Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Akční
  • Animovaný
  • Krátkometrážní

Recenze (4 964)

plakát

Panenky na útěku (2024) 

Primitívna zápletka a prapodivná štylizácia, kde je všetko absolútne nesúrodé. Coena je tu poznať naozaj len v detailoch, ale scenáristicky to tápa. Šteky Damona a Pascala sú preexponované a chémia medzi ústrednou dvojkou chýba. Qualley ale tú južanskú lesbu hrá na parádu. Aj napriek všetkým týmto kritikám sa na to ale dobre pozerá, je to iné, vťahujúce ( hlavne úplne zbytočné sexuálne scény) a má to aj značný nadhľad. Mišmaš žánrov, scén a hereckých kreácií, ktoré by v zásade nemali spolu vôbec fungovať a na nejakej primitívnej úrovni kupodivu fungujú. Nie pre každého. A od jedného z velikánov amerického nezávislého filmu pôsobí toto ako zvláštnejšia variácia na American Pie a tým ako päsť na oko pre všetkých fanúšikov.  Ale zostane to v pamäti. O tom zase nepochybujem.

plakát

Ašita no ataši no cukurikata (2007) 

Znova pri tomto filme platí, že kedysi by som v tom dokázal nájsť silnejšie prepojenia a byť voči príbehu empatickejší a chápavejší. Ale v zásade sa jedná o uvedomenie si toho, že v spoločnosti musíme mať rôzne masky pre rôzne situácie a ľudí a pritom zabúdame byť sami sebou. Obrovská mindblowing informácia, tentoraz vnímaná cez pohľad dvoch teenegeriek. Džun Ičikawa ale pristupuje k látke s láskou a hravosťou. Film nenudí, je plný krásnych momentov a atmosférických záberov a celý sa nesie vo veľmi uvoľnenom duchu. Síce bez gradácie, drámy a silnejšej scény, ale ako chybu to nepovažujem. Síce som z daných tém vyrástol a radšej si prečítam Murakamiho alebo Osamu Dazaia, ale bolo to príjemné ohliadnutie sa za dobou, kedy som podobné úvahy mal aj ja, a bral som ich, podobne ako ústredné hrdinky, smrteľne vážne.

plakát

Americká fikce (2023) 

Jediné čo mi tu vadilo bola línia s matkou. Inak sa jedná o veľmi vyspelú satiru s perfektných Wrightom. Zamýšľanie sa nad umením a hodnotou je tu tak trefné až to bolí. Hlavne v rámci súčasných amerických trendov. Scenár je veľmi vyspelý a krásne pracuje aj s emóciami aj s humorom. Zároveň to celé pôsobí trošku smutne. Manifest o tom, ako sa hodnotné umenie vytráca. Jeden z tých filmov, ktorý je krásnym zrkadlom k africko-americkej kultúre a ku kultúre ako takej. Bez pátosu, inteligentné a so silnými scénami. Takto má vyzerať film o umení. Na oscara to asi nie je, ale bavil som sa.

plakát

Argylle: Tajný agent (2024) 

Dve postavy, ktoré medzi sebou nemajú absolútne žiadnu chémiu, sa snažia dostať na kolená zlú organizáciu v nefunkčnom digibordely. Vaughn bol kedysi filmový vizionár. Vyzerá to tak, že tým dňom je koniec. Argylle je prvoplánový, absurdný a zaseknutý v čase. Takéto veci mohli fungovať 20 rokov dozadu. Vaughn sa vykráda a robí to tak okato, že to stráca štýl a originalitu. Finálny tanec vo farbách je veľmi zlý. Nehovoriac o korčuľovaní na rope. To, že to trošku pripomína rezanicu z prvého KIngsmana je na zaplakanie. Chýba tomu sofistikovanosť. Zmysluplné charaktery. A nadhľad. Berie sa to príliš vážne. Snaží sa to pôsobiť ako štýlová jazda, ale je to skôr uťahaný digidôchodca. Prepojenie so svetom Kingsmanov je zlý vtip. Dve hodiny pozerať na niečo čo nemá dušu je v dnešnej dobe štandard, ale u tvorcov, ktorý kedysi dokázali rozosmiať, dojať a pobaviť je daná vec na zaplakanie. Obrovská strata času a sklamanie.

plakát

To jsem já, Margaret! (2023) 

Aj napriek tomu, že je to vlastne film o čakaní na prvú menštruáciu ( takže cielovka veľmi nie som) tak nesklamal. Neviem čím to je, ale je to už v poradí druhý film od Kelly Fremon Craig, ktorý je citlivou sondou do duše mladých ľudí. Vôbec nie hlúpe. Emočne vyvážené. Dojímavé, veselé, vtipné a hlavne úprimné. Je tam veľmi veľké množstvo vecí, ktoré prichádzajú so sebauvedomením a som veľmi rád, že skutočná dráma je len v tom, že si niektoré postavy k sebe snažia nájsť cestu. Práve tá úprimnosť z toho robí niečo viac. Bez hluchého miesta, s peknými momentami a uveriteľnou a milou hlavnou hrdinkou. Svieže a naozaj príjemné. Hansa Zimmera som tu vôbec nepostrehol.

plakát

Chudáčci (2023) 

Nejako som viacej veril Odyssei strachu v podaní Ari Astera než Lanthimosovej ceste po sebauvedomení - či už sexuálnom alá Henry Miller alebo intelektuálnom alá Freud. Psychoanalýza a postavenie ženy v spoločnosti od narodenia po dospelosť prechádza rôznymi etapami a hoci Emma Stone herecky zobrazuje každé jedno zastavenie bez najmenšieho zaváhania a s obdivuhodnou odovzdanosťou, vo výsledku je film až tak výrazným mixom rôznych žánrov, vtipov, metafor, obrazov a sexuality, až som zostal úprimne zaskočený. Chápem o čo tvorcom išlo. A určite tomu neupieram kvality. Podľa hodnotení je jasne vidieť, že film sa skôr páči. Mňa to bohužiaľ divácky minulo. A v poslednej časti s Chrisom Abbottom som sa dokonca pristihol ako sa nudím. Extravagancia, ktorá je zaujímavá práve svojou otvorenosťou, ale nevidím v nej potenciál aby sa stala klasikou alebo míľnikom. To isté si ale určite povedali tí, ktorým minulý rok všetci vychvaľovali Everything Everywhere all at once, pričom tam pre nich nebolo nič, čoho by sa mohli chytiť a čo by mohli oceniť. Ja to mám tento rok bohužiaľ s Poor Things. Pre mňa najslabší Lanthimos.

plakát

Anatomie pádu (2023) 

Sandra Huller vo veľmi vďačnej úlohe. Jej herectvo je tu využité na maximum, má rôzne polohy a vrcholy a každý jeden zvláda na výbornú. Takto to mala Cate Blanchett v Tárovi. Čo sa týka filmu veľmi pekne pracuje s očakávaním a pochybnosťami. Charakterovo je presný a vývin hlavnej udalosti uveriteľný. Síce je to komornejší príbeh založený na dialógoch, ale film nemá veľmi prečo nudiť. Keď sa samozrejme na neho správne nastavíme. Čo mi možno trošku vadilo bolo doznievanie filmu. Bolo tam občas cítiť scenáristickú vykonštruovanosť, čo bola na jednu stranu škoda, ale nikdy to nebolo rušivé. Najväčší dopad, ktorý mala táto udalosť na syna, je ale zahraný presvedčivo. Druhý krát si to asi už nepozriem, ale aj napriek tomu som si film užil.

plakát

Leo (2023) 

Neupieram tomu kvality. Ale príbehovo to ide mimo mňa. Je to určené hlavne deckám. So všetkými pesničkami, tančekmi a absurditami. Tu má dospelý vstup zakázaný. Na druhú stranu to nie je vôbec hlúpe alebo prvoplánové: Účel to splní. Len, bohužiaľ, už nemám 10 rokov.

plakát

Zóna zájmu (2023) 

Film, v ktorom dominujú emócie, scény a uvedomenia, ktoré sú mimo obraz, alebo sú len naznačené. Glazer až s dokumentaristickou presnosťou sníma obyčajný život a kariérny postup jednej nemeckej rodiny. Uprostred najväčších hrôz. Náznaky ďalších vecí vo vývine rodiny, či už je to nevera, odsúdenie od najbližších ( matka) alebo uvedomovanie si vlastnej dominancie u detí je desivé. Ale len do momentu, kedy nám umne vo finále Glazer neukáže, ako sa to vlastne všetko skončilo. A tá údernosť a nezmyselnosť je o to smutnejšia, desivejšia a depresívnejšia. Zaujímavý film o ktorom stojí zato rozmýšľať a možno aj diskutovať. Ale s kým a kedy a za akých okolností netuším. Každopádne to stojí za videnie.

plakát

Aquaman a ztracené království (2023) 

Wana tu cítiť len v jednej jedinej scéne a tou je útok na základňu v sopke. Inak je to digibordel, ktorý sa priživuje na líniách načrtnutých prvým dielom, ale bez akejkoľvek snahy ich uspokojivo zakončiť. Mimo tejto jednej scény, je najlepšou častou filmu vzťah Jasona ako Arthura a Patrika ako Orma. Mytológia išla preč. Nastúpili masívne zachraňovačky v poslednej chvíli. Emócie išli úplne do úzadia a znova sa raz sa potenciál ( pripomínam, že citeľný) nechal spláchnuť do záchoda. Viem s úplnou istotou, že takto pôvodná verzia filmu, scenára a celkovo príbehu nevyzerala. Toto je veľké sklamanie a smutná rozlúčka so Snyderversom, ktorý mohol priniesť iné korenie do komiskového žánru. Tieto decké výplachy bez hĺbky už robí Marvel. A posledných pár rokov rovnako zle. Lovecraft by zaplakal.

Ovládací panel
107. nej uživatel Slovensko
46 bodů