DavidWebb

Nie sú kádre, kurwa, chýbajú kádre... a to sa potom každý čuduje, že strýko Henry ešte v 96-ke lieta po svete aby trúsil svoje múdra každému, kto chce či nechce počúvať a namiesto trénovanej, kondične, technicky, sexuálne a takticky zorientovanej mrštnej zabijáckej mašiny má MICIAFBINSA 6-99 k dispozícii neviem-kde-je-sever feťáčku/prostitútku, ktorá dostane hneď potom ako famózne s jednou rukou vo vlasoch ukecala invalida na vozíčku(!) k smrti, ďalšiu zakázku za 2 mega v New Yorku, kde uja rozpačito poškrabe hrebeňom po krku keďže tento už náladu na ukecanie k smrti nemal a potom vonku spolu s Judom sa v aute modlia kadiš aby ujo zomrel na otravu krve. Tomu hovorím nová doba, nová doba. Ale, nebudem iba krutoprísny a napíšem že tento koncept zo sveta špiónov ma vždy bavil a stále baví, že ocením každú snahu o nový prírastok do žánru a že záver opäť nesklamal a naservíroval ďalšiu dementnú, do pekla volajúcu „akciu“ v autobuse, za ktorú – nemôžem inak – uberiem aj ďalšiu vločku. Okrem toho to bolo celé, také, také celkom rytmické ale bez melódie.

Ono to má v zásade celkom dobrý koncept tento Vicious Fun (nie scenár, ten by si zaslúžil prerobiť  a bola by z toho B-čková pecka) a hoci to pôsobí lacno, vypadá to lacno a asi to aj lacné bolo, tak sa nato dá v pohode dívať ak vás bavia hororové komédie, pretože to nebolo vymyslené až tak zle. Problém je, že na komédiu by to chcelo viac čierneho humoru alebo komických scén a na horor by to zas chcelo prinajmenšom tiesnivú atmosféru, keďže tam nič hrôzostrašné nie je.  Ani casting sa nevydaril 100%-ne a minimálne chalana v hlavnej úlohe by mal dať niekto zdatnejší a bolo by to aj v tejto podobe zábavnejšie. Ale aj tak má Vicious Fun ten zvláštny feeling C-čkových flikov, ktoré sa vysielajú o jednej v noci na prima cool a nedovolia vám zaspať kým to nedopozeráte. 50%

Ale dalo sa to. Síce je pravda že Hedonista si príbeh vycucal z prsta, čo by ani nevadilo keby už teda dal tomu väčšie gule, ale spracovanie marné nebolo. No jo no, sestra bloncka predviedla, ako tým svetlovláskam začnú mozgové bunky škúliť do seba s jazykom fkútiku, keď na ne zaútočí panika a stres. Ale extra prísny by som na ňu nebol, predsa len tak moc chcela ségre pomôcť, až som jej to neveril. Herecky veľmi priemerné, ale ako som už písal bavilo ma spracovanie a celkom fajn hudba. Jo, rejža asi chcel na konci žďýmať divácke emócie, ale toto ešte severania nevedia. Alebo teda, aspoň Hedonista. 65%

Tak toto sa mi pacilo... posobive, casto dost realisticke a rejza evidentne vie, ako zaujat divaka. Ak som mal mobil za celu dobu raz v ruke, tak to je moc. Velmi bych privital druhu seriu.

Novodobí ruskí režiséri sa až moc spoliehajú na čarovný vizuál, ktorý spolu s výpravou a dobovými prvkami hrá v Devjatej prím, o to väčší problém majú s vyrozprávaním príbehu. Takže, prachy sú v tom fliku vidieť ale scenár má jednu nohu kratšiu než druhú a rejžovi nepomohol ani strih, ktorý je v druhej polovici tak bláznivý, že aj koxknutých rejžov hudobných videoklipov by z toho boleli oči. Herecky priemerné, atmosféra takisto priemerná, takže... vydržať sa pri tom dalo, ale nie je to nič pamätihodné. Aj moje hodnotenie je priemerné 50%.

Predstavte si toto: V nefalšovanom úžase na pol ceste do polohy sed na kresle, v akomsi nadsede, so skrivenou tvárou a prstami zarytými do kolien, mi pomaly odkvapkávajú sliny zo spodnej pery spadnutej sánky, nevediac odtrhnúť oči od obrazovky, na ktorej sa striedajú výjavy usmažených mozgov scénaristu a režiséra, v nechronologickom poradí ako sa im to prisnilo v predsmrtnom kŕči po 2-týždňovej feťáckej šnúre, pričom fetovali práškový silikón z nových tenisiek a dialógy si zapisovali močením krvi do ogrcaného koberca medzi zvyšky použitého toaletného papiera... Tak asi takto nejak som sa cítil pri sledovaní niektorých častí hlavne z druhej série. Ale ber to čert, občas som sa zasmial a nemalým plusom je u mňa aj fakt, že som poctivo dopozeral obe série dokonca, i keď mi to občas bežalo iba ako pozadie k inej činnosti. „Poctivo“ a „pozadie k inej činnosti“... Ku*va, ku*va, ku*va, to fakt k sebe ku*va nepasuje.

Cestovanie v čase je už slušným filmovým klišé, ale v tomto fliku je to celkom iná káva. Nie je totiž zapotreby žiadneho prístroja ani akéhokoľvek externého zdroja, iba jednu syntetickú pilulku, ktorá "aktivuje" epifýzu a všetko funguje na chemickej báze. Presne podľa hesla nič nehľadajte vonku (mimo seba) ale vnútri (v sebe). Naposledy som mal podobný nadšený pocit z neznámeho filmu, keď som dopozeral "Upgrade" s Marshallom-Greenom. Má podobnú atmošku a dokáže rovnako vtieravo vliezť pod kožu. Na jednej strane som rád, že podobné nápady niekto má a sfilmuje ich, na druhej strane sa sám seba pýtam, čo by z podobnej látky vedel vytrieskať špičkový rejža s veľkým budgetom. Tým nechcem zhadzovať Bensona a Moorheada, pretože odviedli slušnú prácu a s väčším budgetom by možno vedeli i oni z toho spraviť megabuster. Takže, dobre vymyslené, slušne zahrané a pekne to odsejplo, oba palce hore. Akurát by to chcelo lepší soundtrack. PS: Synchronic? Niekto máte...?

Nespočetne krát som v rôznych komentároch čítal, že skutočný a jediný pravý terminátor je v zásade len prvý a druhý film v chronologickom poradí a že vlastne všetky ostatné filmy sú prekliate neúspechom, berúc do úvahy aj ten fakt, že z každého ďalšieho pokračovania si štúdiá sľubovali aspoň trojdielne frančízy, čo im utŕžené šušlíky a ohlasy divákov/kritikov zakaždým zatrhli. A hoci je scénár dosť biedny, Temný osud ma hodne bavil nielen kvôli slušnej réžii (Tim Miller má dobré oko, vytunený zmysel pre detail a vie si vypiplane predstaviť každú jednu scénu a rozumne ich poskladať dohromady) ale aj za 1) Mackenzie Davis – kurnik tú babu som už predtým videl v troch filmoch ale nikde nespravila na mňa taký ťažkotonážny dojem ako tu. S krkom dlhým ako lama a plochým hrudníkom z nej nie je zrovna bárbína, ale na tej holke je niečo, z čoho sa mi krútia prsty na nohách dohora v pravom uhle. 2) Rozlúčka s živým Arnoldom v celej tejto značke (I won’t be back), čo dáva nepochybne Temnému osudu punc slzivej nostalgie a konečne za 3) flick je prešpikovaný akčnými scénami a vizuálnymi efektami – čož je hlavný dôvod prečo sa na akčné filmy dívam. Takže somár somárum, ja sa budem k tomuto pokračovaniu vracať, a rád.

Tá hudba v závere je už v TREŤOM filme! Bez ohľadu na jasný zámer rejžu vyždímať emocionálne diváka (čo som dopredu vedel) ma to aj tak dostalo. Čovek má chuť zohnať si psa, kruci. Dobre sa nato kukalo.

***Absolútny nezdar v hlavnej úlohe*** Už sa vám niekedy stalo, že v hlavnej úlohe filmu/tv seriálu sa "predviedol" niekto, komu ste v zásade želali len to najhoršie a dokonca aj od "záporných" postáv? Well... this is the case... celé naruby. Ale musím uznať, že určitý drive to malo.