvoch strán scenára tento patrične načechral, požmolil, aby si s ním bez ujmy vytrel riť po vysraní a tak producentovi neostalo nič iné, ako hľadať medzi „hercami“ jeho dvojníka do úlohy... záporáka? Nič také ani omylom. Náznak konceptu z Fringu je tu zrejmý, ale hoci Fringe rovnako v niektorých dieloch klesol na úroveň žumpy, aspoň mal zaujímavé a sympatické postavy a často krát aj originálne storky. Debris je očividný rýchlokvas, kde najzaujímavejšie scény vidíte v úvodnej niekoľkosekundovej znelke a zvyšok včítane castingu, hereckých výkonov, soundtracku a dialógov je poloamatérska trápnosť pár exceláns. Po piatom dieli kopírujem Vensána.

Niekto zabíja násilníckych chlapíkov na pohyblivý sviatok v apríli a celé je to obtočené okolo bývalej „dancerky“, ktorá sa snaží začať nový život a ktorá bola v minulosti spätá z jednou z obetí... Ten príbeh by kľudne vydal na jeden diel Vrážd v Midsommeri a verím tomu, že s inšpektorom Bárnebym by to bolo aspoň zábavnejšie, ucelenejšie a nevyplytvalo by sa nato úplne zbytočných 8 dielov. Je mi trochu ľúto anglického Jurka Klaúnýho, ktorého som zatiaľ videl iba v seriáloch nanajvýš za 3 hviezdy i keď priznávam, že všetky jeho fliky som nevidel. Seriálu neškodí iba dĺžka, ale aj režisérske experimentovanie so žánrami a snaha o občasné (možno nechcené?) odľahčenie cez „humor“ („Cejtim to v moči“, alebo infantilní nájomní vrahovia), ktoré vo výsledku useknú ako-tak budovanú atmosféru skôr, než ju divák vôbec začne cítiť. Ostatní herci okrem Jurka a dancerky hodne nevýrazní, ich party nezaujímavé a v niektorých prípadoch zbytočné až iritujúce. 3 hviedy sú vlastne dosť štedré, 50%.

Tak už konečne posledné zvyšky z evandžerskej kaše vytreté z marveláckej panvice, alebo budeme ešte pokračovať s Tonyho frajerkou a tak dále a tak dále? Hawkeye bol z nich asi najmenej zaujímavou postavou a aj preto som do tohto serošu išiel so značným dešpektom, ktorý sa minimálne v prvej polovici ukázal byť oprávneným. Pretože to pochopili(?) asi aj marveláci, ale prachy sú prachy a nejakú tú škváru treba stále niekde ponaháňať, v zásade si iba požičali meno Hawkeye a celý seriál uplácali s celou radou iných postáv a kde Jeremy Renner je iba sekundantom. Bude to asi len prílišnou opatrnosťou štúdia, že to obmedzili na primeraných 6 dielov a ak hej, tak potom sa rozhodli správne, pretože to určite výsledný dojem ako-tak zachránilo. 3 ester nakoniec hodím za posledný diel a Vensána, ale ten koniec s ním to nemysleli vážne však, však? Takto trestuhodne zahodená, zanedbaná, nevyužitá, zaujímavá a charizmatická villain postava... to je na bojkot pomaly.

Asi rozumiem všetkým čo im to nesadlo, hlavne ak je tam snaha zrovnávať to s predlohou Terryho Pratchetta, ja som sa však dobre zabavil. V hlavnej úlohe značne prehrávajúci Richard Dormer je iba jedným z viacerých nedostatkov tejto adaptácie, ale mal som nato náladu a tak som sa zameral skôr na pozitíva a jedným z nich je pán Smrť, ktorého rapový song v siedmej časti ma totálne stočil do klbka na koberci. 8 dielov ubehlo jak víkend po turnuse a dojmy zostali ozaj slušné, druhej rade by som sa nebránil. Objektívne skôr silnejšie 3 ale keď vidím tie hodnotenia tak rád jednu prihodím.

Nemá zmysel prepisovať to čo tu už napísali mnohí. V zásade by môj komentár bol kópiou kolegu Morholta preložený do slovenčiny.