ScarPoul

V prvom rade treba podotknúť očividné. Florence Pugh by dokázala zahrať zhnitý konský zub v thajskom céčkovom filme, ako pani herečka. O to pokoj. To, že nesie celý film na svojich bedrách je najväčšou devízou snímku. A vďaka bohu za to. Problémom celého príbehu je absolútna nesympatickosť a hlúposť a plytkosť postáv. Film prezentuje utópiu, prezentuje myšlienky, snaží sa poukázať na nefungujúce status quo, ale postavy, ktoré ten svet obývajú sú skrátka hlúpe. Ak chlap nevie pochopiť že účelom k akémukoľvek zdravému vzťahu je dôvera, komunikácia a kompromis ( tie tú niekoľko krát permanentne zlyhávajú) tak je skrátka hlupák. A ak žena, ktorá príde na to, že niečo nie je v poriadku. Uvedomuje si v drobných náznakoch, že ostatní to nechcú alebo nemôžu vnímať a aj tak sa konfrontuje pred zrakmi všetkých s úhlavným zlosynom, tak je hlúpa rovnako. Emócie a vzťahy tú nefungujú. Mix mechanického pomaranča, Midsommaru a akejsi Thruman Show má množstvo fajn nápadov ( Olivia Wilde vedela čo chce povedať) a skvelé formálne prevedenie, ale emočne je to prázdne. Plus som mal vždy radšej filmy, ktoré vám dovolili objavovať metafory sami. Nehučali ich na vás, aby ste ich náhodou neprehliadli, hoci je to v tomto prípade nemožné. Ak sa o tomto filme bude o rok ešte rozprávať, budem úprimne prekvapený.

Pre mňa príjemné prekvapenie, ktorému nový háv neuveriteľne svedčí. Bruckner ide na istotu. Je mu jasné, že sa gore atmosfére prvých dvoch častí nemôže rovnať, ale aspoň je správne mytologický. Jeho prevedenie je možno výrazne oklieštené o zaujímavé lokácie, ale nesie v sebe určitú noblesu. Jamie Clayton ako Pinhead perfektná. A veľmi ma potešilo, že sa aj v tomto reštarte snažili dbať na masky a technické efekty. To ma potešilo hádam najviac. Dve slasti zo siedmych sú nám predstavené a ďalších päť na nás čaká možno v pokračovaní? Za jedinú chybu považujem neznesiteľnú hlavnú hrdinku. Nielenže sa v prvej polovici správa ako čúza a potom zachráni všetkých ( aj tých inteligentnejších), ale aj ten vnútorný konflikt, ktorý tu bol naznačený( obetovať ostatných za brata) by fungoval lepšie, keby bola stále drogovo závislá a mala tým pádom neistú vnútornú motiváciu a v divákovi by to viac zbudilo napätie pri scénach kedy niekto môže žiť alebo zomrieť. Viac ako horor sa tak z toho stáva veľmi temné fantasy, ale som spokojný. Vôbec by som sa nebránil pokračovaniu vzhľadom na to, že k ostatných dielom série, okrem úplne prvých dvoch, som výrazne skeptický.

Zaujímavé hlavne tým, že sa to odohráva v Thajsku a tým pádom je tam väčšina dievčat naozaj pekných. Príbeh je aj napriek zaujímavej peripetií veľmi jednoduchý a účelový. Ak máte radi takéto typy filmov kľudne dajte o jednu, alebo dve hviezdy viac. Pre mňa príliš naivné a príliš infantilné, aby sa to dalo brať vážne. Čo je hlavne citeľné pri tej dospelejšej rovine. Ale tempo to má fajn a nenudí to. Čo je pri takomto druhu filmov celkom vzácnosť.

Film, ktorý v sebe nesie veľa smútku. Herecké duo McGregor a Hawke znova raz ukazujú, že tie maličké filmy im sedia o trošičku viac, ako tie veľké produkcie. Film je intímny, miestami úsmevný ale zostáva po ňom rovnako ťaživý pocit, aký som mal naposledy z Nomadlandu. Nie všetci vieme byť asi hrdinovia a byť šťastný. A to jediné na čo sme odkázaný sú dobré ženy, ktoré tú bolesť v nás vedia zobrať a spraviť z nej niečo dobré. Osobný príbeh ktorého najväčšou devízou je, že ani raz nie je patetický alebo emočne vydierajúci. Čo ho ale bohužiaľ dáva do vôd priemeru je absolútne nezaujímavý vizuál a absencia výraznej hereckej kreácie, ktorá by s divákom zostala už na furt. Ale zlý film to rozhodne nie je.

Ešte na začiatku sa to hralo, ako na zaujímavý nápad. Lenže potom to prestrelilo a už to išlo všetkými možnými smermi a na 110% Lenže bez toho, aby to skutočne niečo zaujímavé vypovedalo. Cesta do pekelného sveta mohla mať také množstvo zaujímavých scén, nápadov a vyústení. Stala sa z toho len prostoduchá záležitosť, ktorá síce v rámci kauzálnosti fungovala, ale tú dušu a napätie pôvodnej Barkerovej predlohy to skrátka stratilo. Ako príbeh, čo by mal celý ten vesmír rozvíjať, je to trestuhodne nevyužité. Až tak, že každá veľká scéna a zvrat je v zásade natoľko v rámci kontextu predvídateľný až sa pri svojej veľkoleposti predstaviť určitý aspekt tohto univerza stáva, nudným. Posledných dvadsať minút som prezýval. Takže niekde na pol cesty. Hlavne stále kvôli maskám a hudbe. Ale úpadok oproti predchádzajúcemu dielu je citeľný.

Tatiana Maslany je kupodivu príjemná a funkčná zložka. Keď je len Jen. She Hulk totiž kupodivu nie je hrdinka, je to len alterego. Prezentované seriálom ako jeden aspekt osobnosti. Nie ako bytosť s krízou. Vnútorné konflikty sú totiž vyslovene vzťahové a pracovné. Takže o superhrdinskom seriály nemôže byť ani reč. A je jedno, že tu máme Wonga, Hulka alebo Daredevila. Postavy Emila, Brucea sú absolútne iné, ako boli prezentované vo filmoch. Sú karikatúrou samých seba. Superhrdinský žáner slúžil kedysi k tomu, aby nám pripomenul hodnoty. Niesol v sebe prvky mýtu a ikonickosti. A áno boli aj seriály, ktoré tento koncept narúšali, ale She Hulk je odrazom doby. Snaží sa byť feministický, ani-Petersonovský, uvedomelý, vtipný, netradičný, pričom ani jedna z postáv skutočne nerezonuje, neexistuje v kontexte tej uvedomelosti a vtipu, až na tú Jen. Kľudne to mohol byť seriál o babe čo má problémy so vzťahmi a očividne s Incelami. Vtedy by to bolo za tri. Ale za to príšerné finále, nemôžem dať viac. Marvel je očividne politický, nevtipný a nezaujímavý. Aby postavy, ktorých príchody na scénu kedysi spôsobovali zimomriavky pôsobili v dnešných seriáloch smiešne a smutno...Neverím že príde ešte film alebo seriál, ktorý znova zaujme a bude iní. Úpadok, ktorý zamrzí o to viac, že to potenciál malo.

Účelový dokument. Matt Walsh veľmi cielene ide po otázke a skôr desí než hľadá rozumný dialóg. Nieže by sa druhá strana nejako snažila. Nechcem to zhadzovať ale sú fundamentálne pravdy. S niektorými súhlasím a s niektorými nie. Na jednu stranu nech sa každý stotožňuje s tým čim je. Biológia, nebiológia. Ak sa nikomu tým neubližuje som s tým okej. Ale verím tomu, že dieťa si má hľadať cestu ku svojmu šťastiu samé. Na rodičoch je, aby ho navigovali. A rovnako ako si má samo zvoliť náboženstvo ( či už sa narodilo do moslimskej alebo kresťanskej rodiny) svetonázor, politickú preferenciu, sexuálnu preferenciu alebo čokoľvek iné, má na to právo. A nikto by to nemal súdiť, ale ani jeho cestu riešiť za neho. Deti sú deti a dospelí sú dospelí. Lenže to by tam musela byť snaha o dialóg. Rétorika bola kedysi umením. Tí čo chcú byť vypočutí ( účelovo tu nie sú, lebo neverím že toto je reprezentatívna vzorka, je len pre účely dokumentu najviac kontroverzná) kupodivu nerozprávajú a nesnažia sa o prienik. Nikdy som nečakal že najväčšiu pravdu v konflikte bude mať Doktor Phil. Najviac ma mrzí že tu každý musí obhajovať názor. Nech je aký chce. Ak sa niekto dopracováva k uvedomeniu pomalšie nie je mu to dovolené. Nie je mu to vysvetlené. Neverím somarinám že Eddie Redmayne trepne blbosť, že Dánske dievča mala hrať transgender postava. Vráť oscara potom. Tvojou úlohou ako herca je ich reprezentovať čo najpresnejšie. A to sa stalo. Čokoľvek okolo je politický blud. Je to desivý dokument pretože ukazuje neschopnosť komunikovať a riešiť. Jediné čo to robí je, že to vytvára nenávisť, aj medzi ľuďmi čo ju medzi sebou nikdy necítili, priepasť...smútok a aj tak sme sa k nejakej strednej ceste nedostali. Asi to netreba riešiť. O sto rokov nás budú súdiť iní. My sa len môžeme snažiť robiť všetko čo robíme najlepšie ako vieme a ako cítime aj napriek hádkam, osočovaniu a nadávkam. Teraz by som bol rád za dokument od niekoho kto je transgender, ktorý sa mi pokúsi sprostredkovať svoje pocity, názory a túžby... tak nech ich viem pochopiť a aj podporiť. Lebo táto účelová reprezentatívna vzorka mi ich pohľad na vec vôbec nepriblížila.

Trošku zamrzí že prvých 7 dielov je vlastne prerozprávaný film. Iste je tu nejaké to doplnenie, ale oproti prvej sérií, ktorá celú tu cestu hrdinu posúvala do sviežej a neustále atraktívnej roviny je toto trošku stagnačné. Potom príde 11 dielov z Entertainment Districtu a odrazu sme tam, kde sme skončili. Posledných päť dielov je natoľko epických a prekvapivých čo do zvratov, čo do prevedenia, že som ako fanúšik série chrochkal blahom. Inosuke sa pomaličky ale isto stáva mojou obľúbenou postavou. Mytológia načrtnutá v prvej sérií sa z časti prehlbuje a motívy, nám už dávno vysvetlené sa ešte viac potvrdzujú. Niekoľko milých prekvapení značiacich, že tvorcovia vedia čo robia, je zase raz podporených krásnym vizuálom a dravou, epickou hudbou. Nepriatelia sú stále vynaliezavejší a prakticky to nenudí. Za mňa znova raz spokojnosť. 2.séria - 90%

Atmosférou bezchybné. Novelu od Barkera som čítal a hoci ma veľmi nenadchla, film s ňou krásne kooperuje. Všetko zostáva rovnaké, len máme konečne možnosť naplno precítiť Barkerovú víziu. So všetkými nechutnosťami a bizarnosťami aké zamýšľal. Koketovanie s temným fantasy poteší ( tajomný predmet, rôzne sféry), ale v zásade sa jedná o čistokrvný horor. Hoci to stále má určité dramaturgické chyby ( preťahovanie o kocku s prapodivnou príšerou na konci, pôsobí ako nepodarená hra na detskom ihrisku), neskĺzava to do samoúčelnosti. Vždy keď to začne byť trošku slabšie, príde ďalšia scéna plná nechutností. Masky a efekty sú v tomto prípade bezchybné a hlavne tie to posúvajú do vôd nadpriemeru. Som zvedavý na pokračovanie.

V zásade zbytočný film. Pôvodný Forrest Gump je vo všetkom lepší, a hlavne má presahy s ktorými sa vie stotožniť takmer každý. Indická verzia je síce prierezom Indických dejín ( z ľahka) a Elvisa nahradil Shahrukh Khan, ale o nejakom výraznom presahu nemôže byť ani reč. Je to v niečom doslovná, v niečom značne pozmenená ( aby vyhovovala indickým pravidlám a vnímaniu) adaptácia, ktorá poteší hádam len peknými miestami a Aamirom Khanom. Hoci u neho badať takmer rovnaký kukuč, aký dával vo svojom o poznanie lepšom filme PK. Nenudí to, ale na originál sa to nechytá. Slabšie 3*